Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 19Sp/15/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200199 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010200199.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom Mgr. Dušanom Čimom v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni: Správa katastra Skalica, Skalica, Nám. Slobody 15, za účasti: G. H., nar. XX. H. XXXX, naposledy bytom Y., Q. predmestím XXXX/XX, t. č. s hláseným pobytom bezdomovkyne Y. a na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: Mgr. U. K., Okresný súd Trnava, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. V - 1127/08 z 10. marca 2010 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľka je povinná zaplatiť Krajskému súdu v Trnave súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku v sume 33 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 1222/2008-BÁN z 21. apríla 2008 k nehnuteľnostiam bližšie označeným vo výroku rozhodnutia (inak návrh doručený odporkyni 29. mája 2008) podľa § 31 ods. 1 - 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „katastrálny zákon“ alebo „KZ“). Svoje rozhodnutie nad rámec ustanovení zhora právne odôvodnila tiež ustanoveniami § 30 ods. 4 písm. f/ a § 41 ods. 2 KZ a §§ 40a a § 145 ods. 1 OZ (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom predovšetkým záverom o neurčitosti a takto i nepoužiteľnosti plnomocenstva z 19. novembra 2007 na uzavretie zmluvy (majúcej sa vložiť do katastra) udeleného Mgr. W. X., z ktorého dôvodu (a tiež pre nedostatok podpisu zmluvy samou splnomocniteľkou G. H.) nebola ani zmluva spôsobilá na vklad. Okrem toho nebola doložená ani reálna existencia pohľadávky navrhovateľky majúcej byť takto zabezpečenej, nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve G. H. a jej manžela a ten súhlas k zriadeniu záložného práva nedal a napokon na príslušnom liste vlastníctva bola vyznačená už skoršia poznámka (o zmene práva k nehnuteľnosti - tu s odkazom na tzv. vkladový spis zn. V 739/08 a tzv. záznamový spis zn. Z 621/08). Proti takémuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Prakticky v zhode so všetkými dosiaľ známymi jej odvolaniami v skôr tunajším súdom prejednávaných druhovo totožných veciach (rozumej vo veciach, v ktorých predmetom konania pred tunajším súdom boli rozhodnutia rôznych správ katastra zamietajúce návrhy navrhovateľky na vloženie doň záložných zmlúv obdobných tej z prejednávanej veci) odvolanie odôvodnila (a to inak v tomto konkrétnom prípade zjavne bez zreteľa na špecifiká argumentácie odporkyne) tým, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve. Dôsledkom toho bolo, že vydala (odporkyňa) nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam, pretože osoba advokáta bola vybratá záložcom, došlo k riadnemu udeleniu aj prijatiu plnej moci a plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Poukázala tiež na to, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľka len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. KZ ani OZ pritom neustanovujú podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu a to sa týka i ust. § 17 Správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení). Výslovne namietala i možnosť použitia ust. § 42 ods. 2 KZ (odporkyňou inak nezmieneného), majúc za to, že toto ustanovenie možno vzťahovať len na právne tituly a nie aj na plnomocenstvá, pričom opačný výklad je podľa nej šikanóznym výkladom práva nemajúcim oporu v právnom poriadku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť pre podržanie si dôvodov vedúcich ju k jeho vydaniu a záložkyňa (ako zúčastnená osoba) konkrétny návrh na spôsob rozhodnutia súdu nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O. s. p. - Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) po zistení, že opravný prostriedok podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 250m ods. 2 a 3 O. s. p.) a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 250l ods. 1 O. s. p.), prejednal vec na pojednávaní (§ 250q ods. 1 O. s. p.) v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených tzv. hlavných účastníčok i rovnako riadne predvolanej, avšak neospravedlnenej opatrovníčky zúčastnenej osoby (keď inak žiadna z takýchto osôb nežiadala o odročenie pojednávania, tobôž nie z dôležitého dôvodu, tu por. aj § 101 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky (jej opravnému prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu) nemožno priznať úspech, pretože preskúmavané rozhodnutie treba považovať za zákonné i vecne správne. Z tzv. administratívneho spisu (spisu odporkyne č. V 1127/08) vyplýva, že navrhovateľka (vystupujúca v rámci príslušného vzťahu ako veriteľka) uzavrela 19. novembra 2007 s dlžníčkou G. H. zmluvu o úvere č. 2360047. Veriteľka sa takto zaviazala poskytnúť dlžníčke úver v sume 26.000 niekdajších Sk (dnes 863,04 eur) a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 25.600 Sk (?, dnes 849,76 eur). Zo zmluvy o úvere je zrejmé aj, že dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. W. X., aby (o. i.) za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľky z tejto zmluvy uzatvoril v jej mene (dlžníčky) záložnú zmluvu podľa § 552 OZ „k nehnuteľnostiam, v jej vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy“ a to ako formu zabezpečenia splatenia pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplní (dlžníčka) riadne a včas podmienky zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia záložnej zmluvy, berie na vedomie, že veriteľke vznikne „k predmetným nehnuteľnostiam“ záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Plnomocenstvo bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré treba vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka veriteľky zo zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo záložnej zmluvy a nákladov vykonania zápisu v katastri. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou "plnomocenstvo prijímam" obsahuje podpisy splnomocniteľky i advokáta, podpis advokáta je však doplnený až dátumom 21. marca 2008. 21. apríla 2008 bola potom podľa § 151a a nasl. OZ uzavretá medzi navrhovateľkou (ako záložným veriteľom) a dlžníčkou (ako záložcom), druhou z týchto zmluvných strán v zastúpení advokátom Mgr. W. X. zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1222/2008-BÁN. Zmluvné strany sa ňou dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam tam bližšie označeným (inak parcely registra „C“ č. XXXX, XXXX/X - X, XXXX a XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec, okres i katastrálne územie Y. spolu s rozostavanou stavbou vinohradníckeho domčeka na tretej z parciel zhora) a majúcim byť v bezpodielovom spoluvlastníctve (dlžníčky a ďalšej bližšie neurčenej osoby), v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 2360047 z 19. novembra 2007 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníčky, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 26.000 niekdajších Sk, ďalej poplatku v sume 25.600 niekdajších Sk, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Záložca takouto zmluvou zároveň (okrem iného) poveril záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností na príslušnom Katastrálnom úrade v Trnave, Správe katastra Skalica. Navrhovateľka následne takýto návrh na vklad záložného práva do katastra aj podala a to podaním z dňa totožného s dňom uzavretia zmluvy majúcej sa takto vložiť do katastra došlým odporkyni 29. mája 2008, odporkyňa však napadnutým rozhodnutím z 10. marca 2010 tento návrh zamietla. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) je Slovenská republika právnym štátom. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Podľa § 1 ods. 1 vety druhej KZ súčasťou katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Podľa § 5 ods. 1 KZ vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 16 ods. 2 vety prvej KZ správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Podľa § 28 ods. 1 KZ práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak, podľa odseku 2 tohto ustanovenia takéto práva vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak a napokon podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia KZ právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 29 KZ vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 1 KZ účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; podľa odseku 2 tohto ustanovenia konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania, podľa odseku 3 návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje tam uvedené náležitosti a podľa odseku 4 medzi prílohy návrhu na vklad patrí (okrem iného) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia (písm. a/) a dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov (písm. g/). Podľa § 31 ods. 1 KZ správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené; podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a podľa odseku 3 vety prvej tu citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 KZ zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje (písm. a/), právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu (písm. b/) a nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel (písm. c/). Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Napokon podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších zmien a doplnení má každý právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Posúdením podkladov tvoriacich obsah tzv. administratívneho spisu odporkyne podľa ustanovení citovaných zhora (i v spojitosti s ustanoveniami použitými už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyne) potom bolo treba podľa Krajského súdu v Trnave dospieť k nasledovným záverom : V právnom štáte sa orgánu verejnej moci (akým je i odporkyňa) neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať a uplatniť svoju kompetenciu, pri rešpektovaní zásady verejného práva vyjadrenej už v jednom z úvodných ustanovení základného zákona štátu prakticky tak, že štátne orgány môžu konať len to, čo je právom výslovne dovolené. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne má potom krajský súd za to, že odporkyňa ako orgán verejnej moci uplatnila svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditio sine qua non). Z troch druhov zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vkladom, záznamom a poznámkou) sa vznik, zmeny a zánik práv na základe právnych úkonov fyzických a právnických osôb zapisujú na základe rozhodnutia o povolení vkladu. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa pritom k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým z nich je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi právneho vzťahu (a neskoršími účastníkmi konania pred príslušným správnym orgánom), ktorý predstavuje tzv. súkromnoprávny titul nadobudnutia práva; druhým potom rozhodnutie správy katastra (ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona), ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra - ktoré rozhodnutie naopak predstavuje tzv. verejnoprávny punc súladnosti súkromnoprávneho titulu a podmienok, za ktorých vznikol s právom (legitimita). Zapisovanie práv k nehnuteľnostiam vkladom je koncipované na konštitutívnom princípe, čo v praxi znamená, že zmluvne zakladané vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa, aj zanikajú až vkladom do katastra. Je to potom príslušná správa katastra ako orgán verejnej správy a súčasť výkonnej moci štátu, kto je povolaný rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra vkladom. Konanie o zápis práva k nehnuteľnosti v katastri vkladom (vkladové konanie) je návrhovým správnym konaním, ktoré sa začína na základe návrhu účastníka konania. Katastrálny zákon zakotvuje jednak náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ale aj prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to ako z hľadiska kritérií uvedených v príslušných ustanoveniach KZ, tak aj vykonávacej vyhlášky k takémuto zákonu, či podľa okolností prípadu aj v ustanoveniach iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vkladové konanie teda predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom na to určený správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je buď rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Medzi podmienky povolenia vkladu katastrálny zákon (a do 30. novembra 2009, teda do zrušenia vyhlášky č. 79/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov aj takáto vyhláška) zaraďuje (resp. vyhláška v minulosti zaraďovala) aj platnosť zmluvy zakladajúcej právo majúce sa zapísať do katastra, pričom uvedené právne predpisy obsahujú aj exemplifikatívny (príkladmý) výpočet atribútov, ktorými má disponovať platný právny úkon. Tými sú okrem oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou (ktorému v prípade iných vecných práv než práva vlastníckeho zodpovedá oprávnenie osoby robiacej príslušný právny úkon s nehnuteľnosťou naložiť iným spôsobom zapisovaným v katastri), dodržania predpísanej formy úkonu a hodnovernosti, určitosti a zrozumiteľnosti prejavov vôle zmluvných strán aj dodržanie zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Správa katastra potom má nad rámec uvedeného povinnosť skúmať i to, či v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje. To muselo platiť tým skôr, ak i ustanovenie § 37 ods. 1 OZ vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, aby k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu a jej nedostatok sa obvykle prejaví buď v takom prejave, ktorý by konajúci nebyť určitých okolností neurobil vôbec, alebo by ho urobil v inej (modifikovanej) podobe. Nedostatok vážnosti vôle naopak súvisí s tým, že sa len zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu potom značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu a napokon určitým je právny úkon len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Súhlasiť potom treba s odporkyňou, že v uvedených súvislostiach nebolo možno ponechať bez povšimnutia ani otázku určitosti plnomocenstva a tým podmienenú ďalšiu otázku platného vzniku zastúpenia jedného z účastníkov konania (tu záložcu totožného s úverovou dlžníčkou vystupujúcou vo vkladovom konaní i neskoršom súdnom konaní v pozícii zúčastnenej osoby). Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení ďalej rozlišujeme 1. zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (OZ ju nazýva dohodou o plnomocenstve, pričom za najčastejšie zmluvy zakladajúce právny vzťah zastúpenia možno považovať zmluvy o právnej pomoci uzavreté medzi advokátom a jeho klientom); 2. právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia a 3. plnomocenstvo - predstavujúce osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. V súdenej veci plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo zanesené priamo do zmluvy o úvere (prakticky doprostred textu) a to bez ďalšej prezentácie obsahu prípadného zmluvného vzťahu majúceho byť uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je pritom nejasné, akú vôľu mienila dlžníčka prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísala s tým, že vyhlásila aj, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzala; tieto všeobecné podmienky však k návrhu na vklad pripojené neboli. Zároveň je však evidentné, že v rámci dojednaní tvoriacich súčasť tzv. úverovej zmluvy nielen mohla byť, ale v skutočnosti aj reálne bola obmedzená sloboda vôle dlžníčky a to konkrétne vo vzťahu k právu na slobodnú voľbu advokáta. Už z vyplnených častí predtlače zmluvy o úvere, teda z návrhu navrhovateľky (veriteľky úveru) majúceho byť prijatého dlžníčkou totiž vyplýva, že tam bol už zo strany zástupkyne veriteľky uvedený (vybratý) konkrétny advokát (v tejto súv. por. najmä už na základe jednoduchého vizuálneho porovnania rukopisov v zmluve zistiteľnú zhodu rukopisu aj v časti týkajúcej sa splnomocnenca dlžníčky s rukopisom mandatárky navrhovateľky zrejme menom „J. N.“ a nie naopak s rukopisom dlžníčky), ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa (dlžníčky). Z už uvedeného tak nemožno jednoznačne vysloviť záver, že dlžníčka podpísaním zmluvy o úvere skutočne mienila uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie ten záver, že pritom mala aj možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý má hájiť jej záujmy. Krajský súd okrem toho nemôže súhlasiť ani s názorom navrhovateľky, podľa ktorého by plnomocenstvá nemali spadať do okruhu listín predpokladaných ustanovením § 42 ods. 2 KZ (a takto by na ne na rozdiel od právnych úkonov predstavujúcich samotný podklad zápisu zmien v katastri nemali byť kladené aj tam uvedené požiadavky). Aj dohoda o splnomocnení totiž spadá do okruhu písomností vymenovaných v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c/ KZ, teda listín majúcich povinne obsahovať aj identifikáciu nehnuteľnosti, ktorej sa zapisované právo týka. Hoc tu nejde o zmluvu ani verejnú listinu, dohoda o splnomocnení je nepochybne tzv. súkromnou a zároveň tiež inou listinou v zmysle príslušnej zákonnej definície. Tomu však dohoda o splnomocnení obsahujúca len určenie nehnuteľností odkazom na príslušný list vlastníctva zjavne vyhovieť nemohla. Ak potom zákon síce nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvy o úvere, zmluvy o zastúpení a záložnej zmluvy), takéto zmluvy treba však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti (čo sa nimi mienilo dosiahnuť) a okrem dosiahnutia zabezpečenia návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľke tu bola zjavne možná aj strata dlžníkovho vlastníctva k jeho nehnuteľnému majetku bez toho, aby o existencii podkladu pre takýto postup rozhodol nestranný súd; šlo tu aj o neprípustný inštitút prepadného zálohu bez práva na priznanie mu ochrany súdom a takto aj o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím k všetkému už uvedenému tak krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne čo aj v odôvodnení nezohľadňujúce všetky aspekty veci zhora, povahou však ustaľujúce rovnaký (jediný možný) výsledok katastrálneho konania je v súlade so zákonom a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní celkom úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto žiadnu náhradu nepožadovala a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej nejaké trovy v tomto konaní vznikli. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu potom bolo rozhodnuté podľa § 5 ods. 1 písm. h/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu k Najvyššiemu súdu SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.