Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/19/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200531 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010200531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Dunajská Streda, Kúpeľná č. 2, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti : Ing.Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom G.. H.Á. XX/X, XXX XX H., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. D/2010/00562-10 zo dňa 25.08. 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede zo dňa 25. augusta 2010 č. D/2010/00562-10 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi a zúčastnenej osobe F.. Z. S. náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tak, že oprávnenej osobe Z. S.É. priznal právo na náhradu za pozemky v k. ú. Q., zapísané v LV č. XXX, v Pkn vl.č.652, parc.č. 183 - záhrada o výmere 432 m2 v 1- ici a parc.č. 184 - dom a dvor, o výmere 1953 m2 v 1-ici, a Pkn vl. č. 199 - parc.č. 182 - dom , dvor o výmere 938 m2 v 1-ici, pretože oprávnená osoba spĺňala podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Náhradu za tieto pozemky priznal odporca z toho dôvodu, pretože tieto nebolo možné vrátiť, nakoľko tieto boli zastavané po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že F.. Z. S. je vnukom pôvodných vlastníkov Z. S. a jeho manželky S. V.. G.. Rozhodnutím sa vysporiadala časť nároku žiadateľa po pôvodnej vlastníčke S. S. V.. G.Á., jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré prešli na Čsl. štát na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.9.1965 za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto smere poukázal odporca na rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 5C 34/92-223 zo dňa 6.9.1999, podľa ktorého malo byť nepochybne zistené, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalej v rozhodnutí odporca poukázal na svedeckú výpoveď p. F. K. V.. H., ktorá mala potvrdiť, že časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitúcie boli zastavané až po prechode vlastníctva na štát. Správny orgán v rozhodnutí ďalej uvádza, že podkladom na toto rozhodnutie bol aj znalecký posudok F.. X. A. zo dňa 10.3.1994, z ktorého vyplýva, že len časť parc.č. reg. E č. 184 v k.ú. Q., ktorá bola zastavaná nebola poľnohospodárskou pôdou a zodpovedá parcele reg. C č. 184/1 vo výmere 317 m2. Vzhľadom k tomu rozhodnutie rieši iba polovicu spoluvlastníckeho podielu k tomuto pozemku. V rozhodnutí správneho orgánu sa ďalej spomína aj fotodokumentácia, resp. fotografické zábery z obdobia prechodu nehnuteľností na štát potvrdzujúci skutkový stav pôdy, ktorý nemusel zodpovedať stavu zapísaného v Pkn vložkách. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keď poukázal, že Slovenský pozemkový fond ako účastník správneho konania nemal možnosť sa vyjadriť k rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede sp.zn. 5C 34/92 zo dňa 6.9.1999, ktorý bol použitý správnym orgánom na preukázanie reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.503/2003 Z.z.. Ďalej poukázal, že svedkyňa F. K., ktorá potvrdila, že k rodinnému domu patriacemu manželom S., títo postavili dielňu a sklad až po období konfiškácie, čo značí, že pozemok v čase prechodu na štát bol zastavaný rodinným domom právnych predchodcov oprávnenej osoby a preto nejde o poľnohospodársky pôdny fond. Ďalej navrhovateľ poukázal, že z LV č. XXX a evidenčného listu č. 274 v k.ú. Q. jednoznačne vyplýva, že pôvodné pozemky vedené v reg. „C“ KN ako parc.č. 184/4,5,6 sú vedené aj v súčasnej dobe ako zastavané pozemky. Pôvodné stavby, ktoré sa mali na predmetných pozemkoch nachádzať boli odstránené až v r. 2009, teda nie je pravdou, že v čase prechodu na Čsl. štát tieto neexistovali ako tvrdí odporca vo svojom rozhodnutí. Z písomného vyjadrenia odporcu vyplýva, že tento opätovne poukazuje, že splnenie podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. je preukázané jednoznačne rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp.zn.5C/34/92. Ďalej skutočnosť, že parcely, ktoré boli predmetom reštitúcie neboli zastavané preukazuje čestné vyhlásenie p. F. K., pamätníčky dotknutých udalostí, z ktorého je zrejmé, že označený rodinný dom právnych predchodcov oprávnenej osoby stál na inom mieste ako uvádza navrhovateľ. Pokiaľ ide o budovy odstránené až v r.2009 odporca uviedol, že o plochu týchto stavieb znížil príslušnú časť podielu parcely, z ktorej bolo priznané právo na náhradu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, keďže odporca vo veci rozhodol predčasne, keďže zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci a navyše rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2, písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.11.2011 uviedla, že zákon č. 503/2003 Z.z. rieši reštitúciu len k poľnohospodárskej pôde, avšak v danom prípade išlo o zastavané pozemky, ktoré nemohli byť predmetom reštitúcie. V ostatnom sa pridržiavala svojho písomného podania. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že taktiež sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11.10.2010 s poukazom, že zo šetrenia aj za prítomnosti starostu obce bolo zistené, že pozemky vedené v Pkn vložkách ako zastavané plochy boli v skutočnosti poľnohospodárskou pôdou. Zúčastnená osoba F.. Z. S. uviedol, že žiada potvrdiť rozhodnutie odporcu, pretože pozemky patrili jeho starým rodičom, ktorí ich užívali ako roľníci. Predmetom správneho konania bolo rozhodnutie odporcu o nároku na navrátenie vlastníctva označených nehnuteľností podľa zákona č. 503/2003 Z.z.. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb. , d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Z administratívneho spisu súd zistil, že v tomto sa nachádza aj spis Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 5C 34/92, z ktorého je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 5C 34/92-223 zo dňa 6.9.1999 bol uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 8Co 262/00-255 zo dňa 25.1.2001 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že práve tento zrušený rozsudok bol podkladom na to, aby správny orgán považoval za splnenú základnú podmienku, ktorú vyžaduje zákon na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, ktorou je uzavretie kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán cituje vo svojom rozhodnutí časť odôvodnenia zrušeného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý mal zistiť, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 13.9.1965 medzi S. S. V.. G. a bývalým Čsl.štátom bola zo strany predávajúcej uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto smere Krajský súd v Trnave poukazuje, že nie je možné vychádzať zo skutkových zistení rozsudku, ktorý akoby neexistoval, pretože bol následne druhostupňovým súdom zrušený. Bolo povinnosťou správneho orgánu skúmať splnenie podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.503/2003 Z.z.. v rámci správneho konania. Ide o závažné pochybenie správneho orgánu, ktoré môže mať zásadný vplyv na celé reštitučné konanie. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa, súd považuje za relevantnú námietku, že odporca v nedostatočnej miere preukázal svoje tvrdenia o tom, že reštituované pozemky spadali pod inštitút poľnohospodárskej pôdy. Odporca sa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na fotodokumentáciu, čestné vyhlásenie svedkyne F. K. a znalecký posudok Ing. X. A., avšak nerieši otázku z akého dôvodu nebola zmena charakteru týchto pozemkov zapísaná v pôvodných Pkn vložkách č. 199 a 652, kde sú tieto pozemky vedené ako zastavané plochy. V tomto smere správny orgán nedostatočne zdôvodnil prečo tieto podklady nepovažoval za vierohodné, uspokojil sa len s tvrdením, že právny stav zapísaný v týchto dokladoch nezodpovedal skutočnému stavu. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi a zúčastnenej osobe náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnili. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.