Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/12/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200483 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010200483.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: Z. B. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Vietnamu, bytom B. T., A. O., toho času bytom XXX XX V., I. XXXX/ X, zast. advokátom : JUDr. Bohumír Bláha, Hurbanovo nám. č.5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR, Ádorská 34, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 03.09.2010 č. UHCP-BA-DS-AV-16-25/2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Dunajská Streda zo dňa 03. 09. 2010 č. UHCP-BA-DS-AV-16-25/2010 z r u š u je podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 196,20 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Bohumíra Bláhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR Dunajská Streda rozhodnutím č.p. UHCP-BA-DS- AV-16-25/2010 zo dňa 03.09.2010 rozhodlo v zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 48/2002 Z.z. o predĺžení lehoty zaistenia štátneho príslušníka Vietnamu menom Z. B. X., nar. XX.XX.XXXX, od 11.9.2010 do 13.2.2011. Dôvodom predĺženia lehoty zaistenia je skutočnosť, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia navrhovateľa z územia SR možno predpokladať, že sa tento výkon predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad počas doby jeho zaistenia a to v lehote do 10.9.2010. Podľa § 62 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zostáva navrhovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov. K vystaveniu náhradného dokladu podľa názoru správneho orgánu bolo potrebné v čase rozhodnutia vykonať lustrácie a previerky cez príslušné autority Vietnamskej socialistickej republiky. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že samotný správny orgán nepristupoval k vyhosteniu navrhovateľa s primeranou snahou a nevynaložil riadne úsilie k tomu, aby počas doby zaistenia došlo k vyhosteniu navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ poukázal, že jednorazové predĺženie zaistenia o ďalších 5 mesiacov je nezákonné, pretože je v rozpore s cieľom novely zákona a s Európskou smernicou. Z čl.15 Smernice sa uvádza, že zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun. Zaistením navrhovateľa bol tento zbavený osobnej slobody a samotné zaistenie penalizuje navrhovateľa, ktorý nie je vo výkone trestu, ani vo väzbe a navrhovateľ žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť skutočnosti, ktoré sú dôvodmi zaistenia podľa správneho orgánu. Ďalej navrhovateľ namietal, že v čase vydania rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia prebieha konanie o udelenie azylu. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 44Sp/12/2010 zo dňa 26.10.2010 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 23.11.2010 odvolanie, na základe ktorého NS SR uznesením sp.zn.10Sža/7/2010 zo dňa 29.6.2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. NS SR v rozhodnutí poukázal, že správny orgán rozhodol o predlžení lehoty zaistenia navrhovateľa z dôvodu, že tento nemá náhradný cestovný doklad, pričom krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že navrhovateľ nespolupracoval s orgánmi cudzineckej polície. Tu poukázal NS SR na skutočnosť, že rozhodnutie o predlžení lehoty zaistenia bolo vydané 3.9.2010, avšak navrhovateľ odmietol spoluprácu tým, že nevyplnil formulár až 30.9.2010, t.j. po vydaní predmetného rozhodnutia. NS SR poukázal, že prvostupňový súd sa nezaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, ale len jedinou námietkou, ktorou bola skutočnosť, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl. Z tohto dôvodu skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože správny orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne zdôvodnil potrebu predĺženia lehoty zaistenia u navrhovateľa, čím sa toto rozhodnutie stalo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov uvedených v písomnom opravnom prostriedku. Odporca uviedol, že navrhovateľ bol dňa 10.2.2011 prepustený zo zaistenia a bol mu udelený tolerovaný pobyt. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ sa zdržuje na území SR od r. 1976. Na území Slovenskej republiky uzatvoril manželstvo, ktoré je už rozvedené, avšak má troch synov, ku ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť. Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil potrebu predĺženia lehoty zaistenia u navrhovateľa s poukazom najmä na vyššie spomínané skutočnosti, t.j. že navrhovateľ sa zdržuje na území Slovenskej republiky 35 rokov, jeho pobyt je orgánom polície známy. Správny orgán sa v nedostatočnej miere zaoberal otázkou, z akého dôvodu musela byť navrhovateľovi obmedzená osobná sloboda. Takisto v rozhodnutí správneho orgánu chýba odôvodnenie primeranej snahy a úsilia správnych orgánov pri zabezpečovaní náhradných cestovných dokladov pre navrhovateľa. Správny orgán v rozhodnutí neuvádza aké úkony vykonal pri zabezpečovaní dokladov pre navrhovateľa počas doby zaistenia a čo spôsobilo skutočnosť, že k vydaniu náhradných cestovných dokladov nedošlo a bolo potrebné predĺžiť lehotu zaistenia. Podľa názoru súdu došlo v danom prípade k porušeniu článku 5 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že správne orgány bezdôvodne zasiahli do osobnej slobody navrhovateľa bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto kroku a nevysporiadali sa s otázkou zabezpečenia starostlivosti navrhovateľa o jeho deti. Rozhodnutie správneho orgánu je stručné, obmedzujúce sa len na skutočnosť, že predĺženie lehoty zaistenia je potrebné z dôvodu zabezpečenia náhradných cestovných dokladov pre navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania priznal vo výške 196,20 Eur, pričom trovy konania spočívali v zastupovaní na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 vo výške 123,20 Eur, režijného paušálu 7,21 Eur, cestovného a náhrady straty času 36,06 Eur a z DPH vo výške 32,70 Eur tak ako si ich uplatnil právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 a následne v písomnom podaní dňa 6.9.2011. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.