Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/205/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899983 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010899983.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a sudkýň JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľa: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., D. K., T.G. A. XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Kapitulská 5, Trnava, proti odporcovi : J., s.r.o. K., E.. S. X, XXX XX J., U.: XXXXXXXX, zastúpenému likvidátorkou A. S., bytom S. č. XX, J., o zaplatenie 131 765,78 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 303 941,87 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 12C/101/2003-376 zo dňa 05. mája 2010 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 131 765,78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Zamietol zároveň vzájomný návrh odporcu a o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že aplikoval právne ust. §§ 107 OZ, 451 ods. 1, 2, 458 ods. 1, 107 ods. 1, 2 OZ, 563 OZ, 123 ods. 3 OZ. Skutkovo uzavrel tak, že predmetom konania bolo platenie pohľadávky titulom nájomného vo výške 3 969 576,- Sk na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzatvoril s odporcom 29.11.2000 na čas od 01.01.2001 do 31.12.2010. Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť predmetnej nájomnej zmluvy, dospel k záveru, že nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pretože v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, miestnosti nachádzajúce sa v nehnuteľnosti v rodinnom dome číslo súpisné 21, dlhodobo síce užívané ako nebytové priestory neboli stavebne určené na tento účel, súhlas obce s uzavretím zmluvy preto nebol potrebný. Zákon č. 116/90 Zb. sa nevzťahuje na zmluvy o nájme pozemkov a budov. Formulácia predmetu nájmu bola neurčitá, nezrozumiteľná, zmluva odkazovala na pôdorys, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy avšak takýto pôdorys nebol súčasťou predloženého overeného originálu zmluvy. Rovnako je absolútne neplatným právnym úkonom aj odporcom je predložená dohoda uzavretá z 30.11.2000 ktorá mala byť priamym dodatkom č. 1 l nájomnej zmluve z 29.11.2000. Neplatnosť vyhodnotil súd prvého stupňa z dôvodu nadväznosti na absolútne neplatný právny úkon, ale tiež aj z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Súd preto nemohol priznať uplatnenú pohľadávku titulom nájomného. Tieto priestory však odporca užíval, v konaní to potvrdil, dával ich do podnájmu a súd preto posudzoval predmetnú pohľadávku ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane odporcu. Tieto nebytové priestory v rozhodnom období odporca užíval riadne, napriek tomu neplatil dohodnuté nájomné. Odporca však neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že budova nebola užívania schopná určitý čas pre rekonštrukciu, keď aj sám odporoval tvrdeniami tým, že nájomné uhradil 25.09.2001, 08.11.2001, 06.12.2001, 31.01.2002, 01.02.2002 a 03.06.2002. Tieto priestory boli odporcom užívané za účelom podnikania. Neplatením úhrad za toto užívanie došlo u neho bezdôvodnému obohateniu vo výške prinajmenej dohodnutých mesačných platieb nájomného, ktorých výška nebola medzi účastníkmi sporná. Preto pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia možno v danom prípade vychádzať z dohodnutej výšky nájomného medzi účastníkmi konania. Keďže na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, je povinný toto vydať. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je vymedzený čas plnenia a podľa ust. § 563 OZ treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, ako ho veriteľ požiadal o splnenie. Navrhovateľovi by patril úrok z omeškania v zmysle tohto najneskôr odo dňa doručenia návrhu na začatie konania odporcovi vo výške stanovenej zákonom, avšak navrhovateľ neuplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania ale poplatok z omeškania, ktorý má síce obdobnú funkciu ako úrok z omeškania avšak povinnosť platiť poplatok z omeškania je dané len v prípadoch, keď ustanovuje zákon v zmysle ust. § 517 ods. 2 § 697 a § 723 OZ. Na rozdiel od úrokov z omeškania poplatok z omeškania môže veriteľ požadovať len vtedy, ak tak ustanovuje právny predpis. Súd na základe toho v zostávajúcej časti a to poplatku z omeškania návrh zamietol. Keďže podal odporca vzájomný návrh, prvostupňový súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania na celý nárok navrhovateľom, na zaplatenie 9 156 553,- Sk spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11.01.2003 až do zaplatenia považoval za premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 OZ. Keďže rekonštrukcia bola podľa názoru súdu ukončená najneskôr 05.12.2001, kedy A. S. doplnila svoj návrh zo dňa 25.07.2000 na vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutie o povolení užívania stavby bolo vydané 04.02.2002, nadobudlo právoplatnosť 12.03.2002, návrh bol podaný až dňa 08.04.2004. Kedy sa odporca resp. jeho právny predchodca najneskôr dozvedel o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva, teda že sa na jeho úkor niekto obohatil v prospech koho k obohateniu došlo, súd považoval dátum 05.12.2001. Prvostupňový súd však uzavrel, že aj keby nárok nebol premlčaný vzájomnému návrhu by nebolo možné vyhovieť, keďže podľa dohody o financovaní opravy domu zo 04.09.2000 sa navrhovateľ a A. S. dohodli, že oprava bližšie neoznačeného domu bude robená výlučne z financií navrhovateľa, k tomu sa pripočíta nájom za prenajaté priestory, ktorý tiež nie je špecifikovaný z odporcom predloženej dohody o financovaní rekonštrukcie domu na G. č. XX v J. zo dňa 29.11.2000 vyplýva, že rekonštrukcia ako aj nadstavba budú financované A. S. ako investorom s tým, že zrekonštruovaný dom jej navrhovateľ odpredá alebo jej zaplatí vynaložené, vydokladované investície. Takisto lehota splatnosti vložených investícií z predložených dohôd nevyplýva. Odporca nepredložil žiaden dôkaz, že by A. S. vynaložila finančné prostriedky na rekonštrukciu v zmysle iba ňou tvrdenej dohody. Nebolo tiež jednoznačné, či bola A. S. v právnom vzťahu s navrhovateľom, nakoľko zmluva o nájme z 29.11.2000 nasvedčuje tomu, že do stavby investoval odporca, za ktorého predmetnú zmluvu ako za nájomcu podpísala A. S.. Tiež odporca uvádza, že rekonštruoval predmetnú nehnuteľnosť a dohoda o financovaní rekonštrukcie zo dňa 29.11.2000 nebola platne uzatvorená. K rekonštrukcii pristúpila A. S. bez súhlasu navrhovateľa. Za tejto situácie nemožno považovať za platné ani postúpenie tvrdenej pohľadávky na odporcu, ani následne jednostranné započítanie pohľadávok ak odporca v konaní nepreukázal výšku započítanej pohľadávky, jej existenciu a právny dôvod. Pokiaľ sa jedná o otázku rodného čísla, dátumu narodenia navrhovateľa, prvostupňový súd uvádzal, že v návrhu na začatie konania na liste vlastníctva, v zmluve o nájme, v nemeckom pase má navrhovateľ dátum narodenia 03.05.1925, na českom pase je zjavne rozpor medzi dátumom narodenia a rodným číslom, ktorý však nemožno pričítať navrhovateľovi. Prvostupňový súd zároveň v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. si vyhradil rozhodnutie o trovách po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, aj voči výroku kde bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 131 765,78 eur do troch dní, aj voči výroku keď bol zamietnutý vzájomný návrh odporcu. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, pretože osoba narodená 03.03.1925 vystupuje ako osoba narodená 03.05.1925. Nesúhlasí s premlčaním nároku odporcu vo vzájomnom návrhu kedy investícia odporcu v sume 9 156 553,- Sk súd vyhodnotil ako premlčané a ustálil dátum 05.12.2001, hoci rekonštrukcia pokračovala v podstate do čiastočnej kolaudácie stavby a nadstavby a prístavby a povolenie na užívanie stavby bolo vydané 04.02.2002 a právoplatné 12.03.2002. Do uvedenej doby nebolo možné stavbu pre rozsiahlu rekonštrukciu užívať. Do termínu kolaudácie ani nebolo možné stavbu pre rozsiahlu rekonštrukciu užívať. Do termínu kolaudácie ani nebolo možné budovu na podnikanie používať, nebol vydaný súhlas od mesta na podnikanie. Rekonštrukcia domu 100 % chránená pamiatka bola zrekonštruovaná na základe ústnej dohody ešte zo septembra 2010 čo následne potvrdil dohodou z 21.11.2000 plnou mocou na správcu A. S., tá istá osoba, ktorá je investor. Znovu bolo zopakované, že osoba zapísaná do LV č. XXXX nikdy nebola občan Slovenskej republiky a preto nemohla nehnuteľnosť zapísanú do LV kúpiť. Jedná sa o podvod, preto by sa mala zmluva zrušiť, nehnuteľnosť vrátiť pôvodnému vlastníkovi a vzájomne si vrátiť všetky pôžičky s titulom neplatnej kúpnej zmluvy. Nakoľko sa jedná o spoločnosť, ktorá predala nehnuteľnosť zapísanú do LV č. XXXX táto spoločnosť už neexistuje, je tu zo zákona právo aby nehnuteľnosť bola vrátená vlastníkovi, ktorý vynahradzuje už neexistujúcu spoločnosť teda štát. Ide o osobu zapísanú do LV č. XXXX, ktorá neexistuje, peniaze sa vrátia do štátneho rozpočtu a preinvestovaná čiastka v rekonštrukcii domu podľa stavebných plánov, podľa kolaudačného rozhodnutia a určenej hodnoty rekonštrukcie stavby podľa rozpisu prác vykonaných v septembri 2000, ktorý rozpis prác bol pre vlastníka podnetom na vytvorenie dohody o financovaní, 100 % financovaní stavby zapísanej do LV č. XXXX. Odporca poukázal na to, že znáša námietku premlčania k jednotlivým mesačným platbám od 01.01.2001 do 21.07.2001, návrh bol podaný až 22.07.2003. Za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2003, okrem toho za obdobie od 01.01.2001 do 12.03.2002 nebolo možné nehnuteľnosť užívať. Nebola užívania schopná. Odporca uhradil navrhovateľovi 1 653 446,- Sk čím mu skutočne vznikol preplatok. Konateľ si nechal zhodnotiť nehnuteľnosť a v rozpore s dobrými mravmi vznáša námietku premlčania hoci z rekonštrukciou súhlasil a rekonštrukciu kontroloval. Peniaze boli vložené do jeho majetku, rekonštrukcia bola vykonaná tak, že dodnes nemusí robiť zásadné zmeny na budove. Ak bol súd toho názoru, že odporca nemá doklady o rekonštrukcii, žiadal preto znalca, kde by sa určila cena prác a zhodnotenia nehnuteľností. Súd však znalecké dokazovanie nenariadil. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie resp. rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, vo veci vzájomného návrhu vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, aby vložené financie boli zapísané na LV č. XXXX ako ťarcha titulom bezdôvodného obohatenia, dôvod cieleného obohatenia sa na úkor iného mať úžitok z prác a finančných zdrojov inej osoby a mať nezákonný zisk, ktorý by bez vloženia finančných prostriedkov investora ako aj jeho prác nikdy nebol. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( § 201 ods. 1 O.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 102 O.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. 3 O.s.p.) zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia pretože prvostupňový súd dostatočne zameral svoju pozornosť na správnu aplikáciu ustanovení právnych predpisov, svoje rozhodnutie skutkovo správne odôvodnil, jeho vykonané dokazovanie jednotlivými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne v zmysle ust. § 132 O.s.p. je dostatočné, a dávajúce podklad pre rozhodnutie v predmetnej veci čo sa týka základného nároku navrhovateľa podaného návrhom ako aj protinávrhu odporcu. Keďže dôvody považuje odvolací súd v rozhodnutí súdu prvého stupňa za správne dovoľuje si ešte k úplnosti rozhodnutia dodať nasledovné: Odvolací súd sa stotožňuje s vyriešením predbežnej otázky prvostupňového súdu na posúdenie platnosti nájomnej zmluvy od ktorej si odvodzoval navrhovateľ právo na nájomné a to zmluvy o nájme nebytových priestorov z 29.11.2000 na čas od 01.01.2001 do 31.12.2010. Vyhodnotil túto zmluvu ako neplatný právny úkon vzhľadom na to, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy miestnosti, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti v rodinnom dome číslo súpisné 21 dlhodobo užívané síce ako nebytové priestory, neboli stavebne určené na tento účel, súhlas obce preto nebol potrebný. Zákon č. 116/1990 Zb. sa nevzťahuje na zmluvy o nájme pozemkov a budov. Navyše predmet nájmu bol neurčitý, nezrozumiteľný, odkazovala zmluva na pôdorys, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy avšak tento nebol priložený. Takisto bol neplatným právnym úkonom aj dohoda uzatvorená z 31.12.2000 ako dodatok č. 1 tejto zmluvy jednak z odvoditeľnosti absolútne neplatného právneho úkonu predchádzajúcej nájomnej zmluvy ako aj z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Preto správne bol posudzovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie (§§451 ods. 1, 2, 458 ods. 1 OZ).Prvostupňový súd teda správne rozhodol o jeho vydaní. Pokiaľ v odvolaní vzniesol námietku premlčania odporca v tejto časti, tak odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 4, keď pred vyhlásením rozhodnutia na pojednávaní do skončenia dokazovania do rozhodnutia vo veci 21.04.2010 bol poučený odporca na to, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr, ako sa vyhlási rozhodnutie vo veci samej pretože na dôkazy označené aj predložené neskôr, súd neprihliada. Pokiaľ s jedná o príslušenstvo pohľadávky tak prvostupňový súd tiež správne vyložil, že v tejto časti musí byť návrh zamietnutý pretože bol uplatňovaný poplatok z omeškania a môže ho veriteľ požadovať iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis. V zmysle ust. § 517 ods. 2, § 697 a 723 OZ na rozdiel od úrokov z omeškania. Pokiaľ sa jedná o stanovisko a zdôvodnenie zamietnutia vzájomného návrhu odvolací súd sa v plnom rozsahu s ním stotožňuje pretože bola správne uplatnená námietka premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1, 2 OZ s tým, že sa dvojročná lehota ráta od 05.12.2011, pretože rekonštrukcia bola ukončená podľa ustálenia súdu práve týmto dňom. Vzájomný návrh bol podaný až 08.10.2004. Prvostupňový súd sa zaoberal tiež nezrovnalosťami v narodení navrhovateľa, v tomto sa takisto stotožňuje s jeho závermi, keďže boli tiež predmetom odvolania odporcu. Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konanie uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Podľa ust. § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konania neplatia. Keďže v priebehu odvolacieho konania podal odporca podanie zo dňa 09.09.2011, bol vyzvaný, či podáva nový vzájomný návrh, či dopĺňa alebo mení svoj pôvodný vzájomný návrh, alebo či dopĺňa svoje odvolanie, na to reagoval odporca, že vlastne dopĺňa svoj protinávrh z 09.09.2004 a považuje toto svoje podanie za protinávrh. To, že s poukazom na ust. § 216 ods. 1 O.s.p. neplatia ust. § 98 žalovaný nemôže za odvolacieho konania uplatniť svoje práva aj proti žalobcovi vzájomnou žalobou, keby takýto návrh predsa len podal, nemôže mať sledované právne účinky a odvolací súd k nemu neprihliadne, odvolací súd preto o vzájomnej žalobe, ktorú podáva žalovaný v rozpore s ust. § 216 ods. 1 O.s.p. ani nerozhoduje a v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní musí vysvetliť, prečo uvedeným spôsobom nepostupoval. Už vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že odvolací súd nemohol rozhodovať o vzájomnej žalobe, ktorú podal odporca, lebo je to v rozpore s ustanovením § 216 ods. 1 O.s.p., nakoľko v odvolacom konaní neplatí ust. § 98 o vzájomnej žalobe. Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorý nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa ust. § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Vzhľadom na citované ustanovenie O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pretože si vyhradil svoje rozhodnutie o trovách v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné uznesenie, po rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0 . 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.