Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Sd/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200260 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľky: L. J., nar. X. Z. XXXX, bytom K., I.Á. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. marca 2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa vyhovela žiadosti navrhovateľky a postupom v zmysle § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. jej od 21.10. 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 125,50 eur mesačne, ktorý bol od 01.01. 2011 zvýšený na 127,80 eur mesačne. Výška invalidného dôchodku bola stanovená v nadväznosti na stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zmysle posúdenia zo dňa 15.02. 2011 a získania 14 454 dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre výšku dôchodku boli uvedené v Osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriacom prílohu rozhodnutia. Odvolaním došlým súdu dňa 20.04. 2011 navrhovateľka namietala nezrovnalosti v osobnom dôchodkovom poistení v rokoch 1997, 1998 a 1999 s tým, že ak jej invalidný dôchodok určili od 20.10. 2010, dovtedy jej mala byť započítaná aj doba, výmer sa nezhoduje s jej platbami do sociálnej poisťovne. Namietala nesprávne určenie veku odchodu do dôchodku v súvislosti s konaním o jej žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.06. 2011 uviedla, že konanie vo veci predčasného starobného dôchodku pod spis. zn. 16 Sd/58/2006 bolo zastavené, pri stanovení dovŕšenia dôchodkového veku sa pripočítalo 63 mesiacov k 55 rokom veku (§65 ods. 6 písm. g/ zák č. 461/2003 Z.z.), čím jej dátum odchodu do dôchodku bol určený na 01.04. 2015. Vysvetlila spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu postupom v zmysle § 63 zákona z obdobia rokov 1984-2009 a vplyv tohto údaja na výšku dôchodkovej dávky. Pripomenula, že platby na príspevok v nezamestnanosti nepreukazujú obdobie dôchodkového poistenia. Navrhovateľke bola zhodnotená doba dôchodkového poistenia podľa evidenčného materiálu u odporkyne. V konaní neboli zistené nové skutočnosti pre zhodnotenie iných vymeriavacích základov v rokoch 1997,1998 a 1999 aj s poukazom na list Sociálnej poisťovne pobočky Trnava z 19.05. 2011. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľka uviedla, že za dôvod nesprávnosti rozhodnutia zo dňa 15.03. 2011 považuje nesprávne uvedenie vymeriavacieho základu za rok 1996, kedy miesto použitého osobného vymeriavacieho základu 72 414 Sk mal byť správne uvedený vymeriavací základ 112 355 Sk, podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani príjmov fyzických osôb za rok 1996 , rovnako za rok 1998 mal byť namiesto osobného vymeriavacieho základu 61 832 Sk správne uvedený vymeriavací základ 190 111 Sk podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani príjmov fyzických osôb za rok 1998. Tieto skutočnosti podľa nej vyplývajú z platieb Sociálnej poisťovni, ktorý je založený na č.l. 4 súdneho spisu. Poverená zástupkyňa odporkyne zdôraznila, že vymeriavacie základy pre daň z príjmov sú odlišné od vymeriavacích základov na účely zákona o sociálnom poistení. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.09. 2011 odporkyňa vyhodnotila navrhovateľkou predložené prílohy k odvolaniu tak, že nemôžu slúžiť ako podklad pri zisťovaní skutkového stavu, pretože nie sú relevantné z hľadiska zistenia osobného vymeriavacieho základu navrhovateľky. Poukázala na úpravu § 257 zák. č. 461/2003 Z.z. v nadväznosti na § 16 ods. 4 zák. č. 274/1994 Z.z. zdôraznila, že základ dane z príjmu fyzických osôb v prípade SZČO nie je v príslušnom kalendárnom roku tá istá suma, ako vymeriavací základ, z ktorého fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie. Pri určovaní vymeriavacieho základu v sporných obdobiach, ako polovice pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatne zárobkovej činnosti. Za obdobie 01.01. 1996-30.06. 1996 sa vychádzalo z daňového priznania za rok 1994, za obdobie 01.07.1996-31.12. 1996 sa vychádzalo z daňového priznania za rok 1995, za obdobie 01.01. 1998-30.06. 1998 sa vychádzalo z daňového priznania za rok 1996, za obdobie 01.07. 1998-31.12. 1998 sa vychádzalo z daňového priznania za rok 1997. Navrhovateľka sa mylne domnieva, že základ dane z príjmu je zároveň aj osobným vymeriavacím základom v príslušnom kalendárnom roku. Poukázala na oznámenie údajov zo dňa 28.09. 2011 zaslané v tejto súvislosti navrhovateľke. Písomným vyjadrením došlým súdu dňa 11.10. 2011 navrhovateľka oznámila, že trvá na svojom odvolaní, nakoľko pôvodne ELDZ 4 ks je dôkazom o tom, že pravidelne platila do sociálnej poisťovne platby. Pretože to platila jednou sumou a sociálna poisťovňa to rozdeľovala pomernými percentami do Apola, nezamestnaným, národného úradu práce a invalidným. Fotokópia národného úradu práce o nedoplatkoch na poistení v nezamestnanosti je dôkaz o tom, že pravidelne platila do roku 2003. Vlastnou rukou písané záznamy sa zhodujú s úradom práce. Nemohla mať plat 2700 Sk, keď od sociálnej poisťovne dostala PN 26.11. 1996 za 43 dní 5744 Sk. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 73 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 61 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 62 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. (3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 257 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb 20) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie zo dňa 15.03. 2011 o výške dôchodkovej dávky - invalidného dôchodku priznaného od 21.10. 2010. Navrhovateľka vo svojom odvolaní, resp. jeho doplnení na pojednávaní spochybňovala iba správnosť údajov podstatných pre určenie výšky osobného mzdového bodu za roky 1996 a 1997, pričom vychádzala z názoru, že vymeriavacím základom pre určenie priemerného osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok je výška základu dane z príjmu fyzickej osoby za príslušný rok. Opakovane poukazovala na to, že pravidelne platila do sociálnej poisťovne platby, čo osvedčovala jednak prehľadom platieb a jednak príslušnými výpismi z evidencií. Vzhľadom na platnú právnu úpravu a obsah predloženého administratívneho spisu súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pri určovaní vymeriavacích základov za roky 1996 a 1998 odporkyňa postupovala správne, keď s poukazom na ust. § 16 ods. 5 zák. č. 274/1994 Zb. účinného do 31.12. 2003 v zmysle údajov z daňového priznanie za rok 1994 určila vymeriavací základ za obdobie 01.01. 1996-30.06. 1996 ako polovicu pomernej časti základu dane 10 381 Sk na 5191 Sk. Za obdobie 01.07. 1996-31.12. 1996, pre ktoré bolo rozhodujúce daňové priznanie za rok 1995 s daňovou stratou vo výške 46 274 Sk určila vymeriavací základ vo výške minimálnej mzdy zamestnancov (§16 ods. 8 zák. č. 274/1994 Z.z.), t.j. v sume 2700 Sk. Vymeriavací základ za rok 1996 určený ako súhrn týchto dvoch údajov bol úmerne znížený za 43 kalendárnych dní práceneschopnosti na 43 563 Sk. Pri určovaní vymeriavaceho základu za rok 1998 vychádzala pre obdobie 01.01. 1998 - 30.06. 1998 z daňového priznania za rok 1996 a vymeriavací základ bol postupom v zmysle § 16 ods. 5 zák. č. 274/1994 Z.z. určený na 5068 Sk mesačne, rovnakým postupom bol pri použití údaj z daňového priznania za rok 1997 (resp. dodatočného daňového priznania, pôvodne nepredloženého Sociálnej poisťovni) vypočítaný vymeriavací základ za obdobie 01.07. 1998 - 31.12. 1998 na 6453 Sk mesačne. Vymeriavací základ za daný rok bol znížený o dobu dočasnej práceneschopnosti bez nároku na výplatu v období od 30.09. 1998 - 05.11. 1998 a vyčíslený na 61 382 Sk. Odporkyňa teda zohľadnila pri svojom rozhodovaní dodatočné daňové priznanie za rok 1997. Čo sa týka ostatných námietok uvedených v odvolaní súd uvádza, že v tomto konaní nie je možné preskúmavať podklady a rozhodovanie vo veci predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.