Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trenčín 16Co/32/2025 3622201014 25. 11. 2025 Mgr. Stanislava Kollárová ECLI:SK:KSTN:2025:3622201014.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: Eurowagen s.r.o., IČO: 36 615 455, so sídlom Partizánske, Gumárenská 468/3, zast.: Peter Janík, advokát so sídlom Prievidza, Košovská cesta 1, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. - F., IČO: 41 263 472, s miestom podnikania D., E. XXXX/XX, zast.: Petruška & partners s.r.o., IČO: 47 254 882, so sídlom Nitra, Kupecká 18, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zast.: JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., IČO: 52 058 310, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie 15.094,02 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. PE-3C/59/2022-362 zo dňa 28. novembra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. PE-3C/59/2022-371 zo dňa 14. januára 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e. IV. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn. PE-3C/59/2022 zo dňa 28.11.2024 o výrok III., tak, že súd priznal intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 431 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.094,02 EUR
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Okresný súd Partizánske v poradí prvým rozsudkom č. k. 3C/59/2022-264 zo dňa 25.04.2023 rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.472,50 EUR, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. konanie v časti o zaplatenie 149,20 EUR konanie zastavil a výrokom IV. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Proti výrokom I. a IV. rozsudku podali žalovaný a intervenient na strane žalovaného v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/65/2023-329 zo dňa 25.04.2024 tak, že napadnutý rozsudok v časti výrokov I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.04.2023 ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal vo veci vykonať dokazovanie viacerými listinami /pričom z obsahu zápisnice nie je zrejmé, akým spôsobom, teda či listiny alebo ich časť prečítal alebo oznámil ich obsah/. Zo zvukového záznamu pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie prečítal, resp. oznámil stranám sporu len listinu - Záznam o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, ktorý je súčasťou predloženého priestupkového spisu. Žiadny ďalší listinný dôkaz súd prvej inštancie neprečítal, ani neoznámil jeho obsah, teda nevykonal listinný dôkaz spôsobom podľa § 204 CSP. Pri tých listinách, ktoré žalobca pripojil k žalobe a súd prvej inštancie ich spolu so žalobou zaslal žalovanému na vyjadrenie /pričom ide len o časť listín, ktoré mal súd prvej inštancie ako dôkaz vykonať na pojednávaní dňa 25.04.2023/ nemožno mať za to, že ich súd prvej inštancie ako dôkaz riadne vykonal podľa § 204 veta za bodkočiarkou CSP, pretože žalovaný od momentu vyjadrenia k žalobe spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, naplnenie podmienok pre vznik jeho povinnosti k náhrade škody žalobcovi, teda aj škodu žalobcu, ktorú mu mal žalovaný podľa žaloby spôsobiť. Za tejto situácie mal súd prvej inštancie aj tieto listinné dôkazy, ktoré pred pojednávaním doručil žalovanému riadne vykonať na pojednávaní ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu, k čomu ale nedošlo. Z dôvodu nesprávne vykonaného dokazovania, resp. nevykonania dokazovania, nemajú skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré sú prezentované v napadnutom rozhodnutí oporu vo vykonanom dokazovaní. Popri uvedenom možno za procesné pochybenie súdu prvej inštancie považovať aj to, že súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania vo veci predtým, ako strany sporu predniesli svoje záverečné návrhy. To je v priamom rozpore s § 182 CSP, ktorý stanovuje, že ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Odvolací súd skonštatoval, že odvolacie námietky odvolateľov týkajúce sa veci samej sú dôvodné. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť polovicu zo sumy uplatnenej náhrady škody /po čiastočnom späťvzatí žaloby/ tu správne odvolatelia poukázali na nesprávny výpočet sumy čiastočného späťvzatia žaloby, pretože ak žalobca trval z pôvodne žalovanej sumy 15.094,02 EUR na zaplatení sumy 14.945 EUR, mal súd prvej inštancie zastaviť konanie v časti o zaplatenie 149,02 EUR a nie 149,20 EUR, keď podľa jeho záverov si ani žalobca ani žalovaný neboli istí jednoznačným zavinením škody zo strany žalovaného, a súdu sa "javí, že pochybenia, teda porušenia povinností sú si vedomé obe zo strán sporu" a preto by škodu mali znášať spoločne a pomerne, každá v jednej polovici. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie je nesprávne, nemá oporu v skutočnostiach zistených vykonaným dokazovaním, nenapĺňa kritériá riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia /§ 220 ods. 2 CSP/ a celkom ignoruje rozloženie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v spore. Z odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie nevyplýva, ako súd posúdil naplnenie jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a na základe akých zistených skutočností. Aj tie skutkové okolnosti, ktoré súd uvádza nie sú zistené riadne vykonaným dokazovaním /viď. bod 18 tohto odôvodnenia/, s výnimkou skutočností vyplývajúcich zo Záznamu o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZNR-ODI2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, z ktorého ale bolo zistené, že predmetná dopravná nehoda nie je dostatočne zadokumentovaná, objasnená, zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím preukázané, a z tohto dôvodu nie je možné určiť vinníka a poškodeného uvedenej dopravnej nehody. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého obe strany sporu zodpovedajú za dopravnú nehodu spoločne a pomerne, každý v jednej polovici, tak je v rozpore s uvedenou, v podstate jedinou v konaní riadne zistenou a preukázanou rozhodnou skutočnosťou. Na tomto mieste musí odvolací súd tiež uviesť, že samotné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je chybné aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré na vec nedopadajú - § 420 ods. 1 a § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Hoci odvolacie námietky odvolateľov týmto smerom nešli, tak už predtým uvedené dôvody vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré samé
osebe sú dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, dovoľujú odvolaciemu súdu pre účely ďalšieho konania a nového rozhodnutia vo veci poukázať aj na túto okolnosť. Zo žalobných tvrdení, ktoré boli potvrdené výpoveďami strán sporu vyplýva, že k tvrdenému poškodeniu motocykla vedeného žalobcom došlo pri zrážke/kontakte s motorovým vozidlom vedeným žalovaným. Ide teda o klasický stret prevádzok dopravných prostriedkov, kde na vyporiadanie škody /ktorá pri strete prevádzok vznikla/ medzi prevádzateľmi je nutné aplikovať ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. To stanovuje, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ako uviedol bývalý Najvyšší súd ČSSR v stanovisku občianskoprávneho kolégia sp. zn. Cpjf 93/71 zo dňa 15. 11. 1972 /publikované pod č. 64/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk/ v ustanovení § 431 Občianskeho zákonníka nejde o zodpovednosť za zavinenie v zmysle ustanovení § 420 a 421 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka zaradené do druhého oddielu druhej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka (prípady osobitnej zodpovednosti - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov), ktoré upravuje zodpovednosť prevádzateľov a vyporiadanie medzi nimi, nadväzuje na právnu úpravu objektívnej zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a 428 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), ak ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Ak ide o také okolnosti, alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode, a teda nevzniká ani zodpovednosť, ani dôvod na vyporiadanie. 2. Dňa 19.11.2024 doručil intervenient na strane žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné ospravedlnenie, v ktorom súčasne vzniesol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného priestupkového spisu, keď vlastníkom poškodeného motocykla bola spoločnosť G. H. I. J.. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že výška škody na motocykle bola určená spoločnosťou C. K., I. na sumu 15.094,02 EUR ako vyplýva z ponuky č. PO2020/01425 zo dňa 05.08.2020. Žalovaný dňa 31.07.2020 vykonal oznámenie o škodovej udalosti poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., u ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V oznámení žalovaný uviedol, že žalobca zavadil o jeho spätné zrkadlo a nie je si vedomý, že by on spôsobil nehodu. Žalobca si dňa 03.08.2020 uplatnil náhradu škody u KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Žalovaný nevenoval pozornosť vedeniu vozidla a v zákrute prešiel do protismeru a narazil ľavým spätným zrkadlom do motocykla. Kúpna cena motocykla bola 19.945 EUR. Žalobca motocykel kúpil dňa 15.07.2020. Výška škody na motocykle bola určená spoločnosťou C. K., I. na 15.094,02 EUR. Dňa 21.09.2020 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ukončila šetrenie škodovej udalosti a oznámila žalobcovi, že uplatňovaný nárok nepovažuje za oprávnený a nesúhlasí s plnením, nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená Políciou Slovenskej republiky, nie je možné v danom okamihu dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená žalovaným. 4. Súd prvej inštancie z priestupkového spisu č. p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zistil, že dňa 05.10.2020 bolo na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Partizánskom zo strany žalobcu vykonané podanie vysvetlenia o priestupku, po ktorom bol vyhotovený záznam o dopravnej nehode, podľa ktorého dňa 29.07.2020 o 08:50 hod. neznámy vodič na neznámom vozidle jazdiaci po ceste II/593 v km cca 32,5 v smere obce L. na obec D. z doposiaľ nezistených príčin za obcou L. prešiel do protismernej časti vozovky, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocyklu žalobcu s vodičom M. N., dôsledkom čoho motocyklista spadol na vozovku a následne sa šuchol po vozovke vpravo mimo vozovku a neznámi vodič z miesta odišiel. Pri nehode k zraneniu nedošlo, škoda na poškodenom motocykli predstavuje 15.046 EUR. Žalovaný k záznamu o dopravnej nehode uviedol, že dňa 29.07.2020 okolo 08:50 hod. viedol auto na ceste II/593 v km cca 32,5 v smere obce L. na obec D.. K nehode došlo tak, že spätným zrkadlom narazil do protiidúceho motocykla, nevedel, či to bola časť motocykla alebo ruka motocyklistu. Nie je si vedomý, že by prešiel do protismeru, možno išiel k stredovému pruhu. Na mieste nehody nezastavil preto, že v spätnom zrkadle videl, že motocyklista pokračuje v jazde. Pri strete mu spätné zrkadlo iba zaklaplo, preto si nemyslel, že došlo k vážnejšiemu nárazu. Dňa 26.12.2020 bola zo strany Okresného
dopravného inšpektorátu vypracovaná správa o objasňovaní priestupku z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. Zároveň je uvedené, že žalovaný sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prešiel ľavou časťou svojho vozidla a ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocykla žalobcu. Následne bola správa o výsledku objasňovania priestupku postúpená ako podnet na začatie konania o priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu Nitra. Ten záznamom zo dňa 18.02.2021 rozhodol o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nakoľko správa o výsledku objasňovania priestupku neodôvodňuje začatie konania o priestupku, pretože zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím a nijako preukázané. 5. Žalobca sa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal náhrady škody vo výške 14.945 EUR. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 29.07.2020 o 08:50 hod. došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že k vzniku škody došlo porušením povinnosti na strane žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žiadnu povinnosť neporušil. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne súd posúdil spor strán sporu ako stret prevádzok podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. 6. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k stretu prevádzok. Pre vyporiadanie je podľa spoluúčasti na škode nevyhnutné zistiť mieru, akou sa strany sporu podieľali na vzniku škody. Škodová udalosť nebola riadne zdokumentovaná, keďže na miesto škodovej udalosti nebola privolaná polícia. Z priestupkového spisu č. p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr súd zistil, že konanie o priestupku bolo Okresným dopravným inšpektorátom Nitra odložené z dôvodu, že zavinenie žalovaného na škodovej udalosti nie je ničím a nijako preukázané. V zázname o odložení je zároveň uvedené, že nebolo možné vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že nie sú dané relevantné údaje pre vypracovanie znaleckého posudku (napríklad miesto zrážky). Žalobca v konaní tvrdil, že stret prevádzok sa stal v zákrute, pričom žalovaný mal prejsť cez stredovú čiaru a tak malo dôjsť k stretu. Žalovaný tvrdil, že k stretu prevádzok došlo na rovine tým, že žalobca viedol motorové vozidlo blízko stredovej čiary. Pre určenie miery, akou sa strany sporu podieľali na vzniknutej škode je nevyhnutné presne zistiť ako k stretu prevádzok došlo. S poukazom na vyššie uvedené však nie je možné zistiť, v akej miere sa strany sporu podieľali na vzniku škody. Na tom nič nemení ani skutočnosť uvedená v správe o objasňovaní priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske zo dňa 26.12.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a, že žalovaný sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prešiel ľavou časťou svojho vozidla do protismeru a ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocykla žalobcu. Takáto skutočnosť zo strany Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske nemohla byť zistená a preukázaná, pretože k objasňovaniu stretu prevádzok nedošlo ihneď po strete prevádzok a orgán polície vychádzal iba z tvrdení strán sporu. Mieru, akou sa žalovaný podieľal na vzniku škody teda nemožno preukázať. Strany sporu sa nezhodli na priebehu stretu prevádzok. Keďže žalobca nepreukázal, akou mierou sa žalovaný podieľal na vzniku škody a ani v konaní táto skutočnosť preukázaná nebola, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že škoda vznikla v súvislosti s konaním žalovaného. Dôkazné bremeno tvrdenia, že škoda na motocykli vznikla konaním žalovaného zaťažuje žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal, preto súd predpokladal, že miera, akou sa žalovaný na vzniku škody podieľal, bola minimálna alebo žiadna a v tomto prípade nebola založená zodpovednosť žalobcu na vzniknutej škode. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom - výsluch pána B. O. a výsluch matky žalovaného a to z dôvodu, že ani výsluchom týchto osôb nemôže byť miera, akou sa strany sporu podieľali na vzniku škody preukázaná, pretože ako vyplýva z tvrdení žalobcu a žalovaného, tieto osoby neboli prítomné pri strete prevádzok a majú iba sprostredkované informácie od strán sporu. 7. Súd prvej inštancie podporne uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby. Z evidenčnej karty vozidla na č. l. 73 priestupkového spisu vyplýva, že vlastníkom motocykla bola v čase stretu prevádzok G. H. I., J.. Zároveň je v karte potvrdený leasing. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol v čase stretu prevádzok vlastníkom motocykla, ale leasingovým nájomcom. Zároveň bol
zapísaný ako držiteľ motocykla. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že "Ak súd prizná navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 198/2007 z 30. septembra 2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 267/2005 z 29. marca 2007 a sp. zn. 25Cdo 78/2001 z 30. októbra 2002).". Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že náhrady škody spôsobenej na veci podliehajúcej leasingu (motorové vozidlo) sa môže domáhať iba vlastník motorového vozidla, pričom žalobca v čase stretu prevádzok vlastníkom vozidla nebol a tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha iba náhrady škody vzniknutej na motocykli ako vyplýva aj z predloženej faktúry na č. l. 3 a znenia žaloby, teda veci podliehajúcej leasingu. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a to napriek tomu, že bol v konaní úplne úspešný. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že nebolo možné preskúmať, akou mierou sa strany konania podieľali na vzniku škody a z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k prejednaniu, či zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu. S poukazom na skutočnosť, že nebolo možné reálne a úplne zistiť skutkový stav stretu prevádzok, súd považoval za spravodlivé nesankcionovať žalobcu aj priznaním nároku na náhradu trov konania žalovanému. 9. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a III., ako aj dopĺňaciemu rozsudku, výroku III., podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutím súdu okrem porušenia práva na spravodlivý proces došlo aj k iným vadám konania s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami dôležitými pre riadne odôvodnenie. Súd prvej inštancie, v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, neposúdil stret prevádzok podľa § 431 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v inkriminovaný deň s istotou došlo k stretu dopravných prostriedkov žalobcu a žalovaného, pričom k stretu, podľa tvrdenia žalobcu, došlo tak, že žalovaný prešiel so svojím vozidlom stredovú čiaru, narazil do riadidiel motocyklu žalobcu, v dôsledku čoho žalobca spadol na vozovku. Žalovaný z nehody ušiel. Tvrdil, že v inkriminovanom čase viedol svoje motorové vozidlo v časti cesty, na ktorej sa stala dopravná nehoda, pričom k nehode došlo tak, že spätným zrkadlom narazil do protiidúceho motocykla, avšak nevedel, či to bol motocykel alebo ruka motocyklistu. Súd prvej inštancie v danom prípade mieru, akou sa strany sporu podieľali na vzniknutej škode, ako i presné zistenie miery účasti na vzniku stretu prevádzok, určiť nevedel. Zo Správy o objasňovaní priestupku OR PZ ODI Partizánske zo dňa 26.12.2020 vyplývajú porušenia tak na strane žalobcu ako i žalovaného, pričom súd prvej inštancie neposúdil, že podľa správy sa žalovaný nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval cestnú premávku, v dôsledku čoho prešiel ľavou časťou svojho vozidla do protismeru a ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocyklu žalobcu. Jediným zavineným konaním žalobcu pri nehode bolo, že nezostal na mieste nehody a nehodu riadne neoboznámil. V danom prípade je možné jednoznačne určiť mieru účasti vyplývajúcu zo zavineného konania žalovaného, pričom škoda na motocykli žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti zavineným konaním žalovaného. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď objektívnu mieru účasti spojil iba so záverom znaleckého dokazovania. Jediným pochybením žalobcu bola skutočnosť, že nehodu neoznámil a nezostal na mieste nehody. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, keďže žalobca zakúpil motocykel L. I. XXXX od G. H. I., J., na základe úverovej zmluvy, podľa ktorej k motocyklu nadobudol aj vlastnícke právo, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca predloženými zmluvami. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol o trovách konania. K odvolaniu predložil Zmluvu o úvere F. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2020, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2020. Po doručení dopĺňacieho rozsudku, podal žalobca odvolanie aj proti výroku III., o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil. 10. Proti tomuto rozsudku, výroku II. podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok II. tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca dňa 29.07.2020 viedol svoj motocykel zn. L. I. P.:B. po ceste od obce D., okres B. do obce L., okres B., kde v úseku ľavotočivej
zákruty do neho narazil žalovaný svojim osobným motorovým vozidlom zn. Q. F. P.: D., v dôsledku čoho sa žalobca neudržal na vozovke, spadol mimo vozovky, pričom došlo k poškodeniu motocykla žalobcu. Žalobcovi poškodením motocykla vznikla škoda vo výške 15 094,02 EUR. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania napriek tomu, že bol v spore plne úspešný. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (napr. nálezy Ústavného súdu ČR. III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000; viď. komentár BECK k CSP, str. 940, 941), Nález Ústavného súdu, sp. zn.: III. ÚS 299/2021 zo dňa 13.05.2021. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil právny stav a žalovanému nepriznal trovy konania. Súd okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v tom, že „nebolo možné preskúmať, akou mierou sa strany konania podieľali na vzniku škody a z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k prejednaniu, či zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu. Vyššie uvedené nemôže byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pretože ide o neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca je ten, ktorý žalobu podal a na preukázanie svojich tvrdení (unesenie dôkazného bremena) je povinný predložiť relevantné dôkazy (§ 132 a nasl. CSP). Skutočnosť, že v konaní bol neúspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, nemôžu byť okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, pretože v zásade by žiadny žalovaný v prípade svojho úspechu nemal nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol zastúpený advokátom (t. j. osobou s právnym vzdelaním, ktorá je povinná konať s odbornou starostlivosťou a je povinná náležité hájiť záujmy svojho klienta) a pred podaním žaloby bol oboznámený so závermi vyšetrovania dopravným inšpektorátom. Počas konania neposkytol žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia v žalobe. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, odseku 21. uviedol, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a podanú neoprávnenou osobou. Ak bol súd názoru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, v predmetnej veci nemalo byť ani vykonávané pojednávanie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti odvolania s tým, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 11. Intervenient v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a žalovaného uviedol, že dôvody ako i odôvodnenie odvolania žalovaného v časti výroku II. o trovách konania je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, vecne a právne správny. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vo veci samej a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozsudok spĺňa všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku podľa ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol v intenciách (skoršieho) rozhodnutia odvolacieho súdu, uznesenia č. k. 5Co/65/2023-329 zo dňa 25.04.2024, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 3C/59/2022-264 zo dňa 25.04.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací uviedol, že skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v rozpore s jedinou v konaní riadne zistenou a preukázanou rozhodnou skutočnosťou, vyplývajúcou zo Záznamu o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZ-NR-ODl2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, z ktorého bolo zistené, že dopravná nehoda nie je dostatočne zadokumentovaná, objasnená, zavinenie na dopravnej nehode nie je preukázané, a preto dôvodu nie je možné určiť vinníka a poškodeného dopravnej nehody. Z odvolania žalobcu nevyplýva, čoho sa žalobca domáha. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v intenciách odôvodnenia odvolania, neuviedol, ako má v danej veci rozhodnúť. Nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie ako i nesúhlas so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie nie sú odvolacím dôvodom. Žalobca k odvolaniu pripojil listiny - Zmluvu o úvere, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorými žalobca preukazuje svoje vlastnícke právo k motocyklu. Navrhol, aby odvolací súd na listinné dôkazy, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, neprihliadal. Intervenient v prvom podaní vo veci samej (v odvolaní proti skoršiemu rozsudku - podanie zo dňa 15.06.2023) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vlastníkom motocykla bola spol. G. H. I. J., a pokiaľ vznikla škoda na tomto majetku - motocykli, potom poškodeným je spol. G. H. I. J. a aktívna vecná legitimácia žalobcu vo veci samej nie je žalobcom preukázaná. Skutočnosť, že vlastníkom motocykla bola leasingová spoločnosť (UCL), vyplývala aj z uplatnenia nároku na náhradu škody (podané žalobcom u intervenienta dňa 03.08.2020) a z priestupkového spisu (napr. evidenčná karta vozidla/motocykla č. l. 73, technický preukaz č. l. 42 priestup. spisu). K poškodeniu vozidla došlo v dôsledku škodovej udalosti znížením majetkového stavu vlastníka, a to leasingovej spoločnosti, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel sa prejavil v majetkových pomeroch leasingovej spoločnosti /rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/194/2020 zo dňa 24.02.2022 : „ zabezpečovací prevod vlastníckeho práva má len dočasný charakter, t. j. je viazaný na splnenie podmienok zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo strany dlžníka, počas existencie tohto vzťahu vlastníctvo tretej osoby trvá; znamená to, že počas doby existencie zabezpečovacieho prevodu práva, t. j. po dobu existencie vlastníctva tretej osoby (zabezpečeného veriteľa), tento nadobúda vlastnícke právo s časovým obmedzením do naplnenia rozväzovacej podmienky splnenia dlhu dlžníkom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre vlastníka veci. Je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008, podľa ktorého aktívna legitimácia je stav, kedy žalobca, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať, v danej veci však žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby, pokiaľ nebol vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodovou udalosťou; V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu, na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Rovnaký právny názor je vyslovený v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014 sp. zn. III. ÚS 266/2014-27, podľa ktorého, ak súd prizná navrhovateľovi alebo leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, ak žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu domáhať sa plnenia z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v tejto otázke (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 2Cdo 198/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 267/2005, 25Cdo 78/2001, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014), rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/198/2007 z 30. septembra, podľa ktorých lízingový nájomca, ktorý nebol vlastníkom motorového vozidla, nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody, z čoho vyplýva, že nemá ani také právne postavenie, ktoré by ho oprávňovalo na uplatnenie nároku na poistné plnenie /obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2022 zo dňa 04.06.2024, sp. zn. 2Cdo/198/2007 z 30. septembra 2008. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalobcovi nemožno pripísať žiadnu mieru účasti na nehode. Tvrdenie žalobcu je v rozpore s ďalším tvrdením žalobcu, keď uviedol, že jediným zavineným konaním žalobcu pri nehode bolo, že nezostal na mieste nehody a nehodu riadne neoznámil. Určitá vedomá miera zavinenia žalobcu je zrejmá aj z toho, že nepodal odvolanie proti skoršiemu rozhodnutiu. Žalobca v priebehu konania nespochybňoval, že pokiaľ by sa aj škodová udalosť/nehoda mala stať tak, ako ju popísal žalobca, potom žalobca nezotrval na mieste nehody, neprivolal políciu a motocykel premiestnil. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch platí, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode (teda aj žalobca), bezodkladne nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po ohlásení dopravnej nehody. Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a), d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke bol vodič motocykla povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a podľa písm. e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla. Nehoda sa mala stať 29.07.2020, no k ohláseniu dopravnej nehody malo dôjsť zrejme až dňa 05.10.2020. Žalobca sa opakovane vyjadril tak, že motocykel mal hneď premiestniť. Ani fotografie, ktoré mal údajne žalobca vyhotoviť po nehode nedokazujú, že tieto boli vyhotovené bezprostredne po nehode a/alebo v príčinnej súvislosti so stretom (prevádzky) vozidla žalovaného. Žalobca bol povinný jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu (ust. § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.).
V dotazníku vyplnenom žalobcom pre intervenienta žalobca v náčrtku vyznačil polohu motocykla v čase (údajného) nárazu v strede vozovky, a rovnakú polohu motocykla (pri stredovej čiare) vyznačil v náčrtku dotazníka pre intervenienta aj žalovaný, čo je medzi stranami sporu nesporné a potvrdzuje, že technika jazdy vodiča motocykla zrejme nebola správna a že aj z tohto dôvodu vodič motocykla zrejme porušil zákon. Zavinenie žalovaného na dopravnej nehode nie je preukázané /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/194/2020 z 24.02.2022/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení, k odvolaniu žalobcu, uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. rozsudku je správne a odôvodnené. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a žalobca vo svojej právnej argumentácii ignoruje značnú časť dôkazov a skutkových zistení. Žalobca v odvolaní zastabilizoval skutkový stav s tvrdením, že žalovaný potvrdil stret so žalobcom, žalobca nemal žiadnu vinu na strete a žalovaný bol po nehode bez výhrad vo vzťahu k tomu, že nehodu zapríčinil. Uvedené konštatovanie žalobcu nie je pravdivé. K stretu medzi žalobcom a žalovaným došlo, čo nie je sporné. Sporné je to, kto daný stret zapríčinil. Od začiatku žalovaný tvrdil, že si nie je vedomý svojho zavinenia a aj z jeho výsluchu z pojednávania zo dňa 25.04.2023 vyplýva, že nevybočil zo svojho jazdného pruhu a preto namietal akýkoľvek podiel viny na strete vozidiel. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný si bol vedomý zavinenia tohto stretu nie je pravdivé. Predmetná nehoda bola vyšetrovaná kompetentnými orgánmi a miera jeho zavinenia nebola nijakým spôsobom preukázaná. V zmysle ustanovenia § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, alebo priestupok, alebo iný správny delikt. Je zrejmé, že kompetentné orgány uvedené vyhodnocovali a žiadna miera zavinenia nebola žalovanému preukázaná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o zavinení, resp. miere zavinenia žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, ktorá skutočnosť vyplýva zo skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Intervenient v písomne podanom vyjadrení zo dňa 21.03.2025 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a tvrdenými dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v podanom odvolaní. Súčasne sa pripojil k vyjadreniu žalovaného. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, vecný, správny, presvedčivý, preskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali. 15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, po doplnení dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 383 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledujúcich dôvodov: 16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania /§ 379 CSP/ a odvolacími dôvodmi /§ 380 ods. 1 CSP/. 18. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie, v poradí druhým rozhodnutím, po vykonanom dokazovaní, skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k stretu prevádzok. Pre určenie miery zavinenia na vzniknutej škode bolo potrebné vyhodnotiť, ako došlo k nehode. Škodová udalosť nebola riadne
zdokumentovaná, nakoľko na miesto škodovej udalosti polícia nebola privolaná. Konanie o priestupku bolo odložené z dôvodu, že zavinenie žalovaného na škodovej udalosti nie je preukázané. Strany sporu uviedli, každý svoju verziu vzniku škodovej udalosti. Žalobca tvrdil, že stret prevádzok sa stal v zákrute, pričom žalovaný mal prejsť cez stredovú čiaru a tak malo dôjsť k stretu. Žalovaný tvrdil, že k stretu prevádzok došlo na rovine tým, že žalobca viedol motorové vozidlo blízko stredovej čiary. K objasňovaniu stretu prevádzok nedošlo ihneď po strete prevádzok a orgán polície vychádzal len z tvrdení strán sporu, preto mieru, akou sa žalovaný podieľal na vzniku škody nemožno preukázať. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že škoda vznikla v súvislosti s konaním žalovaného. Záverom súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorá skutočnosť vyplýva z evidenčnej karty vozidla priestupkového spisu. Vlastníkom motocykla bola v čase stretu prevádzok G. H. I., J.. Žalobca nebol v čase stretu prevádzok vlastníkom motocykla, ale leasingovým nájomcom a držiteľom motocykla. 19. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 25. apríla 2023, č. k. 3C/59/2022-264 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.472,50,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol, výrokom III. konanie v časti o zaplatenie 149,20,- EUR zastavil a výrokom IV. žiadnemu zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný a intervenient na strane žalovaného. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25. apríla 2024, č. k. 5Co/65/2023-329 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. ako aj súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia pri vykonávaní dokazovania a vedení pojednávania, keď listinné dôkazy žalobcu na pojednávaní neprečítal, resp. neoboznámil ich obsah. Rovnako súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania vo veci predtým, ako strany sporu predniesli svoje záverečné návrhy. Závery súdu prvej inštancie, že škodu by mali znášať obe zo strán sporu spoločne a pomerne, nie sú správne, keď tieto závery nemajú oporu v skutočnostiach zistených vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď stret prevádzok dopravných prostriedkov a vzniknutú škodu je potrebné aplikovať ust. § 431 Občianskeho zákonníka. 20. Odvolací súd výzvou zo dňa 14.10.2025 vyzval žalobcu na predloženie kúpnej zmluvy, resp. záväznú objednávku na predmetný motocykel. Podaním zo dňa 21.10.2025 žalobca predložil kúpnu zmluvu č. 2020046 zo dňa 15.07.2020, faktúru č. 20200666 zo dňa15.07.2020, protokol o prevzatí vozidla ku KZ MB 2020046 zo dňa 15.07.2020. 21. Odvolací súd za primeraného použitia ustanovení o konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 378 ods. 1 CSP nariadil v spore odvolacie pojednávanie na deň 25. novembra 2025, na ktorom postupoval podľa § 181 ods. 1 CSP, podľa § 384 ods. 2 CSP v spojení s § 185 CSP, podľa § 187, § 188 ods. 1, § 204 CSP, umožnil stranám sporu vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti, doplnil v potrebnom rozsahu dokazovanie na zistenie skutkového stavu, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k predčasným záverom, v odseku 21. odôvodnenia rozhodnutia so závermi, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby, ktorá skutočnosť vyplýva z evidenčnej karty vozidla /č. l. 73 priestupkového spisu/, keď vlastníkom motocykla bola v čase stretu prevádzok G. H. I., J.. Žalobca bol v čase stretu prevádzok leasingovým nájomcom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014. 22. Odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. apríla 2023, č. k. 3C/59/2022-264, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. apríla 2024, č. k. 5Co/65/2023-329, faktúrou zo dňa 05.08.2020, fotodokumentáciou, priestupkovým spisom ORPZ-NR-ODI2-48/2021 – Pr č. 256, škodovou udalosťou zo dňa 27.02.2023, oznámením škodovej udalosti, hlásením zo dňa 31.07.2020, dotazníkom pre poistného ku škodovej udalosti zo dňa 11.09.2020, zmluvou o úvere F. č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2020, doplnil dokazovanie oboznámením listín - kúpnou zmluvou č. 2020046 uzatvorenou dňa 15.07.2020 medzi žalobcom ako kupujúcim a R., I.N..S., so sídlom J. X/X, R. XXX XX, ako predávajúcim, protokolom o prevzatí vozidla ku KZ MB 2020046 zo dňa 15.07.2020, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2020.
23. Odvolací súd z obsahu kúpnej zmluvy č. 2020046 uzatvorenej dňa 15.07.2020 medzi žalobcom ako kupujúcim a R., I.N..S., so sídlom J. X/X, R. XXX XX, ako predávajúcim zistil, že zmluvné strany si dohodli ako predmet kúpy motocykel L. XXXX I. XXXX T., VIN U. za kúpnu cenu 19.945,- EUR. Súčasťou kúpnej zmluvy bola faktúra č. 20200666 zo dňa 15.07.2020. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho a úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Z protokolu o prevzatí vozidla ku KZ MB 2020046 zo dňa 15.07.2020 vyplýva, že žalobca si v uvedený deň prevzal predmetný motocykel. 24. Zo zmluvy o úvere F. V. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2020, uzatvorenej medzi veriteľom- G. H. I., J., so sídlom O. X/X, XXX XX L. a dlžníkom – žalovaným. Predmetom financovania bol motocykel L. I. XXXX T.. V zmysle bodu VI. si zmluvné strany dohodli formou zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2020 odvolací súd zistil, že zmluva bola uzatvorená medzi veriteľom - G. H. I., J., so sídlom O. X/X, XXX XX L. a dlžníkom – žalovaným, k predmetu zabezpečenia - motocyklu L. I. XXXX T.. V zmysle čl. II, bod 4. predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že dlžník na základe tejto zmluvy dočasne prevádza na veriteľa svoje vlastnícke právo k predmetu financovania a to s účinnosťou, kedy dlžník nadobudne predmet financovania do svojho výlučného vlastníctva podľa kúpnej zmluvy. V zmysle čl. VII. si zmluvné strany dohodli trvanie zabezpečenia vlastníckeho práva k predmetu financovania do okamihu riadneho, včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, okamihom zaplatenia všetkých záväzkov platí rozväzovacia podmienka zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania a dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. 25. Žalobca na nariadenom pojednávaní, pred odvolacím súdom, uviedol, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo okamžite pri kúpe, pri ktorej bol zriadený zabezpečovací prevod práva, pričom úver bol splatený ku dňu 21.10.2022, o ktorej skutočnosti predložil listinný dôkaz, oznámenie o predčasnom splatení úveru zmluvy a dohodu o vysporiadaní nárokov z poistenia zo dňa 21.10.2022, z ktorej vyplýva, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je L. I., U., že úver bol predčasne splatený dňa 21.10.2022. 26. Žalovaný na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že závery súdu prvej inštancie, vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú správne, na ktoré poukázal i odvolací súd. 27. Odvolací súd na pojednávaní vyslovil svoje predbežné právne posúdenie, na ktorých záveroch zotrváva. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odsek 21., v ktorom súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorá skutočnosť vyplýva z evidenčnej karty vozidla číslo listu 73 priestupkového spisu, z ktorej je zrejmé, že vlastníkom motorového vozidla v čase stretu prevádzok bola spoločnosť G. H.. Odvolací súd uviedol, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko v čase stretu prevádzok bol len leasingovým nájomcom, ktorá skutočnosť vyplýva zo stretu prevádzok pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 29.07.2020. 28. Odvolateľ (žalobca) namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom zároveň namietal vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, čo možno subsumovať, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. 29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 30. Pokiaľ ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. 31. K námietkam žalobcu o porušení práva na spravodlivé súdne konania v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z pohľadu ním tvrdených dôvodov odvolania uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), príp. d) CSP odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky ťažiskové otázky v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať, že by jeho rozhodnutie vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalobca so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či dôvodmi, na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.
32. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalobcom tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm. d/ CSP. 33. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 34. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 35. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 36. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z určitého hmotno-právneho vzťahu, v ktorom jedna strana je nositeľom práva a druhá strana je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Pre posúdenie existencie vecnej legitimácie nie je rozhodujúce subjektívne hľadisko určitej osoby, ale rozhodujúce je, či objektívne je táto osoba účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti / žalovaný/, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004. 37. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie náhrady škody vyplýva z ust. § 431 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je oprávnený na uplatnenie náhrady škody. 38. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody s tvrdením, že došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovaného, pričom k vzniku škody došlo porušením povinnosti na strane žalovaného. Skôr, ako súd prvej inštancie pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, mal dôsledne skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ako vyplýva z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom, medzi žalobcom ako dlžníkom a veriteľom - G. H. I., J., došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere F. V. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2020. Predmetom financovania bol motocykel L. I. XXXX T.. V zmysle bodu VI. si zmluvné strany dohodli formu zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2020, uzatvorenou medzi veriteľom - G. H. I., J. a dlžníkom – žalovaným, k predmetu zabezpečenia - motocyklu L. I. XXXX T., došlo v zmysle čl. II., bod 4. predmetnej zmluvy k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania na veriteľa - G. H. I.,J.. Trvanie zabezpečenia vlastníckeho práva bolo zmluvnými stranami dohodnuté do okamihu riadneho, včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, pričom okamihom zaplatenia všetkých záväzkov platí rozväzovacia podmienka zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania a dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. V čase stretu prevádzok bol vlastníkom motocykla G. H. I., J.. Leasingovému prenajímateľovi vznikla škoda, v dôsledku škodovej udalosti došlo k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla.
39. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16. decembra 2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že v spore o náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle leasingovému prenajímateľovi, ktoré je predmetom leasingovej zmluvy, si môže vymáhať len leasingový prenajímateľ ako vlastník, ktorému vznikla škoda na majetku - motorovom vozidle a leasingovému prenajímateľovi patrí aktívna vecná legitimácia. Na tieto závery nadviazala judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú správne poukázal žalovaný, rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2022 zo dňa 04.06.2024, kde najvyšší súd na dovolaciu otázku, komu, v prípade finančného leasingu vzniká skutočná škoda pri poškodení vozidla treťou osobou, poukázal na závery uvedené v skoršom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008, cit: „ujma na majetku v dôsledku škodovej udalosti je skutočnou škodou, ktorá náhrada patrí zásadne vlastníkovi veci. Majetkový stav vlastníkovi veci zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodovej udalosti oproti hodnote pred poškodením nevzniká. Pre právne posúdenie veci je rozhodujúca skutočnosť, kedy prišlo k poškodeniu vozidla a kto bol v tom čase jej vlastníkom. 40. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru, od ktorých záverov sa odvolací súd nemieni odkloniť, po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.2020 a Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.07.2020 uzavrel, že v čase stretu prevádzok dňa 29.07.2020 bol vlastníkom motocykla leasingový prenajímateľ - G. H. I., J., ktorý bol oprávnený na podanie predmetnej žaloby. Žalobca ako leasingový nájomca v čase stretu prevádzok nebol vlastníkom motocykla a preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Po skonštatovaní týchto záverov sa súd prvej inštancie nadbytočne zaoberal posúdením uplatneného nároku, nakoľko v prípade, že súd zistí, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, žalobu zamietne bez vecného prejednania. 41. Záverom odvolací súd uvádza, že na listinný dôkaz žalobcu, predložený na odvolacom pojednávaní dňa 25.11.2025 neprihliadal, s poukazom na ust. § 366 CSP ako novotu v odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná. 42. Odvolací súd uvádza, že po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 43. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2). 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému ako úspešnému v konaní, keď žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania /prvoinštančného ako i odvolacieho konania/ podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP v rozsahu 100 %. 46. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o trovách konania intervenienta, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď vychádzal zo zásady úspechu a neúspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. 47. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP): - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).