Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/154/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716203003 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3716203003.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne F. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, zastúpenej F. N. O., s.r.o., so sídlom X. XXXX, B. proti žalovaným 1/ G. L., zastúpený M. pozemkovým fondom, so sídlom Z. XX, Z., 2/ B. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, 3/ T. Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. , I. č. XX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, 4/ Z. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., K., B. XXXX/XX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, 5/ W. Q., narodená dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., I. č. XX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, 6/ X. O., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, B., 7/ V. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, B., 8/ W. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Z., 9/ E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G., XX/ X. L., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G., XX/ W. Q., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, B., XX/ B. E., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom M. R. O. XXX/XX, B. Z., XX/ V. O., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, zastúpený V.. G. Z., so sídlom X. XXX/X-X, B. Z., XX/ O. E., rod. L., narodená dňa XX.XX.XXXX, I. XXX/X, B., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. januára 2018 č.k. 6C/104/2016-126 a uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. januára 2018 č.k. 6C/104/2016-127, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 8. januára 2018 č.k. 6C/104/2016 - 127 z r u š u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že konanie proti žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 14/ z a s t a v u j e a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v bezodplatnom práve prechodu peši i vozidlom, motorovým aj nemotorovým, osobným aj nákladným cez pozemok KN C par. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, v k.ú. I., zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a že títo sú povinní strpieť umiestnenie inžinierskych sietí v jej prospech na predmetnom pozemku. Súd prvej inštancie konštatoval, že určovací výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania (správne stranám sporu) a nie voči tretím osobám a preto účastníkmi konania (správne stranami sporu) musia byť všetci podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku zapísaní v katastri nehnuteľností, ktorí vytvárajú tzv. nútené procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. Z podanej žaloby je nepochybné, že žalobkyňa riadne neoznačila všetkých podielových spoluvlastníkov predmetnej parcely, ako žalovaných 1/ až 5/ označila osoby ktoré zomreli ešte pred podaním žaloby, resp. osoby bez právnej subjektivity a keďže sa jedná o neodstrániteľnú podmienku konania, musel konanie proti týmto žalovaným zastaviť. Keďže v ich prípade nemožno hovoriť o nezistených vlastníkov, nakoľko je známy ich dátum narodenia, dátum úmrtia a posledné bydlisko, podiely po týchto zomrelých spoluvlastníkov tak mali byť predmetom dedenia a ako žalovaných mal žalobca označiť ich právnych nástupcov. Vychádzajúc z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva dotknutej parcely č. XXXX, katastrálne územie B. je nepochybné, že žalobkyňa ako pasívne legitimované subjekty neoznačila riadne aj ďalších žalovaných, resp. všetkých, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely, a to J. L., nar. XX.XX.XXXX, B. E., nar. XX.XX.XXXX, O. W., nar. XX.XX.XXXX, B. Q. nar. XX.XX.XXXX, O. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. W., nar. XX.XX.XXXX, S. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. W., nar. XX.XX.XXXX, W. J., nar. XX.XX.XXXX, X. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorí musia byť účastníkmi konania ( stranou sporu) ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, pretože títo by mohli byť rozhodnutím súdu dotknutí na svojom vlastníckom práve. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v konaní (neúplného okruhu účastníkov) vyplývajúcej z hmotného práva súd prvej inštancie žalobu s poukazom na § 78 ods.X H. zamietol. I. návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností za účelom úpravy okruhu strán sporu, nakoľko tento považoval za nadbytočný. Nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľnou podmienkou konania. S účinnosťou od 01.07.2016 je vylúčená tzv. zámena účastníkov (t.j. konvalidácia vecnej legitimácie účastníka, ktorá existuje od počiatku), ktorú Civilný sporový poriadok už nepripúšťa, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu. Vykonanie tohto dôkazu by teda bolo neúčelné, nadbytočné a nehospodárne, nakoľko zámena neexistujúceho subjektu za existujúci nie je možná. Naviac, úplné a riadne označenie strán sporu je na žalobkyni a nie je povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať aktivitu žalobkyne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 78 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. h/ CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nerozporovala záver súdu prvej inštancie, že v danom určovacom konaní ide o nútené procesné spoločenstvo, v rámci ktorého musia byť účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku, pokiaľ však založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že žalovaní 1/ - 5/ nie sú nositeľmi procesnej subjektivity, keďže pred začatím konania zomreli a nemožno hovoriť o nezistených vlastníkoch, toto právne posúdenie súdu prvej inštancie nie je súladné s platnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Uviedla, že pri označení okruhu vlastníkov vychádzala z listu vlastníctva a údajov evidovaných vo verejnom registri katastra nehnuteľností, v ktorom sú žalovaní 1/ - 5/ uvedení vrátane svojich spoluvlastníckych podielov s tým, že správu vykonáva Slovenský pozemkový fond. Poukázala na znenie ustanovenia § 16 zák. č. 180/1995 Z. z., § 17 ods. 1, § 8 ods. 1 a podotkla, že zákonnú správu osôb označených ako neznámy a nezistený vlastník vykonáva Slovenský pozemkový fond. Skutočnosť, že súdu je známy dátum narodenia, úmrtia, posledné bydlisko týchto osôb, nemá za následok, že týchto vlastníkov možno považovať za vlastníkov zistených, vzhľadom na skutočnosť, že ich právni nástupcovia známi nie sú. Skutočných vlastníkov dotknutých spoluvlastníckych podielov preto možno kvalifikovať ako vlastníkov nezistených, ku ktorým je Slovenskému pozemkovému fondu založená správa, ktorá je v celom rozsahu legitímna a zákonná. Správa Slovenského pozemkového fondu trvá až do doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal so Slovenským pozemkovým fondom konať ako so zákonným správcom dotknutých spoluvlastníckych podielov. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/259/2014. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to pripojenie záznamových listín z katastra nehnuteľností za účelom úpravy okruhu strán sporu, ktorý dôkaz súd prvej inštancie považoval za nadbytočný s odôvodnením, že nedostatok právnej subjektivity strany sporu je neodstrániteľnou podmienkou konania. Pred pojednávaním konaným dňa 08.01.2018 zistila, že došlo k zmene vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom žalovanej W. Q. a žalovaného Z. L., ktorí boli pôvodne zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a preto prejavila vôľu uplatniť návrh na vstup ich právnych nástupcov v zmysle § 80 ods. 1 CSP, nakoľko po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná a to, že spoluvlastnícke podiely dotknutých žalovaných boli po podaní žaloby prededené. Podielovými spoluvlastníkmi sa stalo ďalších 13 osôb ako právni nástupcovia žalovaného 4/ Z. L. a žalovanej 5/ W. Q., ktorých vstúpili do ich právneho postavenia, pričom bola povinná identifikovať, ktorí noví podieloví spoluvlastníci sú právnymi nástupcami žalovaného 4/ Z. L. a ktorí žalovanej 5/ W. Q., ktorú skutočnosť mohla zistiť len zo záznamových listín (uznesenie o dedičstve), ktoré si bez svojej viny nemohla z dedičského spisu, ani z katastra nehnuteľností vo vlastnej réžií zabezpečiť, nakoľko nie je účastníčkou týchto právnych dokumentov. Preto navrhla vykonať dôkaz pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností dôvodne za účelom ďalšej realizácie jej patriacich procesných práv a nedôvodným odmietnutím vykonania tohto dôkazu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nadbytočné, jej bola znemožnená realizácia jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP). Žiadala, aby uvedené listiny pripojil odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že jej znemožnil predniesť záverečnú reč, ktorý právny inštitút je imanentnou súčasťou procesného postupu pred konajúcim súdom. Poukázala na znenie ustanovenia § 182 CSP a uviedla, že neumožnením je záverečného prednesu jej súd znemožnil realizáciu jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie vydal uznesenie zo dňa 08.01.2018 sp. zn. 6C/104/2016-127, ktorým zastavil konanie proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 14/, až po vydaní rozsudku vo veci samej, ktorým bola žaloba voči všetkým žalovaným zamietnutá, po pojednávaní dňa 08.01.2018, čo vyplýva okrem iného z označenia čísla listu súdneho spisu uvedeného na predmetných rozhodnutiach. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že konanie voči niektorým žalovaným malo byť zastavené, mal tak urobiť ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, najneskôr však vo vyhlásenom rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie konanie zastavil až po vyhlásení rozsudku vo veci samej samostatným právnym úkonom, považuje túto okolnosť za principiálne dôležitú. 4. Žalovaný 13/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na znenie ust. § 78 ods. 1, 2 CSP a konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa akceptovala, že v danej veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo, nemôže opomenúť odsek 2, ktorý hovorí, že súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Poukázal na znenie ust. § 61 a § 62 CSP a povinnosť žalobkyne označiť všetky subjekty právneho vzťahu, pre ktoré by bol rozsudok v danej veci záväzný. Ďalej uviedol, že Slovenský pozemkový fond je síce oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov a vystupovať v konaniach, ale nie v pozícií zástupcu nezisteného vlastníka, ale v mene vlastnom. Slovenský pozemkový fond nezastupuje vlastníkov, ktorí sú nebohí, ale zastupuje len tzv. neznámych vlastníkov, alebo vlastníkov známych, avšak na neznámom mieste a to, že žalobkyňa neoznačila všetkých vlastníkov predmetnej parcely je v danom prípade neodstrániteľnou vadou, pre ktorú sú dané dôvody pre zastavenie konania a zároveň zamietnutie žaloby. Návrh na doplnenie dokazovania pripojením záznamových listín nie je dôvodný, pretože súd pri zistení nedostatku právnej subjektivity nemôže vo veci ďalej pokračovať a musí konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. 5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 13/ uviedla, že Slovenský pozemkový fond nie je samotnou stranou sporu, ktorej by mala založená pasívna vecná legitimácia, ale je zákonným zástupcom takýchto nezistených vlastníkov, ktorý koná vo vlastnom mene, avšak v prospech (na účet) takto zastúpených vlastníkov, ktorá právna skutočnosť okrem iného vyplýva aj zo samotného charakteru právneho inštitútu zastúpenia. Žalovaným 13/ prezentovaný právny názor, že v konaní mal byť ako žalovaný označený Slovenský pozemkový fond je nesprávny a nezohľadňujúci skutočný právny status Slovenského pozemkového fondu, ktorý nie je nositeľom hmotného práva, ale len zákonným reprezentantom, resp. zástupcom jeho nositeľa. Zák. č. 180/1995 Z. z. bližšie nedefinuje osobu označenú ako nezisteného vlastníka a preto sa domnieva, že za takúto osobu je treba považovať takú osobu, ktorej identita nie je objektívne preukázaná legálnym právnym titulom a nie je možné za takúto osobu považovať len osobu, ktorej dátum narodenia, úmrtia a posledné bydlisko nie je známe. Zdôraznil, že navrhol vykonať dôkaz pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností dôvodne za účelom realizácie jej patriacich procesných práv, pričom nedôvodným odmietnutím vykonania navrhnutého dôkazu, ktorý súd prvej inštancie i nesprávne vyhodnotil ako nadbytočný jej bola znemožnená realizácia jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhovanými dôkazmi mala byť konvalidovaná odstrániteľná vada konania a nie neodstrániteľná ako nesprávne interpretoval súd prvej inštancie. 6. Žalovaná 6/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa k danej veci vyjadrila dňa 08.01.2018 na súdnom pojednávaní a nemá k veci čo dodať. Ďalej uviedla, že rovnaká zásielka bola doručovaná i O. E. (žalovaná 14/), ktorá bola jej matkou a zomrela dňa XX.XX.XXXX. 7. Žalovaný 13/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne uviedol, že žalobkyňa v konaní neoznačila riadne všetkých spoluvlastníkov, ktorí sú pasívne legitimovanými subjektmi v tomto súdnom konaní. Za nesprávnu považoval argumentáciu žalobkyne, že stratu procesnej subjektivity zomrelých žalovaných je možné nahradiť vstupom do konania ich právnych nástupcov. Záver súdu prvej inštancie je nespochybniteľný a špekulatívny výklad žalobkyne je nedôvodný. 8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo vzťahu k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie podané neboli. 9. Súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 08.01.2018 č.k. 6C/104/2016-127 konanie proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 14/ zastavil . Vo vzťahu k žalovaným 1/ - 5/, ktorí zomreli pred začatím konania, konanie zastavil s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2 CSP s tým, že v konaní nemohol pokračovať, pretože žaloba bola podaná proti neexistujúcim subjektom. Smrťou žalovaných zanikla ich hmotnoprávna i procesná spôsobilosť a jedná sa o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Pokiaľ ide o žalovanú 14/ konanie zastavil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa proti žalovanej 14/ (pôvodne žalovanej 8/) vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť pred začatím konania vo veci samej. 10. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie zrušil a v prípade, ak uznesenie nezruší, aby odvolací súd uznesenie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, písm. d/ CSP a priznal jej náhradu trov konania. Zdôraznila, že uznesenie bolo vydané až po vydaní rozsudku vo veci samej, čo vyplýva okrem iného z označenia čísla listu súdneho spisu, ktorú okolnosť považuje za principiálne dôležitú. Uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa ústavné atribúty zákonnosti a legitímnosti z dôvodu, že nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Nerozporovala názor súdu prvej inštancie, že v danom určovacom konaní ide o nútené procesné spoločenstvo, v rámci ktorého musia byť účastníkom konania všetci podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku. Súd prvej inštancie založil svoj názor na skutočnosti, že žalovaní 1/ - 5/ nie sú nositeľmi procesnej subjektivity, keďže pred začatím konania zomreli a nie je možné hovoriť o nezistených vlastníkoch, nakoľko je známy ich dátum narodenia, úmrtia a posledné bydlisko. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov, žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Citovala ustanovenia § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 § 8 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a konštatovala, že vychádzajúc z prezumpcie úmrtia žalovaných 1/ - 5/ a objektívnej nevedomosti o ich právnych nástupcov možno skutočných vlastníkov dotknutých spoluvlastníckych podielov jednoznačne kvalifikovať ako vlastníkov nezistených, ku ktorým je založená správa Slovenského pozemkového fondu v celom rozsahu, ktorá je legitímna a zákonná. Zákonnú správu majetku osôb označených ako neznámy a nezistený vlastník vykonáva Slovenský pozemkový fond. Skutočnosť, že súdu je známy dátum narodenia, úmrtia, posledné bydlisko týchto osôb, nemá za následok, že týchto vlastníkov možno považovať za vlastníkov zistených, vzhľadom na skutočnosť, že ich právni nástupcovia známi nie sú. Skutočných vlastníkov dotknutých spoluvlastníckych podielov preto možno kvalifikovať ako vlastníkov nezistených, ku ktorým je Slovenskému pozemkovému fondu založená správa, ktorá je v celom rozsahu legitímna a zákonná. Správa Slovenského pozemkového fondu trvá až do doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal so Slovenským pozemkovým fondom konať ako so zákonným správcom dotknutých spoluvlastníckych podielov. Podotkla, že každému zo žalovaných 1-5 chýba aspoň jeden zo znakov pomenovaných súdom prvej inštancie. Akcentovala skutočnosť, že zákonnú správu týchto spoluvlastníckych podielov môže zakladať aj iný dôvod v ust. § 16 ods. l písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. Zákonná správa Slovenského pozemkového fondu je zapísaná i v katastri nehnuteľností. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/259/2014. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to pripojenie záznamových listín z katastra nehnuteľností za účelom úpravy okruhu strán sporu, ktorý dôkaz súd prvej inštancie považoval za nadbytočný s odôvodnením, že nedostatok právnej subjektivity strany sporu je neodstrániteľnou podmienkou konania. Pred pojednávaním konaným dňa 08.01.2018 zistila, že došlo k zmene vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom žalovanej W. Q. a žalovaného Z. L., ktorí boli pôvodne zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a preto prejavila vôľu uplatniť návrh na vstup ich právnych nástupcov v zmysle § 80 ods. 1 CSP, nakoľko po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná a to, že spoluvlastnícke podiely dotknutých žalovaných boli po podaní žaloby prededené. Podielovými spoluvlastníkmi sa stalo ďalších 13 osôb ako právni nástupcovia žalovaného 4/ Z. L. a žalovanej 5/ W. Q., ktorých vstúpili do ich právneho postavenia, pričom bola povinná identifikovať, ktorí noví podieloví spoluvlastníci sú právnymi nástupcami žalovaného 4/ Z. L. a ktorí žalovanej 5/ W. Q., ktorú skutočnosť mohla zistiť len zo záznamových listín (uznesenie o dedičstve), ktoré si bez svojej viny nemohla z dedičského spisu, ani z katastra nehnuteľností vo vlastnej réžií zabezpečiť, nakoľko nie je účastníčkou týchto právnych dokumentov. Preto navrhla vykonať dôkaz pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností dôvodne za účelom ďalšej realizácie jej patriacich procesných práv a nedôvodným odmietnutím vykonania tohto dôkazu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nadbytočné, jej bola znemožnená realizácia jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).Zdôraznila, že navrhovanými dôkazmi mala byť odstránená vada odstrániteľná a nie neodstrániteľná ako nesprávne uvádzal súd prvej inštancie Žiadala, aby uvedené listiny - osvedčenia o dedičstve, darovaciu zmluvu pripojil odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie až po vydaní rozsudku vo veci samej, ktorým bola žaloba voči všetkým žalovaným zamietnutá, po pojednávaní dňa 08.01.2018, čo vyplýva okrem iného z označenia čísla listu súdneho spisu uvedeného na predmetných rozhodnutiach. Pokiaľ súd mal za to, že konanie voči niektorým žalovaným malo byť zastavené, mal tak urobiť ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, najneskôr však vo vyhlásenom rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie konanie zastavil až po vyhlásení rozsudku vo veci samej samostatným právnym úkonom, považuje tento procesný postup súdu za nelegitímny. 11. Žalovaný 13/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobkyňa nespochybnila zistenia súdu z Mestského úradu B. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ zomreli pred začatím konania vo veci samej . Žalobkyňa vzala späť žalobu proti žalovanej 14/, pôvodne žalovanej 8. Za tejto situácie zistenej súdom je namieste konanie zastaviť, bez ohľadu na to, že označení žalovaní majú byť zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ktorého žalobkyňa neoznačila ako žalovaného, ale ako správcu podielu zomrelých spoluvlastníkov, pričom Slovenský pozemkový fond je síce oprávnený nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov, ale nie ako správca v ich mene, ale v mene vlastnom. 12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 13/ uviedla, že zotrváva na svojich skutkových a právnych argumentoch deklarovaných v podanom odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania. Zdôraznila, že zákonným zástupcom nezistených vlastníkov - žalovaných 1/ - 5/, ktorý koná vo vlastnom mene, avšak v prospech a na účet takto zastúpených vlastníkov je Slovenský pozemkový fond. Žalovaným 13/ prezentovaný právny názor, ohľadom povinnosti označiť Slovenský pozemkový fond ako stranu žalovaného je nesprávny a nezohľadňujúci právny status Slovenského pozemkového fondu, ktorý nie je nositeľom hmotného práva, ale len zákonným reprezentantom, zákonným zástupcom jeho nositeľa. Opätovne zdôraznila, že uznesenie o zastavení konania voči žalovaným 1/ - 5/, 14/ bolo vykonané až po vyhlásení rozsudku vo veci samej, teda žaloba bola zamietnutá voči všetkým žalovaným ešte pred tým , ako súd voči niektorým z nich konanie zastavil. Na vydanie rozhodnutia o zastavení konania proti niektorým žalovaným po vyhlásení rozhodnutia o všetkých nárokoch a voči všetkým žalovaným , nebol založený zákonný dôvod. 13. Žalovaný 13/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zo správy Mestského úradu B. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný 1/ zomrel XX.XX.XXXX, žalovaný 2/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, žalovaný 3/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, žalovaný 4/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, žalovaný 5/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. všetci zomreli pred začatím konania a podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa zobrala späť žalobu voči žalovanej 14/ (pôvodne žalovanej 8/). Žalobkyňa preto zbytočne polemizuje so zákonnom úpravou § 61 a nasl. CSP a účelovo vykladá ustanovenia zák. č. 180/1995 Z. z. tak, že tvrdí, že Slovenský pozemkový fond je zákonným zástupcom i zomrelých vlastníkov a súd má s ním konať. Je nepochybné, že žalobkyňa nespochybnila úmrtie žalovaných 1/ - 5/, ich smrťou zanikla ich hmotnoprávna aj procesná spôsobilosť a je preto evidentné, že v čase podania žaloby nemali procesnú subjektivitu a súd bol povinný podľa § 62 CSP konanie zastaviť. Poukázal na znenie ust. § 161 ods. 2 CSP. Súd preto správne konštatoval nedostatok ich procesnej subjektivity a nemohol zo zákona pokračovať v konaní, ani vykonávať žalobkyňou navrhnuté dôkazy. 14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie podľa § 385 ods. l CSP, oboznámil doterajší priebeh sporu, žalobkyňa prostredníctvom zástupcu predniesla svoje odvolanie proti obom rozhodnutiam súdu prvej inštancie, prítomný zástupca žalovaného 1/ a zástupca žalovaného 13/ predniesli svoje vyjadrenia k podaným odvolaniam, bol oboznámený aktuálny LV č. XXXX v k. ú. I. z č. l. XXX zo dňa 02.09.2019 a Správa Mestského úradu B. zo dňa 14.09.2016 z č. l. 55, všetkým prítomným stranám a ich zástupcom bolo umožnené predniesť záverečnú reč (§ 182 CSP). Po preskúmaní veci podľa § 379 a § 380 CSP, oboznámení uvedených dôkazov a vyjadrení, vrátane záverečných rečí strán sporu, dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08.01.2018 č. k. 6C/104/2016-127 je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. l písm. d) CSP a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 14/ zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko nie sú predpoklady pre jeho zrušenie, ani pre jeho potvrdenie v tomto rozsahu a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. l CSP. 15. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, spočívajúce v bezodplatnom práve prechodu pešo i vozidlom, ako nemotorovým, tak i motorovým, a to osobným aj nákladným cez pozemok registra C parcela č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k.ú. I., zapísané na LV č. XXXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že žalovaní sú povinní strpieť umiestnenie inžinierskych sietí v prospech žalobkyne na tomto pozemku a nahradiť jej trovy konania. 16. Odvolací súd predovšetkým musí uviesť, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým konanie proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 14/ zastavil s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2, § 144, § 145 ods. 1 CSP bolo dôvodné. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak nejde o rozhodnutie vo veci a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak takéto dôvody neexistovali. 18. V danej veci súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.01.2018 svojím rozsudkom č. k. 6C/104/2016-126 rozhodol, že žalobu voči všetkým žalovaným 1/ - 14/ zamieta. Zákonným dôvodom pre zrušenie nemeritórneho rozhodnutia - uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 08.01.2018 č. k. 6C/104/2016-127, ktorým po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie konanie voči žalovaným 1/ - 5/, 14/ zastavil, bola skutočnosť, že neexistovali ani pred jeho vydaním dôvody na jeho vydanie, nakoľko už bolo rozhodnuté vo veci samej. 19. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08.01.2018 č. k. 6C/104/2016-127 zrušil. 20. Následne sa odvolací súd zaoberal už len dôvodmi odvolania proti rozsudku vo veci samej. 21. Žalobkyňa svoju žalobu smerovala proti žalovaným 1/ až 18/ s tým, že žalovaní 1/ až 6/ sú zastúpení správcom Slovenským pozemkovým fondom s poukazom na zák. č. 180/1995 Z.z.. V priebehu konania (pred začatím pojednávania vo veci samej) žalobkyňa oznámila, že žalovaná 2/ F. K. v konaní už nevystupuje, nakoľko došlo k prechodu jej spoluvlastníckeho podielu na F. L., ktorá následne svoj spoluvlastnícky podiel previedla (rovnako ako pôvodne žalovaný XX/ - R.. F. Q., žalovaný XX/ - R.. M. L., žalovaná 17/ - F. O. a žalovaný 18/ - Y. N.) na JT. O., ktorý v konaní vystupuje ako žalovaný 13/ (č. l. 79 spisu). 22. Z oznámenia Mestského úradu v B., ktoré odvolací súd opakovane oboznámil i na pojednávaní odvolacieho súdu, vyplýva, že žalovaný 1/ G. L., pravdepodobne narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v B., posledný trvalý pobyt B., I. XX, žalovaný 3/ T. Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., I. č. XX, žalovaný 4/ Z. L., narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., K., B. XXXX/XX, žalovaná 5/ W. Q., narodená dňa XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B., I. č. XX. Z oznámenia L. obyvateľov SR vyplýva, že žalovaný 2/ B. L., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. 23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade žalovaných 2/, 3/, 4/, 5/ údaje o ich narodení vyplývajú i z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom B., odbor katastrálny pre k. ú. I.. Oznámenie Registra obyvateľov SR vo vzťahu k žalovanému 2/ a W. úradu v B., ktorý vedie Knihu narodení aj Knihu úmrtí svojich obyvateľov, o úmrtí žalovaných 3/, 4/, 5/ a ich poslednom bydlisku je preto potrebné považovať za dostatočný dôkaz o neexistencii procesnej subjektivity týchto osôb v čase začatia tohto súdneho konania. V prípade týchto žalovaných nie je ani dané zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom v zmysle čl. I ust. § 8 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z., nakoľko s nejedná o neznámych resp. nezistených vlastníkov v zmysle uvedeného zákona. 24. V prípade žalovaného 1/ údaj o jeho narodení z uvedeného listu vlastníctva nevyplýva a pokiaľ Mestský úrad v B. pri oznámení jeho generálií vychádzal z pravdepodobného dátumu narodenia, úmrtia a posledného bydliska, nie je možné tieto údaje považovať za relevantné. Označenie Slovenského pozemkové fondu ako zástupcu žalovaného 1/ (označeného menom a priezviskom) spadá do rámca definície čl. I ust. § 8 písm. c), § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., nakoľko nebolo v tomto súdnom konaní nepochybne preukázané, že táto fyzická osoba nežije, pričom je doposiaľ neznáma i adresa jeho bydliska. 25. Odvolací súd zastáva názor, že Slovenskému pozemkovému fondu zák. č. 180/1995 Z. z. priznáva oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. 1, § 16 ods. 2 zák. č. 180/19954 Z. z.) a to v prípade strany sporu označenej prinajmenšom menom a priezviskom, t.j. vlastníka pozemku spadajúceho do rámca definície ust. čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 180/1995 Z. z., teda len u tých, u ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a doposiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy, alebo sídla. Takéto označenie, ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania, vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016). 26. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ bolo nepochybne zistené, že žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, ktorých dátumy narodenia vyplývali z LV XXXX v k. ú. I., bolo zistené ich posledné bydlisko a zomreli preukázateľne pred podaním žaloby, nebolo možné pripustiť ich zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom. Zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom pripustil vo vzťahu k žalovanému 1/, u ktorého uvedené údaje neboli nespochybniteľne zistené. 27. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). 28. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania je splnenie podmienok procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť stranou sporu. Spôsobilosť byť stranou sporu znamená mať procesné práva a povinností, ktoré strane priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká jej smrťou, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). 29. V súvislosti s posudzovaním procesnej podmienky spočívajúcej v procesnej subjektivite strany sporu je potrebné rozlišovať, či strana sporu nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania alebo ju v priebehu konania stratí. Za situácie, že strana sporu procesnou subjektivitou nedisponovala už od začiatku samotného konania, následkom je vždy zastavenie konania. Za situácie, keď strana sporu subjektivitou disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila, treba postupovať podľa ust. § 63 a nasl. CSP. 30. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 31. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 32. Ak v žalobe označená strana nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilá byť stranou súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jej miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie vo vzťahu k takto označenej strane zastaviť (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/130/2001). 33. V danej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané oznámením Mestského úradu v B. zo dňa 14.09.2016 (č. l. 55 spisu) a oznámením Registra obyvateľov SR (č. l. 62), že žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/ zomreli pred začatím konania v danej veci (žaloba podaná dňa 07.04.2016). 34. Za týchto okolností v danej veci odvolací súd zastáva názor, že proti žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ nebolo ďalej možné pokračovať v konaní a jediným logickým následkom bolo zastavenie konania, nakoľko títo žalovaní nemali v čase začatia konania procesnú subjektivitu a nebolo možné s nimi konať. 35. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nie sú známi právni nástupcovia uvedených osôb, že sa jedná o nezistených dedičov a že títo sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, odvolací súd sa s jej záverom stotožniť nemohol, nakoľko už z listu vlastníctva zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zastupoval vlastníkov pod poradovým číslom 1/ G. L., 3/ B. L., 4/ T. Q., 5/ W. Q., nezastupoval už žalobkyňou označeného žalovaného 4) Z. L., ktorý sa už ako vlastník nenachádzal na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I.. Podľa aktuálneho listu vlastníctva už ani žalovaná 5) nie je vedená ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sama v podanom odvolaní uvádza, že pred pojednávaním dňa 08.01.2018 zistila, že došlo k zmene vlastníckych vzťahov v danej veci, a to k spoluvlastníckym podielom po W. Q. - žalovanej 5/ a Z. L. - žalovanému 4/ a na liste vlastníctva vedených ďalších 13 spoluvlastníkov. Žiadala, aby súd zabezpečil listinné dôkazy z katastra nehnuteľností - dedičské rozhodnutia, aby došlo k prechodu práv a povinností z Z. L. a W. Q. na týchto dedičov v zmysle § 80 ods. l CSP. 36. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že Slovenský pozemkový fond môže v civilnom sporovom konaní zastupovať vlastníka evidovaného v katastri nehnuteľností len v prípade vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície čl. I ust. § 8 ods. l písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z., ktorí sú v prípade fyzických osôb označení aspoň menom a priezviskom a u ktorých je nepochybné, že v čase podania žaloby žili a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. V danom prípade boli dátum narodenia, úmrtia i posledná adresa (bydlisko) žalovaných 2/, 3/, 4/, 5/ dostatočne preukázané a ich zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom do úvahy neprichádza. Naviac z listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. I. verejne prístupnom na www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> vyplýva, že žalovaný 4/, ani žalovaná 5/ nie sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. 37. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 38. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 39. Je nesporné, že v priebehu súdneho konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie spor, na inú osobu než je strana prebiehajúceho sporu. Právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností nemá sama o sebe vplyv na strany sporu. Zákonodarca rešpektuje, že k zmene sporových strán môže dôjsť aj v odvolacom konaní. Koncepcia zákonodarcu je však založená na tom, že procesnému nástupníctvu nedochádza automaticky, ale dochádza k nemu až rozhodnutím súdu, a to vždy na návrh žalobcu. 40. Podľa toho, či ide sukcesiu do celej sféry právneho postavenia alebo iba o vstup do konkrétnych práv predchodcu, rozlišuje sa univerzálna a singulárna sukcesia. Univerzálna sukcesia môže pôsobiť na stratu spôsobilosti byť stranou sporu, procesné nástupníctvo upravuje § 63 a § 64 CSP. Citované ustanovenie § 80 CSP sa použije vo všetkých prípadoch singulárnej sukcesie a v prípadoch univerzálnej sukcesie, v ktorých nedochádza k strate procesnej subjektivity. K zmene procesných strán v zmysle ustanovenia § 80 CSP tak môže dôjsť len v prípade, že nedošlo k strate procesnej subjektivity pôvodnej strany sporu. 41. Vzhľadom ku skutočnosti, že k úmrtiu žalovaných 2/, 3/ ,4/ 5/ došlo pred začatím konania vo veci samej, čiže nie po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, prichádzal v tejto veci do úvahy výlučne postup podľa § 62 CSP, t.j. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Neprichádzal preto v danej veci do úvahy postup podľa § 80 CSP (...ak po začatí konania nastala právna skutočnosť...), ani podľa ust. § 63 CSP (...ak strana zomrie počas konania skôr...). 42. Z týchto dôvodov odvolací súd konanie voči žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ s poukazom na citované zákonné ustanovenia zastavil. 43. Konanie proti žalovanej 14/ zastavil odvolací súd s poukazom na ust. § 144, § 145 CSP, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu proti žalovanej 14/ (pôvodne žalovanej 8/ v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej (viď č. l. 78). 44. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na list vlastníctva č. XXXX v k. ú. I. a dôvodila, že Slovenský pozemkový fond je vedený ako správca spoluvlastníckych podielov pripadajúcich na žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z. odvolací súd poukazuje jednak na skutočnosť, že v súčasnosti ako i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol na uvedenom LV č. XXXX M. pozemkový fond vedený ako zástupca len žalovaných 1/, 2/ 3/, nakoľko žalovaný 4/ a žalovaná 5/ ako podieloví spoluvlastníci na uvedenom liste vlastníctva už nefigurovali. Žalovaný 1/ je Slovenským pozemkovým fondom v tomto konaní naďalej zastúpený. U žalovaných 2/, 3/ nie sú splnené podmienky pre zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom (viď bod 22, 23 tohto odôvodnenia). 45. Súčasne odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). 46. Záväznosť údajov katastra znamená povinnosť používať tieto údaje. Osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra. Je pritom potrebné rozlišovať medzi spochybnením a vyvrátením hodnovernosti údajov katastra. Údaje, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená sa v zmysle ust. § 71 ods. 3 tohto zákona nesmú používať. 47. V danej veci bolo preukázané, že žalovaných 2/, 3/, 4/, 5/ nie je možné považovať za nezistených, resp. neznámych vlastníkov v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z. 48. Z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva a žalobkyňa s tým bola oboznámená minimálne doručením uznesenia z č. l. 81, že žalovaný 2/ zomrel (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ bolo zastavené - čl. 107 spisu). žalobkyni bolo tiež doručené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu zo dňa 31.08.2016, v ktorom okrem iného oznamoval, že preveruje oprávnenosť svojho zastúpenia žalovaných 1-5 v tomto súdnom konaní. Následne na pojednávaní dňa 08.01.2018 súd prvej inštancie zhrnul stav konania a vyslovil svoje právne posúdenie veci, keď konštatoval, že v danej veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo, v konaní musia vystupovať všetci nerozluční spoločníci vedení ako podieloví spoluvlastníci. Poukázal na č. l. 55, z ktorého vyplýva, že žalovaní 1/až 5/ zomreli pred začatím konania a na LV č. XXXX sa nachádzajú ďalší spoluvlastníci, ktorí neboli žalobkyňou označení ako strany sporu a nie je preto možné žalobe pre tento nedostatok vyhovieť. Žalobkyňa i jej zástupca si boli vedomí, rovnako Slovenský pozemkový fond, ktorý sa pojednávania zúčastnil, že žalovaný 4/ a žalovaná 5/ nie sú neznámymi vlastníkmi a nie sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom , navrhovali , aby súd doplnil dokazovanie pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností za účelom zistenia ich právnych nástupcov a navrhnúť ich vstup do konania tak, aby mohli identifikovať, ktorí z dedičov vstupujú do práv žalovaného 4) a ktorí do práv žalovanej 5/ (nahrávka z pojednávania ESS). Domáhala sa tak postupu súdu podľa § 80 CSP, ktorému návrhu súd vyhovieť nemohol (viď bod 37 až 42 tohto odôvodnenia). 49. Medzi stranami nebolo sporné, že v konaní musia vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, nakoľko právoplatný výrok súdu zaväzuje len strany sporu (§ 228 ods. 1 CSP - výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak). Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Pokiaľ sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci súd žalobu zamietne (§ 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1). Nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. 50. Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie strany sporu - aktívnej či pasívnej. 51. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v tomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takomto prípade sa stáva žalovaným). Či však bude v konaní úspešný žalobca, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je subjektom práva a opačná procesná strana je subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa civilnom sporom konaní používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu , ale vždy iba to, či účastníkom hmotnoprávneho vzťahu je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide . 52. Pre sporové konanie o určenie existencie vecného bremena vydržaním a uloženia povinnosti strpieť umiestnenie inžinierskych sietí, je potrebné všetkých podielových spoluvlastníkov vedených na LV č. XXXX v k. ú. I. považovať za nútené procesné spoločenstvo, v ktorom pre úspech v spore osobitný predpis vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 ods. l CSP). Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 (§ 78 ods. 2 CSP). 53. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, t. j. aby na strane žalovaných vystupovali všetci účastníci, v danom prípade podieloví spoluvlastníci, ktorých sa nárok žalobkyne uplatnený žalobou týka. V prípade, že žaloba nesmeruje proti všetkým núteným spoločníkom (podielovým spoluvlastníkom), musí byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá. 54. V danej veci niet sporu o tom, že na strane žalovaných nevystupovali všetci podieloví spoluvlastníci vedení na LV č. XXXX v k. ú. I., keď žalobkyňa, napriek nespochybniteľnej vedomosti o ďalších podielových spoluvlastníkoch vedených na uvedenom liste vlastníctva (deklarovanej aj pred odvolacím súdom) nenavrhla ich pristúpenie do tohto súdneho konania, a to J. L., bytom N. Y. XXX, R.. B. E. (nar. XX.XX.XXXX), bytom M.R. O. XXX/XX, B. Z., O. W., bytom Y. XXX, R.. B. Q. (nar. XX.XX.XXXX), bytom O. XXXX/XX, B., O. Q., bytom I. XX, R.. W. M., X. XXXX/XXX, B. Z., W.. S. Q., bytom N. XXX, K., W. Q., bytom W. XXX, W. Q., bytom W. XXXX/XX, B. W.. W. J., bytom T. XXXX/XX, Z., W.. X. Q., bytom X. XX, Z., R.. B. Q. (nar. XX.XX.XXXX), bytom Z. XXXX/XX, Z., F. Q., bytom P. J. O. XXX/X, B. R. - I.. 55. Za týchto okolností danej veci odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie musí konštatovať, že pasívna vecná legitimácia v danej veci absentuje . 56. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. l písm. e) CSP a vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal ňou navrhnutý dôkaz - vyžiadanie záznamových listín z katastra nehnuteľností - uznesenia o dedičstve po žalovanom 4/ Z. L. a žalovanej 5/ W. Q. a nedôvodným odopretím vykonania tohto dôkazu jej znemožnil uplatniť jej návrh v zmysle § 80 ods. l CSP, nakoľko dedičské podiely žalovaných 4/, 5/ boli prededené a jeho povinnosťou bolo identifikovať, ktorí novo zapísaní podieloví spoluvlastníci vstúpili do právneho postavenia žalovaného 4/ a ktorí novo zapísaní podieloví spoluvlastníci vstúpili do právneho postavenia žalovanej 5/. Pokiaľ súd prvej inštancie jej návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel porušil jej právo na spravodlivý proces 57. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. l písm. e) CSP spočíva v tej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. 58. Súd prvej inštancie žalobkyňou navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko ich považoval pre dané konanie jednak za nadbytočné, nakoľko Civilný sporový poriadok tzv. zámenu strán sporu nepripúšťa ako i neúčelné, nakoľko zámena neexistujúceho subjektu za existujúci nie je možná . 59. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 365 ods. l písm. e) CSP vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre zistenie skutkového stavu veci a tým i rozhodnutie vo veci samej. Je potrebné zdôrazniť, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý navrhnutý dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva , že by mal byť súdom vykonaný. Ak súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná, pretože ich považuje za neúčelné alebo nadbytočné, nemôže byť jeho procesný postup považovaný za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné práva. 60. Odvolací súd dôvody pre zadováženie listinných dôkazov navrhovaných žalobkyňou v priebehu súdneho konania ako i v odvolacom konaní, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil, považoval ich za nadbytočné, nakoľko procesný postup navrhovaný žalobkyňou podľa § 80 ods. 1 CSP bol v danej veci vylúčený (viď bod 37 až 42 tohto odôvodnenia). 61. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o nadbytočnosti vykonávania dokazovania navrhovaného žalobkyňou v tejto veci, a preto i odvolací dôvod podľa § 365 ods. l písm. e) CSP ňou uplatnený, nepovažoval za dôvodne uplatnený. 62. Pokiaľ žalobkyňa namietala procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý jej odoprel právo záverečnej reči a tvrdila, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd túto námietku považoval za dôvodnú. 63. Je nesporné, že z ustanovenia § 182 CSP vyplýva, že súd pre skončením pojednávania vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. 64. V danej veci súd prvej inštancie po zaprotokolovaní prítomnosti na pojednávaní dňa 08.01.2018 vyslovil svoj právny názor v danej veci, konštatoval, že v danej veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo, v konaní musia vystupovať všetci nerozluční spoločníci vedení ako podieloví spoluvlastníci, poukázal na č. l. 55, z ktorého vyplýva, že žalovaní 1/ až 5/ zomreli pred začatím konania a na LV č. XXXX sa nachádzajú ďalší spoluvlastníci, ktorí neboli žalobkyňou označení ako strany sporu, poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nie je preto možné žalobe pre tento nedostatok vyhovieť. Vyzval strany sporu, t.j. žalobkyňu i žalovaných, aby sa k uvedenému právnemu posúdeniu veci vyjadrili. Zástupca žalobkyne navrhoval pripojením záznamových listín z katastra nehnuteľností za účelom zistenia ich právnych nástupcov a navrhnúť ich vstup do konania tak, aby mohli identifikovať, ktorí z dedičov vstupujú do práv žalovaného 4/ a ktorí do práv žalovanej 5/ (nahrávka z pojednávania ESS). Domáhala sa tak postupu súdu podľa § 80 CSP, ktorému návrhu súd vyhovieť nemohol. Následne zástupca žalobkyne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, v konaní sa vyjadrili i prítomní žalovaní 13/, 7/, 16/, 10/, súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil svoj rozsudok v zmysle svojho predbežného právneho posúdenia, ku ktorému sa strany sporu vyjadrili. Neumožnil však stranám sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. 65. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, právo na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 66. Odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že súd prvej inštancie výslovne nevyzval strany sporu k záverečným rečiam. Z obsahu spisu ako i zvukovej nahrávky pojednávania dňa 08.01.2018, ktorú odvolací súd opakovane vypočul však vyplýva, že súd prvej inštancie podal jednoznačné predbežné právne posúdenie danej veci, zrozumiteľne vyslovil svoj právny názor týkajúci sa núteného procesného spoločenstva, zdôraznil, že žaloba musí smerovať voči všetkým osobám zapísaným na liste vlastníctva, ktorého sa dané sporové konanie (určenie existencie vecného bremena) týka. Žalobkyňa, ktorá bola v spore právne zastúpená , si tohto bola vedomá a vyjadrila sa v danej veci, žiadala vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom procesného postupu podľa § 80 CSP, ktorý v danej veci bol zákonom vylúčený, nenavrhla pristúpenie ďalších účastníkov napriek tomu, že jej list vlastníctva bol známy a sama túto skutočnosť súdu deklarovala na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu a nemala následne žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ani procesné návrhy. Pochybenie súdu prvej inštancie napravil odvolací súd, ktorý nariadil pojednávanie, umožnil stranám sporu nielen predniesť odvolania k rozhodnutiam súdu prvej inštancie (uznesenie, rozsudok) ale i záverečné reči v zmysle ust. § 182 CSP. Nie je preto možné uzavrieť, že došlo k porušeniu procesného práva žalobkyne v takom rozsahu, ktorý by mal za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 67. Z týchto dôvodov nebolo možné žalobe vyhovieť , súd prvej inštancie správne voči žalovaným 1/, 6/ až 13/ žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie zamietol a odvolací súd jeho rozsudok v tomto rozsahu potvrdil. 68. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a rozhodol o trovách celého konania tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní , priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 69. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).