Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/91/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2008200566 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2008200566.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: A.DOM, spol. s r.o., Horné Bašty 2, Trnava, IČO: 34 116 516, právne zastúpeného: InLaw, s.r.o., Dobšinského 20, Bratislava, IČO: 36 716 979, proti žalovanému: Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, Bratislava, právne zastúpenému: JUDr. Peter Slanina, Braneckého 14, Trenčín, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚ-08/770-3/3955/22/REJ,MIS zo dňa 05.06. 2008 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Pamiatkový úrad SR č. PÚ-08/770-3/3955/22/REJ,MIS zo dňa 5. júna 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 861,41 eur na účet právneho zástupcu In Law, s.r.o., Dobšinského 20, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 08.08. 2008 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie, nakoľko bolo vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi a vychádzalo zo zistení, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, v dôsledku čoho bol ukrátený na svojich právach. Z dôvodov žaloby vyplýva, že dňa 20.02. 2008 prvostupňový správny orgán, Krajský pamiatkový úrad Trnava (ďalej len KPÚ) oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty z dôvodov v zmysle § 42 ods. 1 písm. g), h) a k) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) zo strany žalobcu. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. g) h) a k) pamiatkového zákona a bola mu uložená pokutu vo výške 500.000, Sk. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom odvolací orgán - žalovaný, zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že uznal žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 42 ods. 1 písm. g), h) a k) v spojení s § 43 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona, za odstránenie časti národnej kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské Trnava, evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 1057, na parc. č. 401/2, k. ú. O. v 10 metrovom úseku a zaviazal žalobcu k zaplateniu pokuty vo výške 100.000,- Sk. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného v súvislosti s vytýkaním použitia betónovej strešnej krytiny z dôvodu, že Technická správa v rámci predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie nebola stavebným úradom overená a zároveň nebola overená ani zo strany prvostupňového správneho orgánu (čo je v rozpore s § 67 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „stavebný zákon“). Preto stavebník nie je viazaný na použitie konkrétneho materiálu, je iba povinný použiť materiál spĺňajúci vlastnosti v zmysle § 2 zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Zo strany Mesta Trnava nebolo vydané ani VZN, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zaväzovalo stavebníka používať na strešnú krytinu keramickú pálenú škridlu, resp., ktoré by akýmkoľvek spôsobom regulovalo použitie strešnej krytiny v historickej časti mesta. Ďalej namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov (dokumentácia, závery obhliadok) nezískaných zákonným spôsobom. Podkladom pre vydanie rozhodnutia mali byť dôkazy získané na údajnej miestnej ohliadke realizovanej na stavenisku zástupcom prvostupňového správneho orgánu Ing. arch. U. dňa 21.06. 2007, tejto miestnej ohliadke však predchádzala o deň skôr vykonávaná miestna ohliadka realizovaná na podnet prvostupňového správneho orgánu v inom správnom konaní. Na základe dôkazov získaných na miestnej ohliadke dňa 20.06. 2007 bola žalobcovi Mestom Trnava ako prvostupňovým stavebným úradom udelená za tie isté pochybenia pokuta, proti ktorej sa žalobca odvolal. Krajský stavebný úrad Trnava potom rozhodnutie prvostupňového orgánu o udelení pokuty zrušil a v odôvodnení o.i. uviedol, že podľa § 134 ods. 1 stavebného zákona, môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej v zákone uvedené tretie osoby len s vedomím ich vlastníkov. Toto konanie nebolo ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v projektovej dokumentácii sa v časti 2.5 Technickej správy (zastrešenie) uvádza, že krytinu bude tvoriť keramická pálená škridla. Táto skutočnosť je v súlade s požiadavkami na ochranu pamiatkového územia. Odvolací správny orgán ako správny delikt u žalobcu vyhodnotil nie farebnosť použitej strešnej krytiny, ale typ použitej strešnej krytiny. Úlohou žalovaného nie je skúmať postup stavebného úradu, pretože konanie na stavebnom úrade je samostatným konaním. Dôkazy, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal a použil pri svojom rozhodovaní boli získané zákonne. Nespornou skutočnosťou je nezákonné konanie žalobcu, ktoré malo za následok odstránenie časti hradobného múru mestských hradieb mesta Trnava, ktoré sú kultúrnou pamiatkou. Jedinečnosť týchto mestských hradieb v Trnave spočíva v použitom stavebnom materiáli a v stupni ich zachovania. Mestské hradby v Trnave predstavujú jediné tehlové stredoveké opevnenie na Slovensku. Krajský súd na pojednávaní dňa 19.11.2009 preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že v súvislosti s postihovaným konaním žalobcu došlo k súbehu dvoch správnych deliktov, t.j. konkurencii právomocí dvoch príslušných správnych orgánov, ktoré konajú v rovnakej veci. V takomto prípade sa zo zákona uprednostňuje dohoda medzi týmito príslušnými orgánmi, ku ktorej však v tomto prípade nedošlo. Ak takáto dohoda neexistuje, uplatní sa zásada predstihu - správne konanie dokončí ten príslušný správny orgán, ktorý začal konať prvý (v tomto prípade stavebný úrad) a povinnosťou pamiatkového úradu bude konanie podľa § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku zastaviť. Na základe toho napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu konanie zastaviť; iba ak by došlo k dohode medzi konkurenčnými správnymi orgánmi. V odvolacom konaní NSSR Uznesením č. 3 Sžo /79/2010 zo dňa 18.01. 2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s poukazom na význam vyriešenia kľúčovej otázky, či v prípade oboch vyššie uvedených konaní, ktoré si mali konkurovať, sa jednalo o tú istú vec, t.j. či predmetom správneho konania je skutok, ktorý je súčasne kvalifikovaný ako konkrétny správny delikt, podľa konkrétneho ustanovenia zákona alebo viacerých zákonov z oblasti správneho práva. Podľa jeho zistenia si krajský súd zamenil pojem „vec“ s pojmom „skutok“ , čo by v zmysle jeho právneho názoru viedlo k dôsledku, že v oblasti správneho trestania by bol pojmovo vylúčený vznik jednočinného súbehu, t.j. stavu, keď jedným skutkom sú porušené dva alebo viaceré záujmy chránené zákonom. Poukázal na vhodnosť použitia výkladovej pomôcky - Odporúčania Výboru ministrov č. R(91) 1 členským štátom o správnych sankciách, ktoré boli prijaté Výborom ministrov 13.02. 1991 na 452 stretnutí zástupcov ministrov a dospel k záveru, že súbeh správnych deliktov nie je vylúčený, musí byť však zohľadnený pri ukladaní sankcie, kedy každý z orgánov musí vziať do úvahy každú sankciu uloženú predtým za ten istý skutok. V danom prípade, ak ide o pokutu, pri ukladaní výšky pokuty musí zohľadniť už pokutu uloženú iným orgánom za ten istý skutok. Vychádzajúc z uvedeného nie je dôvod na zastavenie konania žalovaným a s prihliadnutím na skutočnosť, že verejným záujmom je ochrana kultúrnych pamiatok je krajský súd povinný vec meritórne preskúmať a v novom rozhodnutí sa vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Krajský súd viazaný vysloveným právnym názorom nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 03.11. 2011. Strana žalobcu zotrvávala na podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese zdôraznil, že v čase konania prvostupňového orgánu boli povinní prihliadať aj na prípadnú sankciu uloženú v priestupkovom konaní podľa stavebného zákona, pričom k zastaveniu tohto konania došlo len prednedávnom. K spochybňovaniu zákonnosti podkladov použitých v konaní uviedol, že všetky doklady obsiahnuté v administratívnom spise sú verejnými listinami, ktorých pravosť nebola vyvrátená, všetky doklady boli žalobcovi predložené na príslušnom pojednávaní v konaní o tomto správnom delikte. Ing. arch. U. vykonal fotografovanie v súlade so zákonom, právne predpisy upravujú aj oprávnenie osôb, napr. pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu vstupovať aj na pozemky iných osôb. Je zrejmé, že výsledky zistení statika uvedené v stavebnom denníku boli žalovaným zohľadnené pri stanovovaní rozsahu uloženej pokuty, nemohli byť však použité na to, aby sa na ich základe zbavil žalobca svojej zodpovedností za porušenie zákona. V súvislosti so schvaľovaním projektovej dokumentácie boli žalobcovi stanovené podmienky a uložené povinnosti pre prípad každej zmeny oproti schválenému projektu, alebo nad rámec tohto rozhodnutia /rozhodnutie KPÚ zo dňa 16.07. 2004/. V tomto prípade za takúto zmenu je treba považovať aj dôsledky zistení statika. Krajský súd opätovne preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko trpí nedostatkom nepreskúmateľnosti v dôsledku nedostatočného odôvodnenia. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 32 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 42 ods.1 zák.č. 49/2002 Z.z. o pamiatkovej starostlivosti v znení zák. č. 479/2005 Z.z. (1) Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto g) vykonáva obnovu kultúrnej pamiatky bez vyžiadania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí, h) svojím konaním spôsobuje nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky a ohrozuje jej ochranu, k) znehodnocuje, poškodzuje alebo ničí kultúrnu pamiatku, Podľa § 43 zák.č. 49/2002 Z.z. o pamiatkovej starostlivosti v znení zák. č. 479/2005 Z.z. (1) Krajský pamiatkový úrad môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, pokutu a) do 100 000 Sk, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až e), b) pokutu do 200 000 Sk, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. f) až i), c) pokutu do 500 000 Sk, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. j) až m). (5) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a rozsah hroziacej alebo spôsobenej škody. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že v súvislosti s postihovaným konaním žalobcu bolo dňa 09.08. 2007 začaté konanie podľa § 106 ods. 2 písm. b) a c) Stavebného zákona výsledkom, ktorého bolo rozhodnutie Mesta Trnava, č. OSaZP-22621/2007-75759/2007/UI, zo dňa 19.10.2007 ako prvostupňového stavebného úradu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) a c) stavebného zákona za odstránenie časti mestského opevnenia cca 12 metrov na ulici Horné Bašty v Trnave bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, v rozpore s vydaným stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk. Na odvolanie žalobcu, odvolací správny orgán - Krajský stavebný úrad Trnava, odbor stavebného poriadku vydal rozhodnutie, č. KSÚ-OSP-1163/2007/Ve, zo dňa 14.01. 2008, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie v tejto veci bolo právoplatne zastavené rozhodnutím Mesta Trnava pod č. OsaŽP/36102-32787/2011/Ul zo dňa 25.05. 2011 v zmysle § 107 zák.č. 50/1976 Zb., nakoľko uplynula zákonná lehota na uloženie sankcie. Podľa prvostupňového rozhodnutia KPÚ Trnava č. TT-08/293/2323/Sl,Ka zo dňa 01.04. 2008 sankcia v zmysle § 43 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v príslušnom znení (účinnom do 31.05. 2009) vo výške 500 000,- Sk bola uložená za správne delikty v zmysle § 42 ods. 1 písm. g), h) a k), pričom za nezákonnú činnosť boli označené nepriaznivá zmena mestského opevnenia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie obranné stavby na Slovensku, nahradenie odstránených pôvodných hradieb novovybudovaným tehlovým múrom z použitej starej tehly tvoriacim neoddeliteľnú súčasť novostavieb bez stôp po pôvodnej konštrukcii hradby, pokrytie striech novostavieb namiesto schválenej keramickej pálenej krytiny neodsúhlasenou betónovou krytinou čiernej farby a nenávratné zničenie originálnych murív stredovekej hradby v 10 metrovom úseku. Odôvodnenie tohto rozhodnutia poukázalo na podmienky KPÚ tvoriace súčasť stavebného povolenia, závery obhliadky stavebného úradu 20.06. 2007, priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa, paralelné vedenie konania pred Krajským pamiatkovým úradom a Mestom Trnava ako príslušným stavebným úradom, obhliadku vykonanú Ing. arch. U. dňa 10.03. 2008 a jeho závery, v zmysle ktorých skutkový stav múru v porovnaní so stavom pred zahájením stavby nenasvedčuje možnosti zachovania pôvodnej hradby v origináli a jej požadovaného predstavania, ale poukazuje na odstránenie pôvodného a vybudovanie nového múru. Pri určení výšky pokuty KPÚ vzal na zreteľ, že zo strany spol. A.DOM s.r.o. došlo k úplnému odstráneniu časti NKP (národnej kultúrnej pamiatky) mestských hradieb v dĺžke 10 m, čím došlo k spôsobeniu škody na hodnotách mestského opevnenia Trnava vo vlastníctva Mesta Trnavy ako celku. Za danej situácie vzhľadom k pamiatkovým hodnotám objektu, ktorého bol odstránený úsek neoddeliteľnou súčasťou a pri súbehu naplnenia viacerých skutkových podstát správnych deliktov bola uložená pokuta v maximálnej výške. Na základe podaného odvolania žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. PÚ-08/770-3/3955/22/ REJ,MIS zo dňa 05.06. 2008 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie postupom v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil tak, že v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku a § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. za správne delikty na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 42 ods. 1 písm. g), h) a k) zákona v spojitosti s § 43 ods. 1 písm. c) zákona, ktorých sa dopustil žalobca tým, že v období medzi 10.05. 2007 a 18.06. 2007 v rozpore s rozhodnutím KPÚ Trnava č. TT-04/1033/3771 zo dňa 16.07. 2004 odstránil na parc. č. 401/2 k. ú. O. v 10 metrovom úseku časť národnej kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 1057, uložil žalobcovi pokutu vo výške 100 000,- Sk. Odôvodnenie poukázalo na predchádzajúci priebeh správneho konania a bez ohľadu na skonštatované nestotožnenie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní (priebeh správneho konania pred stavebným úradom, vlastníkom stavby nie je Mesto Trnava, nevyhovenie budovanej stavby energetickému auditu, procesné pochybenia v súvislosti s obhliadkou, nedostatočné dôkazy, keramická krytina taxatívne neurčená v stavebnom povolení), dospel k záveru, že prvostupňový orgán nepostupoval plne v súlade s s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, čo malo za následok nesprávnu aplikáciu ust. § 43 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. a uloženie pokuty v neprimeranej výške. Pri určovaní jej výšky sa KPÚ nezaoberal všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty v zmysle § 43 ods. 5 zákona. Aj keď je nepochybne preukázané naplnenie skutkovej podstaty správnym deliktom podľa § 42 ods. 1 písm. g), h) a k) zákona, KPÚ Trnava nezistil presne a úplne skutočný stav veci, pričom správa vypracovaná Ing. arch. U. na základe ohliadky dňa 21.06. 2007 nemá zodpovedajúcu výpovednú hodnotu z hľadiska stavebno-technického stavu predmetnej časti mestského opevnenia pred jej odstránením (tento stav je zrejmý z oznámenia o vybavení sťažnosti zo dňa 03.04. 2007). Neboli zohľadnené závery statika stavby Ing. T. L., ktorý zásadne prehodnotil možnosť zachovania hradobného múru v celom dotknutom úseku. Odvolací orgán považoval ale za nutné uviesť, že napriek stavebnotechnickému stavu zistenému dňa 02.03. 2007 spoločnosť žalobcu nepredložila projektovú dokumentáciu pred dokončením, ani nezvolala kontrolný deň za účasti zástupcu KPÚ Trnava a Mesta Trnavy v zmysle zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 26.09. 2003. Následne boli práce zrealizované v rozsahu prekračujúcom aj návrh statika. Stavebnotechnický stav predmetnej časti mestského opevnenia pred jej nepoleným odstránením a skutočnosť, že žalobca požiadal o posúdenie tohto stavu Ing. T. L. je možno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré výrazne znižujú závažnosť protiprávneho konania žalobcu. Z vyššie uvedeného súdu vyplynulo, že bez ohľadu na totožné uvedenie ust. § 42 zák.č. 49/2002 Z.z. v priebehu odvolacieho konania došlo k obmedzeniu rozsahu skutočností, ktoré boli vyhodnotené ako správne delikty v nadväznosti na ust. § 42 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Zatiaľ, čo v prvostupňovom rozhodnutí bolo za správny delikt označené to, že stavebník novostavby „Rodinné domy s vybavenosťou na parc.č. 403/1,403/2,402,401/2,401/3 na Michalskej ulici v Trnave bezprostredne súvisiacej aj s obnovou časti hradieb situovaných na predmetných parcelách tvoriacich súčasť mestského opevnenia Trnavy ako národnej kultúrnej pamiatky ....., jednak odstránil 10 metrový úsek zachovaného stredovekého muriva, ako aj to, že použil neschválenú betónovú strešnú krytinu čiernej farby a nahradil odstránenú časť hradieb novovybudovaným tehlovým múrom, v druhostupňovom rozhodnutí bol podľa výroku uložený postih iba za odstránenie na parc. č. 401/2 , k. ú O. 10 metrového úseku národnej kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj odvolacích námietok vyplýva, že okrem odstránenia časti pôvodných hradieb a vybudovania chýbajúcej časti za podstatné považoval KPÚ aj použitie neschváleného druhu a farby strešnej krytiny na novovybudovaných domoch a tak isto skutočnosť, že nebola dodržaná záväzná podmienka č. 1.-11. rozhodnutia č. TT-04/1033/3771 zo dňa 06.07. 2004 (schválenie stavebného zámeru), kde ako jedna z najdôležitejších podmienok z hľadiska riešenia novostavby pri zachovaní ochrany hradby bola v bode 3.1 tá, že „opevnenie bude do úrovne niekdajšej ochodze chránené z juhu - z interiéru dostavieb ochranou konštrukciou, ktorá môže sledovať líniu jeho nerovného líca. Konštrukcia oddelená od hradby vetracou škárou musí byť samonosná, bez plošného kontaktu s murivom hradby“. Je teda zrejmé, že bez akéhokoľvek vysvetlenia vo výroku žalovaný upustil od uvedenia časti konaní, o ktorých rozhodoval prvostupňový orgán. Pritom na štvrtej strane odôvodnenia sám uviedol, že z výroku rozhodnutia KPÚ premietnutého v celom rozsahu do stavebného povolenia je zrejmé, že KPÚ síce výslovne neurčil podmienku použitia konkrétnej strešnej krytiny , avšak schválil projektovú dokumentáciu, podľa ktorej krytinu bude tvoriť keramická pálená škridla. Žalobca teda použil inú, než určenú strešnú krytinu. Tak isto sa nevysporiadal s nesplnením podmienky samonosnej ochrannej konštrukcie (pri zohľadnení neoprávneného zbúrania 10 m hradieb a výstavby novej časti hradieb). Na základe tohto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného orgánu neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie trpí vnútorným rozporom medzi výrokom a odôvodnením, následne vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Čo sa týka konkretizovaných žalobných dôvodov, k námietke nedôvodného vyžadovania použitia pálenej krytiny súd uvádza, že nakoľko sa s touto skutočnosťou žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne nezaoberal námietka je toho času nevyhodnotiteľná. K zákonnosti dôkazov získaných miestnou obhliadkou súd uvádza, že v zmysle § 34 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Súd nepovažuje za preukázané, že by v konaní použité dôkazy (závery miestnej obhliadky) trpeli takou vadou, ktorá by spôsobila ich neakceptovateľnosť v správnom konaní. Je na správnom orgáne, ktorý vykonáva dokazovanie, aby vyhodnotil zákonom predpísaným spôsobom všetky zohľadnené dôkazy. Súd nepovažuje s ohľadom na vyššie uvedené za dôvodnú ani námietku nedodržania zásady zákonnosti v správnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia súd postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. V novom konaní bude potrebná vydať nové rozhodnutie, kde sa správny orgán vysporiada tak s rozsahom skutkov, za ktoré postihuje žalobcu, ich právnou kvalifikáciou, a riadne odôvodní rozhodnutie o prípadnej výške sankcie v zmysle zákona, pričom aj vzhľadom na vyslovený názor NSSR bude nanajvýš vhodné riadiť sa pri rozhodovaní zmieňovaným Odporúčaním. O trovách konania súd v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z titulu dôvodne zaplateného súdneho poplatku v sume 66 eur (poplatok v nedôvodne vyrubenej časti 133,16 eur bude žalobcovi vrátený po právoplatnosti rozhodnutia). Ďalej priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH spolu v sume 795,41 € , t.j. za 5 úkonov právnej služby 679,28 €(105,42 € + 19% DPH prevzatie, príprava zastúpenia, 105,42 € + 19% DPH podanie žaloby, 115,90 € + 19% DPH účasť na pojednávaní 10.09. 2009, 120,23 € + 19% DPH vyjadrenie k odvolaniu, 123,5 € + 20% DPH účasť na pojednávaní 03.11. 2011), náhradu príslušných režijných paušálov v sume 40,76 €, náhradu hotových výdavkov 18,15 € (cestovné dňa 10.09. 2009 5,90€ + 19% DPH, cestovné dňa 03.11. 2011 9,20€ + 20% DPH ), náhradu za stratu času 57,22 € (v súvislosti s cestou na pojednávanie 10.09. 2009 2x 11,59 e + 19% DPH, (v súvislosti s cestou na pojednávanie 03.11. 2011 2x12,35 € + 20% DPH ). Priznanú náhradu trov konania spolu v sume 861,41 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. 135 27 09 018/1111 vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.