Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899863 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011899863.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu IBEKO, spol. s.r.o. - v likvidácii, Ľubovnianska 2, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Záhradnícka 60, Bratislava proti žalovanému LikoSpol, a.s., Miletičova 23, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Róbertom Dupkalom, Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5Cb/80/2008-230 zo dňa 25.1.2010 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca s a v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.638,78 eur (200.000,- Sk) s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti ceny diela realizovaného na základe zmluvy o dielo č. 012 zo dňa 28.7.1992. Poukazoval na to, že cenu diela vo výške 542.225,- Sk žalovanému vyfaktúroval faktúrou č. 3041, žalovaný z nej uhradil 342.225,- Sk a zvyšnú časť splatnú do 23.4.1994 neuhradil doposiaľ napriek tomu, že svoj záväzok dňa 7.2.1996 písomne uznal. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že dielo nebolo riadne zhotovené, práce na ňom boli vykonané s vadami, ktoré žalobca neodstránil, pôvodne žalovaný Liko výskumný ústav, š.p. už v čase začatia konania neexistoval a on nie je vo vzťahu k predmetnej pohľadávke jeho právnym nástupcom. Súčasne vzniesol námietku premlčania práva žalobcu. Okresný súd v Piešťanoch rozsudkom zo dňa 25.1.2010 návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.950,38 eur. Súčasne rozhodol o odmietnutí odporu spoločnosti LIKO výskumný ústav, a.s. proti vo veci vydanému platobnému rozkazu a o zrušení uznesenia zo dňa 11.5.2007 o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalovaného. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a je nepochybné, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným LIKO výskumný ústav, š.p., Trnavská cesta 2, Leopoldov, IČO: 00 895 245 bola platne uzatvorená zmluva o dielo, došlo k realizácii diela i k úhrade väčšiny dohodnutej ceny za dielo. Žalovaný do dňa podania návrhu neuhradil žalobcovi zostávajúcu časť dohodnutej ceny za dielo v sume 200.000,- Sk. Súd mal objektívne preukázané, že žalovaný uznal (listinou zo dňa 7.2.1996 vyhotovenou a podpísanou Ing. L. a označenou ako „potvrdenie záväzku“) záväzok čo do dôvodu a výšky, keďže písomné uznanie spĺňa všetky náležitosti riadneho uznania. Ekonomická riaditeľka Ing. L. bola oprávnená vzhľadom na svoje postavenie konať za spoločnosť a riadne vyšpecifikovala nielen výšku pohľadávky, ale aj dôvod. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že potvrdenie záväzku podpísala oprávnená osoba. Samotná listina bola opatrená nielen jej podpisom, ale aj pečiatkou, čím sa z predmetnej listiny stala listina kvalifikovaná ako uznanie záväzku. Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil potvrdenie záväzku zo dňa 7.2.1996 ako uznanie záväzku žalovaným. Súd si na začiatku musel ako predbežnú otázku vyriešiť existenciu pasívnej legitimity na strane žalovaného vychádzajúc z listín doložených FNM SR (po opakovaných výzvach súdu až dňa 8.12.2008) a mal preukázané, že právnym nástupcom pôvodne žalovaného LIKO výskumný ústav, š.p., Trnavská cesta 2, Leopoldov, IČO: 00 895 245 sa stala spoločnosť Liko Spol, a.s., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35 730 234, ktorá na seba v rámci delimitačných protokolov prevzala všetky záväzky za spoločnosť. Keďže si súd vyriešil otázku pasívnej legitimity a Liko Spol, a.s. sa tomu neubránil, práve naopak, svojim konaním uznal svoju pasívnu legitimovanosť, súd sa musel ďalej zapodievať otázkou premlčania, lebo žalovaný vzniesol námietku premlčania voči záväzku. Odvolával sa na to, že o existencii záväzku sa dozvedel až na základe uznesenia OS v Trnave č.k. 14Cb 50/1998-28 zo dňa 29.3.1999, ktorým bol do konania pribratý ako ďalší účastník (nedošlo k zmene účastníka konania ale k pribratiu ďalšieho účastníka do konania) a následne mu bolo potrebné uznesenie doručené dňa 15.4.1999 t.j. že o záväzku sa dozvedel 15.4.1999 bránil sa tým, že skôr nemal vedomosť o existencii pohľadávky vo výške 200.000,- Sk. Súd prihliadal i na to, že žalobca doručil súdu až dňa 8.3.1999 návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p. a to práve spoločnosti Liko Spol, a.s.. Súd má za to, že dňa 15.4.1999 začala plynúť pre žalovaného subjektívna štvorročná lehota, v ktorej mohol vzniesť námietku premlčania a toto právo i využil. Námietku premlčania vzniesol dňa 19.1.2000. Tu si súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť, kedy bolo začaté konanie proti Liko Spol, a.s.. Žalobca síce podal návrh na vymoženie sumy 200.000,- Sk včas proti žalovanému LIKO výskumný ústav š.p. dňa 27.3.1998 (faktúra č. 30401 bola splatná dňa 23.4.1993), ale konanie proti žalovanému Liko Spol, a.s. bolo začaté až dňom právoplatnosti uznesenia OS v Trnave č.k. 14Cb 50/1998-28 zo dňa 29.3.1999, t.j. dňa 3.5.1999. Teda na základe týchto skutočností má súd za to, že žalovaný vzniesol námietku včas (dňa 19.1.2000) v premlčacej lehote a preto súd nemohol žalobcovi v jeho návrhu vyhovieť, jeho návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko hoci súd správne vyhodnotil listinu spoločnosti LIKO výskumný ústav zo dňa 7.2.1996 ako uznanie záväzku v zmysle § 323 Obch. zák., nevysporiadal sa so skutočnosťou, že uznaním záväzku začína plynúť nová premlčacia lehota, ktorá by uplynula až dňa 7.2.2000. Má za to, že žalovaný ako právny nástupca spoločnosti, ktorá uznala záväzok, ručí za splnenie záväzku zaniknutej spoločnosti, jeho nárok sa nepremlčal a návrh bol preto dôvodne podaný. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou výrokov o odmietnutí odporu a zrušení uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu. V súlade s právnym názorom odvolateľa odvolací súd konštatoval, že sa súd prvého stupňa pri posudzovaní uplatneného nároku dopustil pochybenia, keď sa napriek jeho zisteniam týkajúcim sa uznania záväzku nezaoberal právnymi následkami tohoto úkonu dlžníka z hľadiska plynutia premlčacej doby. Naviac súd zmätočne, v rozpore s právnou úpravou inštitútu premlčania, riešil otázky vplyvu plynutia premlčacej doby na právo žalobcu, keď sa bez identifikácie aplikovaných ustanovení zákona zaoberal posudzovaním včasnosti vznesenia námietky premlčania žalovaným (podľa jeho zistenia žalovaný vzniesol námietku včas v premlčanej lehote!), miesto správneho zaoberania sa posudzovaním včasnosti uplatnenia práva žalobcu na súde. Súd prvého stupňa tak vec nesprávne a zmätočne právne posúdil za súčasného nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a prijatia záverov v súvislosti s celým rozsahom argumentácie žalovaného zahŕňajúcej okrem iného námietky voči kvalite zhotoveného diela. Odvolací súd preto rozsudok v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere. V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohoto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.