Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/14/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200355 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200355.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu T. F., T.. XX.X.XXXX, H. M. XXX/XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Foltánom, Ul. 29. augusta 9/9, Galanta proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát Trnava, Kollárova 31, Trnava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-TT-KDI3-ODV-47/2011 zo dňa 1.4.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 8.6.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-TT-KDI3-ODV-47/2011 zo dňa 1.4.2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 30.8.2010 o 7.20 hodine v meste Veľký Meder po štátnej ceste číslo I/63 v smere na Dunajskú Stredu viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Passat evidenčného čísla DS-996 DK pod vplyvom omamných a psychotropných látok, keď na konci mesta Veľký Meder v kilometri 66,800 v miernej pravotočivej zákrute cesty sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil svoje správanie poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, nedostatočne sa venoval vedeniu svojho vozidla, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam ako aj stavu a povahe vozovky a na mokrej vozovke s vozidlom prešiel cez protismerný jazdný pruh mimo cestu vľavo na trávnatý porast, kde vozidlom narazil do nosného stĺpu zvislých informatívnych dopravných značiek č. IS 36a „obec“ a č. IS 37a „označenie začiatku obce v jazyku národnostnej menšiny“, ktoré nárazom skrivil až k zemi, potom narazil do nefunkčného stĺpu verejného osvetlenia, ktorý vylomil a nakoniec s vozidlom narazil do stromu. V žalobe uviedol, že existujú dôvodné pochybnosti o presnosti odborného vyjadrenia znalca, nakoľko zo žiadneho dôkazného materiálu nevyplýva, že by spáchal priestupok tak, ako mu je kladený za vinu žalovaným. Poukázal na to, že príčinou dopravnej nehody bola jednoznačne skutočnosť, že do jeho jazdnej dráhy mu vošlo neznáme vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorému sa chcel vyhnúť, natočil riadenie vozidla do protismeru jazdy, pričom urobil tak z dôvodu, aby sa vyhol prípadnej zrážke s iným vozidlom. Následne sa chcel vrátiť na cestu a pokračovať v jazde, nakoľko však narazil do nefunkčného stĺpu osvetlenia a následne do stromu nemohol zabrániť tejto dopravnej nehode. Tvrdil, že v čase dopravnej nehody sa na tomto mieste nenachádzal žiaden svedok, pričom vozidlo, ktorému sa vyhýbal z miesta nehody uniklo. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2011 uviedol, že žalobca v podanej žalobe poukazuje na rovnaké dôvody ako vo svojom „doplnenom odvolaní“. Poukázal na to, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaní žalobca nemal žiadne námietky k znaleckému posudku č. 63/2010, vypracovanému Ing. Milošom Kosíkom. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú. Rozhodnutím o priestupku č. ORP-DS-ODI2-P-1069/2010 zo dňa 25.2.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. c) vyššie uvedeného zákona bola uložená pokuta vo výške 600 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa do času zákazu činnosti započítava čas od zadržania vodičského preukazu dňa 30. augusta 2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že bolo preukázané porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 a ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rozhodnutí bolo konštatované, že správny orgán prihliadal na vyjadrenie žalobcu na prejednaní priestupku, protokol o lekárskom vyšetrení o odbere krvi k skúške na alkohol, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, služobný záznam hliadky polície, výpovede svedkov, protokol o nehode v cestnej premávke ako aj ďalšie listinné doklady, ktorými správny orgán mal za preukázané, že žalobca sa dopustil uvedených priestupkov. Pri určení druhu a výmery uloženej sankcie prihliadal tiež na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na osobu páchateľa. Uviedol, že sa jedná o dvojnásobné porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov porušením dvoch zo základných povinností uložených zákonom vodičovi a to, že účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pri tom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam a to, že vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Okrem týchto porušení zákona žalobca ešte porušil dve povinnosti uložené vodičovi pri jazde vozidlami a to, že vodič je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, a že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/hod. . Ďalej poukázal na to, že u žalobcu nebolo preukázané obvinenie z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch (vedenie vozidla pod vplyvom inej návykovej látky), nakoľko spáchanie tohto skutku nebolo žalobcovi ako obvinenému z priestupku preukázané, lebo odber moču mu nebol vykonaný úplne v zmysle § 5 ods. 5 zákona NR SR č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a určených postupov pri odbere biologického materiálu a taktiež k tomu úkonu v zdravotníckom zariadení nebol službukonajúcim lekárom vypísaný protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na odber alkoholu alebo iného biologického materiálu a ani povereným príslušníkom objasňujúcim dopravnú nehodu nebol k tomuto úkonu vyhotovený záznam. Druhostupňovým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-ODV-47/2011 zo dňa 1.4.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vychádzal z priestupkového spisu oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Dunajská Streda č.p.: ORP-P-226/DI-DS-PDN-2010 a to zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia T. F., záznamu o podaní vysvetlenia Z. X., záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhlíadke miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, zápisu o dychovej skúške, správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy, lekárskeho nálezu T. F., rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, odborného vyjadrenia č. 63/2010, ktoré vypracoval znalec z odboru doprava cestná Ing. Miloš Kosík a evidenčnej karty vodiča T. F.. Po preskúmaní rozhodnutia v celom rozsahu na základe podaného odvolania dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 a 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. c) tohto zákona bola uložená pokuta vo výške 600 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch, sa do času zákazu činnosti započítava čas od zadržania vodičského preukazu dňa 30. augusta 2010. Znaleckým dokazovaním, a to časovou a priestorovou analýzou dopravnej nehody bolo zistené, že svedok Bc. Z. X. v čase zrážky vozidla Volkswagen Passat so zvislou dopravnou značkou by žalobca musel jasne vidieť neznáme vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré by bolo ešte v protismernom jazdnom pruhu, alebo by prechádzalo do jazdného pruhu pre smer jazdy do centra obce Veľký Meder. Z vykonanej analýzy dopravnej nehody ďalej vyplynulo, že žalobca sa pohyboval so svojim vozidlom v úseku obce rýchlosťou od 78,9 km/hod. do 96,7 km/hod.. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktorému predchádzalo neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len cestný zákon) účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť, alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) cestného zákona vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona vodič je povinný rýchlosť prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 16 ods. 4 cestného zákona vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/hod. - 1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90km/hod.-1. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou, alebo dopravným zariadením. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní žalobných dôvodov rozsahom ktorých je viazaný, žalobca neuviedol skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť druhostupňového rozhodnutia. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca vo svojej žalobe iba všeobecne tvrdil, že zákon bol porušený, avšak neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za tohto stavu absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu. V danom prípade žalobca nevymedzil rozsah, v akom sa rozhodnutie alebo postup správneho orgánu napáda, pričom ak bol ukrátený na svojich právach, tak musí uviesť s odkazom na konkrétne ustanovenie právneho predpisu. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný vyhodnotil skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli vykonané pred správnym orgánom prvého stupňa, a ktoré považoval pre svoje rozhodnutie za postačujúce. Ďalšie dôkazy nevykonal, keďže žalobca žiadne konkrétne dôkazy vykonať nenavrhol. Je potrebné konštatovať, že žalobca v podstate namietal iba to, že k dopravnej nehode došlo iným spôsobom ako to vyhodnotil správny orgán. Zo znaleckého dokazovania je zrejmé, za stavu, že žalobcovi nevošlo do jazdnej dráhy neznáme vozidlo (toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané), že príčinou zrážky bola jeho nesprávna technika jazdy, čím porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, čo treba považovať za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Súd považoval obranu žalobcu (tento tvrdil, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku toho, že do jeho jazdnej dráhy vošlo iné vozidlo a v snahe sa vyhnúť prípadnej zrážke natočil riadenie do protismeru jazdy), za účelovú a žiadnymi dôkazmi nepodloženú, a preto ani nebolo možné prihliadnuť na túto jeho námietku. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca ako vodič porušil viaceré povinnosti uvedené v ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1 a 4 cestného zákona, čo je zrejmé z odborného vyjadrenia č. 63/2010, vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava Ing. Milošom Kosíkom. Žiadnym dôkazom totiž nebolo preukázané, že by k dopravnej nehode došlo v dôsledku vyhnutia sa žalobcu zrážke s iným vozidlom, o čom svedčí predovšetkým svedecká výpoveď Z. X., ktorý uviedol, že si nepamätá, že by v čase dopravnej nehody z protismeru prichádzalo nejaké iné auto. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Vzhľadom k vyššiemu uvedenému súd považoval rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, preto postupujúc podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.