KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trnava4. 10. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/213/2010 z 4. 10. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 4. októbra 2011, sp. zn. 24Co/213/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:1105242646.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/213/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105242646
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:1105242646.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov
senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcu: INKASO
Pohľadávok spol. s r.o., so sídlom Lučenec, Jiráskova 12, IČO: 36 039 039, zastúpeného advokátom:
JUDr. Róbert Gombala, so sídlom Lučenec, ul. Dr. Herza 12, proti žalovanej: U. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom P. R. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: Dipl. mat. Mária Bitto, bytom Kráľová pri
Senci 271, o zaplatenie 14,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 19.5.2009 č.k. 8C/57/2009-116 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.3.2010
č.k. 8C/57/2009-163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 14,70 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 30% ročne od 21.2.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,60
Eur a 74,19 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie s použitím ust. § 708, § 709 ods.
1 a § 715 Obchodného zákonníka vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalovaná uzavrela s Poštovou bankou zmluvu o osobnom účte. Keď si bola vedomá, že s účtom
už disponovať nebude, mala ho zrušiť v zmysle obchodných podmienok, s ktorými bola oboznámená.
Vzhľadom na to, že sa dostala do nepovoleného debetu, súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. O
úrokoch z omeškania súd rozhodol s použitím § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal
dohodnuté úroky v rozsahu 30% z istiny. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 16,60 Eur na
súdnom poplatku a 74,19 Eur na trovách právneho zastúpenia. Následným opravným uznesením súd
opravil rozsudok v súvislosti s končením právneho zastúpenia žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie žalovaná, ktorým
sa podľa obsahu domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne. V odvolaní zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná premlčacia doba už uplynula a že nemala možnosť ju vzniesť
skôr, nakoľko bola v charitatívnom zariadení, je imobilná a jej sestra, ktorá ju zastupuje, bola pracovne
mimo územia SR. Doplnila, že nikto z nich nebol vypočutý. Požiadala, aby Krajský súd v Trnave nariadil
vo veci pojednávanie, aby sa mali možnosť vyjadriť a predložiť dôkazy s tým, že prvostupňový súd
rozhodol predčasne.



Žalobca odvolací návrh nepodal. K odvolaniu žalovanej doručil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal
na ust. § 396 a § 397 Obchodného zákonníka s tým, že premlčacia doba je štyri roky od dátumu zrušenia
účtu, teda od 20.2.2002, takže pohľadávka mohla byť vymáhaná do 20.2.2006 a návrh bol podaný pred
uplynutím premlčacej doby 29.11.2005.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Keďže odvolací súd bol názoru, že na vec sa vzťahujú i ďalšie súdom prvého stupňa neaplikované
zákonné ust., výzvou zo dňa 11.7 2011 dal v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. možnosť účastníkom vyjadriť
sa k možnému použitiu týchto ustanovení. Žalobca uviedol, že podľa § 396 a 397 Obch. zák. 4-ročná
premlčacia doba plynula od dátumu zrušenia účtu a uplynula 20.2.2006, žaloba podaná 29.11.2005
bola teda podaná pred uplynutím premlčacej doby. Odporkyňa resp. jej zástupkyňa na doručenú výzvu
nereagovala ani po faktickom predĺžení lehoty, ani napriek urgencii.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 442,91 Sk (14,70 Eur) s 30%
úrokom z omeškania ročne od 21.2.2002 do zaplatenia a v rovnakej lehote zaplatiť náhradu trov konania
spočívajúcej zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. so sídlom v Bratislave. Zmluvu o
osobnom účte žalovaná zmluvu porušila, dostala sa do debetu a titulom nepovoleného debetného
zostatku jej vznikla povinnosť uhradiť Poštovej banke a.s. sumu 442,91 Sk. Následne Poštová banka
a.s. nepovolený debet vyrovnala interným bezhotovostným vkladom dňa 20.2.2002 a zároveň zrušila
osobný účet žalovanej v zmysle čl. 5 všeobecných obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom
poplatkov a oznámením Poštovej banky a.s. č. 8/2001 bol pre prípad omeškania so zaplatením dlžnej
sumy dojednaný úrok vo výške 30% ročne.

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a spoločnosťou INKASO
Pohľadávok spol. s r.o. došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky včítane príslušenstva z pôvodného
veriteľa na žalobcu.

Zo zmluvy o osobnom účte dôchodcu č. 063720 uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. Bratislava a
žalovanou dňa 5.8.1999 bolo zistené, že na základe tejto zmluvy bol zriadený a vedený účet pre žalovanú
č. 12695962/6500. V čl. 3 písm. b) zmluvy bolo dohodnuté, že žalovaná môže čerpať z účtu iba do
výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V písm. c) tohto ustanovenia bolo pre prípad prečerpania
dohodnuté, že vzniknutý debetný zostatok sa úročí debetnou úrokovou sadzbou a postupuje sa v zmysle
platných obchodných podmienok. V čl. 5 bolo dohodnuté, že za poskytnuté služby banka účtuje na ťarchu
účtu dôchodcu poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov za poskytovanie peňažných a obchodných
služieb. V čl. 6 písm. a) žalovaná prehlásila, že bola oboznámená s obchodnými podmienkami, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V čl. 6 písm. e) bolo dohodnuté, že banka má právo zrušiť účet
dôchodcu v prípade nedodržania obchodných podmienok.

Z oznámenia č. 8/2001 Poštovej banky a.s. s účinnosťou od 23.8.2001 bola stanovená zvýšená debetná
úroková sadzba pre osobný účet 30%.

Z obchodných podmienok službám Poštovej banky, ktoré boli účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy
čl. 2 bod 7 majiteľ osobného účtu dôchodcu je povinný bez odkladu písomne oznámiť banke zmeny
údajov jej odovzdaných pri zriadení účtu okrem iného zmenu adresy trvalého bydliska. Podľa čl. 3 bod



23 týchto podmienok majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte dôchodcu. Podľa čl. 24 ak prečerpá peňažné
prostriedky na účte a vznikne nepovolený debetný zostatok, banka účet zablokuje, zašle upomienku a
súčasne si účtuje sankčný poplatok. Podľa čl. 25 majiteľ účtu je povinný uhradiť celkovú sumu debetného
zostatku do 15 dní od doručenia upomienky. V zmysle nasledujúceho čl. 26 ak majiteľ účtu neuhradí danú
sumu v požadovanej lehote, bude to považované za porušenie obchodných podmienok a banka bude
vymáhať peňažné prostriedky súdnou cestou. V zmysle čl. 5 bod 2 obchodných podmienok sankčná
úroková sadzba sa uplatňuje pre debetný zostatok na účte dôchodcu, ktorý vzniká v prípade prečerpania
peňažných prostriedkov uložených na účte dôchodcu.

Z výpisu účtu č. 12695962 bolo zistené, že žalovaná sa dostala do debetného zostatku na predmetnom
účte dňa 31.8.2001, kedy jej bolo zaúčtované poštovné a vznikol debet 0,73 Sk. Následne banka na
účet účtovala poplatky za úkony, ktoré urobila, takže napokon k 20.2.2002 debetný zostatok narástol
na žalovaných 442,91 Eur.

Podľa tohto výpisu dňa 27.9.2001 mala byť žalovanej prvýkrát zaslaná výzva na úhradu dlhu. Podľa
vyjadrenia žalobcu ale túto výzvu nemá k dispozícii, rovnako ani ako doklad o jej doručovaní žalovanej.
Keďže v konaní nebola preukázaná existencia tejto výzvy, nebolo možné na ňu prihliadať.

V spise sa nachádza kópia výzvy Poštovej banky a.s. adresovaná žalovanej na adresu Bratislava,
Dunajská 38 zo dňa 21.2.2002 (po zrušení predmetného účtu), ktorou banka oznámila žalovanej, že
ruší predmetný účet s účinnosťou od 20.2.2002 a zároveň ju vyzvala na zaplatenie debetného zostatku.
Podľa oznámenia žalobcu keďže táto doporučená listová zásielka sa Poštovej banke a.s. nevrátila
späť, majú za to, že bola prevzatá. Keďže ale žalovaná od apríla 2000 podľa jej tvrdenia rovnako ako
potvrdenia registra obyvateľov nebýva v Bratislave, zásielka jej na adresu v Bratislave nemohla byť
doručená. Potom je nevyhnutné uzavrieť, že predmetná výzva žalovanej doručená nebola.

V konaní bolo nesporne preukázané a medzi účastníkmi i nesporné, že medzi právnym predchodcom
žalobcu Poštovou bankou a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle § 708
Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodom a právny vzťah sa preto bez ohľadu na to, že žalovaná je fyzická osoba spravuje treťou
časťou obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.

V zmysle § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku
koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Poštová banka a.s. predmetnú zmluvu o účte vypovedala tak, ako jej to umožňuje cit. ust. § 715 ods. 2
Obchodného zákonníka. Žalovanej potom vznikla povinnosť zaplatiť banke debetný zostatok.

V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
časti úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne
podľa § 502 Občianskeho zákonníka.



V danom prípade v zmluve o osobnom účte bola dohodnutá výška úrokovej sadzby za debetný zostatok
tzv. debetná úroková sadzba, resp. sankčný poplatok (viď čl. 3 písm. c) zmluvy o osobnom účte a čl. 3
bod 24 obchodných podmienok v spojení s oznámením Poštovej banky č. 8/2001), v rozsahu 30%.

Vzhľadom na to, že sa jednalo o sankčný úrok za nepovolený debet, ktorý bol pritom riadne dojednaný,
ani odvolací súd nepovažoval jeho výšku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý by
nepožíval právnu ochranu s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka. Rovnako odvolací súd ani s
prihliadnutím na právne normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na sankčný charakter tohto
úroku nastupujúci v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou, nepovažoval tento úrok za v
rozpore s dobrými mravmi, prípadne za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Základnou otázkou nastolenou v odvolaní ale bolo, či žalobou uplatnená pohľadávka bola ku dňu
doručenia žaloby prvostupňovému súdu, teda ku dňu 14.12.2005 premlčaná.

Inštitút premlčania je Obchodnom zákonníku upravený v § 387 a nasl. V zmysle § 387 ods. 1 právo sa
premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom (ods. 1). Premlčaniu podliehajú všetky práva
so záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (ods. 2).

V zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 396 Obchodného zákonníka, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal žalobca pri práve na
peňažné prostriedky uložené na bežnom účte alebo vkladovom účte, plynie premlčacia doba odo dňa
zániku zmluvu o vedení týchto účtov.

Z gramatického výkladu ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, že § 396 sa vzťahuje iba na právo
klienta na peňažné prostriedky, ktoré má uložené na účte, z čoho vyplýva, že sa nemôže vzťahovať
na debet na účte. Na právo na zaplatenie debetného zostatku na účte potom cit. § 396 Obchodného
zákonníka nie je možné aplikovať.

Všeobecne je počiatok premlčacej lehoty upravený v § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že pri
právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

V zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia lehota
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

V zmysle § 397 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky. Citované ustanovenie zakotvuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu,
ktorá platí pre všetky obchodnoprávne vzťahy, ktorým je podľa vyššie uvedeného i predmetný vzťah.
Nemožno preto naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej dobe, ako
sa toho domáhala odvolateľka. Uvedená všeobecná štvorročná premlčacia doba pre obchodnoprávne
vzťahy sa uplatní i na daný prípad, keďže osobitné ustanovenia o premlčacej dobe sa na danú vec
nevzťahujú.

Keďže v danom prípade žalovaná pohľadávka je právom žalobcu na splnenie záväzku zo strany
žalovanej uhradiť debet, ktorý vznikol na jej účte, ku ktorému sa zaviazala v zmluve o osobnom účte,
na počiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné aplikovať § 392 ods. 1 Obch. zákonníka, ktorý je vo
vzťahu k všeobecnému ust. § 391 ods. 1 Obch.zákonníka, osobitnou úpravou.



Otázku kedy mala žalovaná plniť svoj záväzok zaplatiť Poštovej banke a.s. debet, ktorý vznikol na jej
účte riešia potom obchodné podmienky v cit. čl. 3 bod 25 tak, že k úhrade debetného zostatku malo
dôjsť do 15 dní od doručenia upomienky. Jedinou preukázanou upomienkou v konaní je upomienka zo
dňa 21.2.2002. V konaní nebolo preukázané, že by táto upomienka bola doručená žalovanej, avšak
vzhľadom na to, že žalovaná si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplývala z cit. čl. 2 bod 7 obchodných
podmienok a to oznámiť banke zmenu adresy trvalého bydliska, v dôsledku čoho jej banka predmetnú
zásielku nemohla doručiť, táto skutočnosť nemôže byť v jej prospech a na ujmu banky. Podľa názoru
odvolacieho súdu niet potom inej možnosti ako vychádzať z toho, že predmetná upomienka mohla byť
žalovanej doručená v lehote troch dní od jej odoslania, teda dňa 25.2.2002. Lehota 15 dní na plnenie
potom žalovanej uplynula dňa 12.3.2002 (utorok), deň 13.3.2002 bol potom dňom kedy sa mal záväzok
splniť a od ktorého v zmysle cit. § 392 Obchodného zákonníka začala plynúť ročná premlčacia lehota. V
zmysle § 397 Obchodného zákonníka premlčacia lehota potom uplynula dňom 13.3.2006. Keďže žaloba
bola súdu doručená dňa 14.12.2005, bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej lehoty. Následne v
zmysle § 402 Obchodného zákonníka premlčacia lehota od začatia súdneho konania už neplynula.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom uzatvára, že žalobou uplatnený nárok
žalobcu nie je premlčaný, jeho priznanie žalobcovi bolo preto z tohto hľadiska dôvodné.

Po vyčerpaní odvolacích dôvodov s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd vo výroku
vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. Keďže ale si žalobca
náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu súdom priznaná.

Senát krajského súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1105242646

  1. 19. 5. 2009Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/57/2009 z 19. 5. 2009potvrdené
  2. 4. 10. 2011Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/213/2010 z 4. 10. 2011 (toto rozhodnutie)