KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava21. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/12/2011 z 21. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 21. novembra 2011, sp. zn. 38Sp/12/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2011200554.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200554
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200554.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: F. Y., nar.XX.XX. XXXX, muž, Nigérijská federatívna republika, bez cestovného dokladu,
právne zastúpený: JUDr. Zuzana Števulová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava,
proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o návrhu na
preskúmanie rozhodnutia odporcu t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-
AV-181-11/2011-HAM zo dňa 9. septembra 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec
vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním došlým súdu dňa 28.09. 2011 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia o
zaistení č.p. PPZ-HCP-BA6-AV-181-11/2011-HAM zo dňa 09.09. 2011 z dôvodu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje odôvodnenie nutnosti a účelu zaistenia
navrhovateľa a konanie trpelo vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Neodôvodnenie nutnosti a účelu zaistenia je v zmysle judikatúry ESĽP podmienka preukázania
zákonnosti pozbavenia osobnej slobody. Samotné odôvodnenie, ktoré malo objasniť, prečo bolo
zaistenie nevyhnutné a aký účel má plniť v rozhodnutí absentuje, rozhodnutie je odôvodnené iba
formálne s poukazom na predchádzajúci priebeh konania, čím došlo k porušeniu ust. § 47 ods. 3
správneho poriadku. Odporca nedal navrhovateľovi možnosť, aby si nejakým iným spôsobom upravil
svoj pobyt na území SR a hneď po vyhotovení rozhodnutia o administratívnom vyhostení a jeho doručení
navrhovateľovi tohto zaistil. Nepoučil navrhovateľa, že má napr. možnosť požiadať o udelenie azylu
alebo o tolerovaný pobyt, ani z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo by rozhodnutie nemohlo byť
vykonané za slobody navrhovateľa. Navrhovateľ sa počas celého svojho pobytu v SR zdržiaval v K. u
svojej priateľky, slovenskej štátnej občianky U. Y., s ktorou chce uzavrieť manželstvo. Tieto skutočnosti
boli uvedené do zápisnice a boli odporcovi známe. Z konania odporcu nie je zrejmý účel a efektívnosť
zaistenia s ohľadom na nevyhodnotenie skutočností týkajúcich sa jeho rodinného a súkromného života.

Za vady konania majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia označil vydanie rozhodnutia v čase, kedy
nebol ustálený skutkový stav vo vzťahu k tvrdeniu, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Rakúsku,
nevysporiadanie sa s tvrdením o rodinnom živote a obavách z návratu do Nigérie. Zdôraznil, že po
jeho uvedení, že je žiadateľom o azyl v Rakúsku, preveroval odporca túto skutočnosť, avšak preveroval



osobu s nesprávne uvedeným dátumom narodenia, čiže k nepotvrdeniu jeho postavenia došlo priamym
zavinením odporcu. V čase zaistenia bol na ceste do Španielska, kde chcel so svojou priateľkou uzavrieť
manželstvo. K obavám z návratu do Nigérie uviedol, že odporca ich vyhodnotil ako účelové len preto,
že z Nigérie odišiel, keď mal 4 roky.

Žiadal rozhodnúť na základe pojednávania v jeho prítomnosti so zabezpečením tlmočenia do jazyka
anglického.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu k námietke nedostatočnej lustrácie ako žiadateľa o azyl
uviedol, že na základe zosnímania odtlačkov prstov bola aj opakovaná lustrácia negatívna, z tohto
dôvodu bolo stanovisko zaslané rakúskymi orgánmi považované za negatívne. Pritom ani právne
postavenie navrhovateľa ako žiadateľa o azyl v Rakúsku nič nemení na zistení, že sa dopustil
protiprávneho konania, konal vedome, na takéto konanie sa pripravoval a za týmto účelom si zadovážil
cestovné doklady tretej osoby, ktoré použil ako doklady na preukázanie svojej totožnosti. Vyššie
uvedeným je v dostatočnom rozsahu preukázané porušenie ust. § 76 ods. 1 písm. a) b) zákona o
pobyte cudzincov. K námietke nedôvodnosti obmedzenia osobnej slobody poukázal na vedomé konanie
navrhovateľa, hrubé porušovanie všeobecne záväzných právnym noriem, skutočnosť, že bez povolenia
príslušných orgánov vstúpil a zdržiaval sa na území SR a počas tohto nelegálneho pobytu sa snažil
zneužiť cudzí doklad s úmyslom prekročiť štátnu hranicu, z čoho je možné vyvodiť, že navrhovateľ ujde
alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. K
existencii prekážok administratívneho vyhostenia poukázal na účelovosť tvrdenia o obavách z návratu
do krajiny, nakoľko z Nigérie vycestoval ako štvorročný, nevedel sa vyjadril k súčasnej bezpečnostnej
situácii, svoje obavy prezentoval výhradne všeobecne bez uvádzania konkrétnej hrozby. Z jeho vyjadrení
nie je zrejmé, že vyhostením bude dotknutý súkromný a rodinný život. Zdôraznil skutočnosť, že
navrhovateľ v konaní predložil cestovný pas inej osoby a preto nepovažuje za dôvodnú námietku
nevysporiadania sa so žiadosťou o azyl. Samotný účel zaistenia bol naplnený fyzickým vyhostením
navrhovateľa z územia SR dňa 29.09. 2011, z toho dôvodu by aj prípadné zrušenie napadnutého a už
vykonaného rozhodnutia bol len právny akt nemajúci žiaden vplyv na postavenie navrhovateľa.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd nepredvolal navrhovateľa, nakoľko
ho nemienil vypočúvať k okolnostiam vydania napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní rozhodnutia
správneho orgánu sa vykonáva dokazovanie len v rozsahu nevyhnutnom na preskúmavanie rozhodnutia
(250q O.s.p), a súd nepovažoval za dôvodné ani účelné predvolávať účastníka v tom čase
umiestneného v ÚPZC Medveďov, ktorý bol v tomto konaní zastúpený splnomocnenou zástupkyňou.
Predvolaný zástupca odporcu sa riadne ospravedlnil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.

Splnomocnená zástupkyňa trvala na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní a zdôrazňovala
nedbanlivý postup odporcu v konaní, ktorý je preukázaný tým, že až následne po neúspešných pokusoch
o preverenie, či sa jedná o žiadateľa o azyl, boli navrhovateľovi sňaté odtlačky prstov, na základe ktorých
bolo zistené, že je žiadateľom o azyl v Rakúsku. Aj keď odporca zistil, že navrhovateľ je žiadateľom
o azyl v Rakúsku, neprepustil ho zo zaistenia. Pokiaľ aj bol následne navrhovateľ vrátený na územie
Rakúska ako žiadateľ o azyl, bol to iný dôvod jeho transferu a nedošlo teda k naplneniu účelu zaistenia
tak, ako to uvádza odporca. Poukázala na rozsudok v obdobnej veci vyhlásený Krajským súdom Košice
sp. zn. 4 Sp/7/2011-29 zo dňa 06.07. 2011 a len pre úplnosť pripomenula, že ani v samotnom rozhodnutí
o administratívnom vyhostení nebolo uvedené, do ktorej krajiny má byť navrhovateľ vyhostený.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu
trestu vyhostenia,



Podľa § 59 ods. 1 zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak

b) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon
rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť,

d) cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na
vycestovanie.

Podľa § 78 ods.1 zák.č. 48/2002 Z.z o pobyte cudzincov

Ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise 26a) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa čl.5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

1. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému
súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa § 47 ods.3 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ, disponujúci osobnými dokladmi na
meno H. L. D., nar. XX.XX. XXXX, číslo cestovného dokladu: R. a zároveň povolenie na pobyt Rakúskej
republiky č. R. platné do 11.03. 2013 bol kontrolovaný dňa 8.9.2011 na letisku Bratislava Ružinov, pričom
až po jeho predvedení uviedol, že tieto osobné doklady mu zapožičal priateľ a jeho pravé meno je F. Y.,
nar. XX.XX. XXXX, žiadateľ o azyl v Rakúskej republike, pobyt na adrese H. XX, X. X.



Boli vykonané úkony smerujúce k prevereniu vyššie uvedených skutočností u príslušných rakúskych
orgánov. Dňa 08.09. 2011 na základe predchádzajúcej žiadosti o vyjadrenie ohľadne osoby Y. F., nar.
XX.XX. XXXX, št. príslušník Nigéria bolo spoločným kontaktným pracoviskom PKZ Kittsee oznámené,
že takáto osoba sa nenachádza v rakúskych evidenciách.

Odporca opakovane zaslal spoločnému kontaktnému pracovisku Jarovce Kittsee, o lustráciu, či osoby
F. Y., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Nigéria, bytom na adrese H. XX, X., je žiadateľom o azyl v Rakúskej
republike. Zo strany rakúskych orgánov obdržal opakovane negatívnu odpoveď, bez ohľadu na zaslanie
zosnímaných odtlačkov prstov.

Navrhovateľ vypočutý ku skutočnostiam týkajúcich sa jeho pobytu na území SR (zápisnica o vyjadrení
účastníka konania z 09.09. 2011) uviedol, že na Slovensko pricestoval pravidelnou linkou dňa 04.09.
2011 z Viedne, kde je žiadateľom o azyl. Cestoval s priateľkou U. Y., s ktorou mienil odcestovať z
Bratislavy do Španielska, kde chceli uzavrieť manželstvo, nakoľko na Slovensku to nie je možné.
V Španielsku na ambasáde Nigérijskej republiky si chcel vybaviť nový cestovný pas. Potvrdil, že
použil cudzí cestovný doklad za účelom vycestovania do Španielska, je si vedomý zneužitia cudzieho
cestovného dokladu, čím sa dopustil priestupku a bol si vedomý porušenia zákona o pobyte cudzincov.
Uviedol, že na území SR nemá rodinných príslušníkov, nežiada vyrozumieť zastupiteľský úrad Nigérijskej
federatívnej republiky a k otázkam ohľadne možnosti návratu do Nigérie uviedol, že bojí sa do Nigérie
vrátiť, z Nigérie odišiel ako štvorročný. Potvrdil, že žiadal o azyl v Rakúskej republike. Až v závere
zápisnice o vyjadrení účastníka konania navrhovateľ opravil predtým uvedený dátum narodenia XX.XX.
XXXX na XX.XX. XXXX.

V rozhodnutí o administratívnom vyhostení zo dňa 09.09. 2011 č. PPZ-HCP-BA6-AV-181-10/2011-
SAN bolo po opísaní v priebehu a výsledkov kontroly totožnosti navrhovateľa na letisku Bratislava
uvedené, že v riadne začatom konaní vo veci administratívneho vyhostenia bolo zistené, že navrhovateľ
nerešpektoval viacero zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Počas svojho pobytu
na území SR sa vedome preukazoval cudzím cestovným dokladom, zneužil cudzí cestovný doklad
s úmyslom prekročiť štátnu hranicu, v konkrétnom prípade by jeho zotrvanie na území SR nieslo so
sebou riziko, že odkladom výkonu rozhodnutia bude ohrozený verejný poriadok. Tak isto z toho vyvodil
správny orgán reálny predpoklad, že účastník konania bude i v budúcnosti mariť a sťažovať výkon
rozhodnutia o administratívnom vyhostení a v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) a písm. b) bod 1 zákona o
pobyte cudzincov správny orgán navrhovateľa vyhostil. K otázke prekážok administratívneho vyhostenia
uviedol, že námietky obavy z návratu považuje za účelovú, nakoľko neuviedol žiadne prekážky brániace
jeho administratívnemu vyhosteniu do Nigérie. Zároveň bolo uložené navrhovateľovi vycestovať do
krajiny pôvodu na územie Nigérijskej federatívnej republiky.

Napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľ zaistený podľa §62 ods.1 písm. a) s poukazom na §59
ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Odôvodnenie rozhodnutia sa po opise predchádzajúceho
priebehu konania v otázke dôvodnosti zaistenia ako zásadného obmedzenia osobnej slobody účastníka
konania obmedzilo na citovanie ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a s
odkazom na vyhodnotené hrubé porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov (spočívajúce vo
vedomom preukazovaní sa cudzím cestovných dokladom, zneužitím cudzieho cestovného dokladu),
čím došlo aj k ohrozeniu verejného poriadku a následný predpoklad, že účastník konania ujde alebo
bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny
orgán skonštatoval, že po preskúmaní všetkých skutočností môže byť zaistenie účastníka za vykonané
v súlade s ustanovením článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pričom
právnym základom vydania rozhodnutia je nespochybniteľná existencia rozhodnutia o administratívnom
vyhostení.

V ďalšom konaní po tom, čo bol navrhovateľ eskortovaný do ÚPZC Medveďov za účelom zaistenia
na účely realizácie administratívneho vyhostenia bolo Spolkovým azylovým úradom Rakúskej republiky
dňa 16.09. 2011 rozhodnuté prijať naspäť navrhovateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania v
zmysle Nariadenia Rady ES č. 343/2003, pričom je preukázané, že zo strany rakúskych orgánov bolo
oznámenie o akceptovaní doručené faxom dňa 16.09. 2011. Dňa 16.09. 2011 Migračný úrad MV SR



informoval navrhovateľa o tom, že konanie o určovaní členského štátu zodpovedného za posúdenie
jeho žiadosti o udelenie azylu podľa Nariadenia Rady ES č. 343/2003 bolo skončené so záverom, že za
posúdenie žiadosti o azyl je zodpovedná Rakúska republika. Na základe priepustky vystavenej v tomto
konaní bol navrhovateľ vrátený na územie Rakúskej republiky.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa
bola dôvodne vznesená námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, teda
vydané v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Odporca neodôvodnil dostatočne, prečo
by rozhodnutie odporcu o vyhostení nemalo, resp. nemohlo byť vykonané za slobody navrhovateľa,
vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ má priateľku, slovenskú občianku, u ktorej aj podľa
jej vyjadrenia bol na návšteve, s ktorou pricestoval z Rakúska na územie Slovenskej republiky a s ktorou
následne mienil, čo aj pod cudzou identitou na základe zapožičaného pasu inej osoby vycestovať do
španielskeho kráľovstva. V tejto súvislosti bolo treba vyhodnotiť že U. Y. nevyvrátila možnosť uzavretia
manželstva v Španielsku.

Súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že odporca nedal navrhovateľovi možnosť, aby si nejakým iným
spôsobom upravil svoj pobyt na území SR, ale hneď po vyhotovení rozhodnutia ho zaistil. Už z obsahu
zápisnice predloženej v administratívnom spise je zrejmé, že navrhovateľ uviedol údaje o tom, že je
žiadateľom o azyl v Slovenskej republike, nebol teda dôvod poučovať ho o možnosti požiadať o udelenie
azylu.

Čo sa týka procesných pochybení, ku ktorým došlo v priebehu správneho konania súd považuje za
relevantnú námietku nedostatočného sa vysporiadania s tvrdením, že v prípade navrhovateľa sa jedná
o žiadateľa o azyl v Rakúsku. V tomto štádiu konania nie je možné jednoznačne vysloviť záver o
nedôslednosti postupu správnych orgánov v súvislosti so zisťovaním totožnosti navrhovateľa. Vzhľadom
na pochybenie v písaní dátumu narodenia (XX.XX. XXXX namiesto XX.XX. XXXX.) je preukázané, že
po správe o negatívnej lustrácii v rakúskych evidenciách boli navrhovateľovi sňaté odtlačky prstov a ani
po ich zaslaní nebolo jednoznačne a bezprostredne oznámené, že by sa jednalo o osobu evidovanú
v Rakúsku ako žiadateľ o azyl. Bez ohľadu na to, kto tento stav zavinil (uvedenie dátumu narodenia
nesprávne, negatívne stanoviská rakúskych orgánov aj po zosnímaní odtlačkov prstov), táto skutočnosť
nebola pred rozhodovaním o zaistení správne zistená a preto nemohla byť riadne vyhodnotená.

Za dôvodné je treba uznať, že odporca sa nevyporiadaval so skutočnosťou a okolnosťami pricestovania,
resp. dôsledkov vzťahu navrhovateľa s občiankou SR U. Y., čo je skutočnosť podstatná pre
posudzovanie účelu a efektívnosti zaistenia. Tak isto je nevyhnutné, aby v prípade rozhodovania o
obmedzení osobnej slobody sa skúmala otázka rodinného života a súkromného života v SR v zmysle
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je pravda, že navrhovateľ v zápisnici
výslovne uviedol, že na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Na druhej strane správne
orgány ani nevypočuli formou zápisnice priateľku navrhovateľa U. Y., minimálne ku skutočnostiam
týkajúcich sa možnosti zdržiava sa v Slovenskej republike v mieste jej bydliska, čo by bolo potrebné
vyhodnotiť v nadväznosti na možnosť a nutnosť zaistenia.

Súd nespochybňuje skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo k vedomému porušovaniu právnych
predpisov, k neoprávnenému použitiu cudzieho cestovného dokladu za účelom vstupu na územie SR,
tak isto k pokusu o jeho zneužitie za účelom vycestovania zo Slovenskej republiky do iného štátu na
európskej únie. Táto skutočnosť však je vyriešená v priestupkovom konaní. V konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o zaistení za účelom administratívneho vyhostenia bol správny orgán povinný
dostatočným spôsobom zistiť skutkový stav a následne v súlade so zákonom odôvodniť prijatý záver
o nevyhnutnosti a dôvodnosti obmedzenia osobnej slobody spočívajúcej v zaistení cudzinca a v jeho
umiestnení v ÚPZC Medveďov.

V súvislosti s tým, že navrhovateľ bol zaistený za účelom administratívneho vyhostenia je treba
prisvedčiť poverenej zástupkyni navrhovateľa, že po tom, ako bolo zistené, že v prípade navrhovateľa sa
jedná o žiadateľa o azyl v Rakúskej republike už nemohlo byť zákonné jej zaistenie za účelom realizácie



administratívneho vyhostenia, pretože v konečnom dôsledku nedošlo k realizácii administratívneho
vyhostenia, ale došlo k jeho transferu do Rakúskej republiky, v zmysle Nariadenia Rady (ES) 343/2003,
nakoľko tam prebieha začaté konanie o udelenie azylu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm.
d) a e) O.sp. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne
úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho splnomocnená
zástupkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje