Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Sd/189/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200594 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010200594.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky W. I., bytom K. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2010 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 382,35 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Evy Borovskej. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2010 odporkyňa podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala navrhovateľke od 26. apríla 2009 invalidný dôchodok v sume 185,50 eur mesačne s odôvodnením, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Galante a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 30. augusta 2010. Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2010 a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Namietala, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu 55% nezodpovedá jej zdravotnému stavu. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí koxatrózou oboch bedrových kĺbov, pričom na ľavej strane je konštatovaný najvyšší - tretí stupeň poškodenia a na druhej strane poškodenie druhého až tretieho stupňa vpravo. Napriek tejto skutočnosti v posudku bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. IV., kapitoly XV, odd. G položkou 41.2d v rozsahu 45%, pričom z popisu tejto položky je zrejmé, že takýmto rozsahom percent je hodnotené obmedzenie hybnosti bedrových kĺbov stredného stupňa obojstranne, pričom ako vyplýva zo samotného posudku odporkyne takéto zdravotné postihnutie malo byť hodnotené podľa položky nasledujúcej, a to 41.3b, kde je hodnotenie stanovené v rozsahu 70-75%. Poukázala na to, že z rozhodnutia odporkyne nie je zrejmé ako dospela k stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu obmedzenia hybnosti bedrových kĺbov stredného stupňa, keď navrhovateľka trpí degeneratívnym ochorením bedrových kĺbov tretieho stupňa vľavo a druhého až tretieho stupňa vpravo. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla dôvody totožné ako v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, pričom žiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený iným posudkovým lekárom. V tejto súvislosti poukázala na nie štandartný postup posudkovej lekárky, ktorá konštatovala, že jej zdravotné ťažkosti sú spôsobené v prevažnej miere psychickými poruchami, pričom žiadne psychiatrické vyšetrenie neabsolvovala. Odporkyňa žiadala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2010 potvrdiť ako vecne správne. Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, jej zdravotný stav posúdil dňa 12.5.2009 a 10.9.2009 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý na základe posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vyriekol zhodný záver, že táto je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalšou lekárskou správou zo dňa 10.11.2009 bolo potvrdené, že navrhovateľka trpí chorobou: koxatróza tretieho stupňa vľavo a druhého až tretieho stupňa vpravo, pričom bolo konštatované, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je choroba podporného a pohybového aparátu, pričom ide o postihnutie bedrových kĺbov stredného stupňa s maximálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a pre bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, bola táto percentuálna miera zvýšená o 10%, t.j. na 55%. Podľa názoru krajského súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 13.10.2010 je opätovne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko posudkoví lekári na jednej strane vo svojich lekárskych správach - posudkoch zo dňa 1.3.2011 a 19.10.2011 jednoznačne konštatujú, že u navrhovateľky podľa röntgenového nálezu ide o artrotické zmeny bedrových kĺbov vľavo III. a vpravo II. až III. stupňa, avšak napriek tomu ich záver je taký, že navrhovateľka trpí iba obmedzením hybnosti oboch bedrových zhybov stredne ťažkého a tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, ktorá je vzhľadom na viacetážové postihnutie chrbtice navýšená o 10%, t.j. celkom na 55% so záverom, že podľa ortopedického vyšetrenia nejde o ťažký stupeň obmedzenia bedrových zhybov(?). Vzhľadom k týmto nezrovnalostiam týkajúcim sa určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a konštatovanému tejto miere nezodpovedajúcemu zdravotnému postihnutiu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009 v zmysle rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2009 dňa 10.3.2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s poukazom na to, že v časti uvádzaného zdravotného postihnutia navrhovateľky - obojstranné postihnutie bedrových kĺbov stredného stupňa je toto rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že posudky posudkových lekárov nie sú riadne odôvodnené, nezohľadňujú zdravotný stav navrhovateľky, najmä z hľadiska jej zdravotného postihnutia (obojstranné obmedzenie pohybu bedrových kĺbov tretieho stupňa vľavo a druhého až tretieho stupňa vpravo), ktoré nekorešponduje s celkovým záverom posudkových lekárov, ktorí tvrdia, že sa nejedná o ťažký stupeň obmedzenia bedrových zhybov, ale len o obmedzenie hybnosti bedrových zhybov stredne ťažkého stupňa. V danom prípade posudkoví lekári odporkyne neposúdili zdravotný stav navrhovateľky riadne, aj s prihliadnutím na ustanovenie § 71 zákona o sociálnom poistení a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. . Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v celkovej výške 382,35 eur pozostávajúcich z nákladov právneho zastúpenia pri piatich úkonoch zastupujúcej advokátky s odmenou za tieto úkony: príprava a prevzatie veci zo dňa 27.10.2010, podanie návrhu zo dňa 27.10.2010, každý z týchto úkonov priznaný vo výške 55,49 eur a paušálnou náhradou výdavkov 2x 7,21 eur s DPH vo výške 25,08 eur z priznanej odmeny vo výške 125,40 eur za rok 2010. Ďalej súd právnej zástupkyni navrhovateľky priznal náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaniach v dňoch 13.9.2011 a 13.12.2011 ako aj za písomné podanie na súd zo dňa 4.5.2011 vo výške 3x 57 eur, paušálnu náhradu výdavkov 3x7,41 eur, čo celkom za úkony realizované v roku 2011 predstavuje 193,23 eur s 20% DPH vo výške 38,64 eur, pričom celkom trovy konania predstavujú sumu 382,35 eur. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka si trovy konania za jednotlivé úkony právnej pomoci uplatnila v nesprávnej výške, pretože podľa § 11 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je síce základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p., avšak v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. V roku 2010 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 55,49 eur a v roku 2011 57 eur a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. . Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje špeciálnu úpravu tarifnej odmeny advokáta za úkony realizované v rámci občianskeho súdneho konania, ako tomu nasvedčuje aj názov danej časti vyhlášky (tarifná odmena advokáta na zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby) a preto sa krajský súd nestotožňuje s výpočtom odmeny advokátky navrhovateľky, ktorá si za úkon právnej pomoci v roku 2010 a v roku 2011 účtovala 120,23 eur, resp. 123,50 eur, čo nebolo správne. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov (pohonné hmoty, cestovné a náhrada za premeškaný čas), tak tieto súd právnej zástupkyni navrhovateľky nepriznal, nakoľko táto náhrada bola uplatnená za účasť na pojednávaniach v dňoch 18.1.2010 a 10.3.2010, kedy pojednávania v predmetnej veci neboli vôbec uskutočnené, a preto za tohto stavu nemohlo byť právnej zástupkyni navrhovateľky priznané cestovné a náhrada za premeškaný čas. Naviac právna zástupkyňa navrhovateľky súdu v súvislosti s uplatnením náhrady hotových výdavkov nepredložila potrebné listinné doklady (veľký technický preukaz ako aj doklad o cene pohonných hmôt) a aj preto súd takto uplatnenú náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni navrhovateľky nepriznal. Pokiaľ ide o písomné podanie navrhovateľky, adresované odporkyni dňa 16.2.2011 označené ako výzva na odstránenie prieťahov v konaní, tak súd nepovažoval takýto úkon za účelne vynaložený v súvislosti s predmetným konaním, nakoľko touto výzvou právna zástupkyňa navrhovateľky iba urgovala, aby odporkyňa v dôchodkovej veci konala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.