Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoE/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899963 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011899963.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, pobočka Senica, Hollého 1219, IČO: 308 074 84, proti povinnému: ASCLEPIUS SENICA, s.r.o., Muškátová 1116, Senica, IČO: 362 255 84, o vymoženie 182,14 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Blanka Ružeková, Exekútorský úrad Senica, Fajnorova 811, pod sp. zn. V. XXX/XX, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 1.2.2011, č.k. 4Er/293/2003-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 30,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný zanikol a z obchodného registra bol vymazaný ex offo dňa 8.6.2010, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a exekútorovi priznal odmenu v celkovej výške 30,52 Eur, ktorú sumu položkovite vyčíslil za jednotlivé úkony resp. časovou špecifikáciou exekútorom vykonaných úkonov, ako i špecifikáciou náhrady hotových výdavkov. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a to len v časti týkajúcej sa uloženej mu povinnosti zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie. Odvolanie odôvodnil tým, súd nepostupoval pri právnom posudzovaní v súlade so zákonom. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie, ktoré by inak svedčalo povinnému nie je dané a oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku výmazu povinného z obchodného registra ex offo, teda subjekt, ktorý mal znášať trovy exekúcie v čase rozhodovania súdu o náhrade trov exekúcie už neexistuje a oprávnený by trovy exekútora nemal platiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie exekútorovi (§212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti trov exekúcie nie je vecne správne a že je potrebné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.). V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena aj o daň z pridanej hodnoty. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia tohto konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ostatne citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v cit. ust. § 197 ods. 1 O.s.p. podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza zásadne povinný. Použitie ods. 1 prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, je dané zavinene oprávneného, ako i príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením konania. V predmetnej veci nebol splnený zákonný predpoklad pre použitie uvedenej výnimky. Keďže aktuálne už právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia bola predmetná exekúcia zastavená v dôsledku zániku povinného, teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, preto nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V konaní totiž nebolo preukázané, že oprávnenému v čase podania návrhu boli známe okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že exekúcia bude musieť byť z daného dôvodu - pre výmaz povinného z Obchodného registra, po vyše 7 rokoch od jej začatia, zastavená. Túto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať. V tomto smere odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok NS SR 2MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004 podľa ktorého možno § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v uvedenom znení) použiť len ak sú splnené predpoklady, že exekučné konanie bolo zastavené a ak existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ani odvolací súd príčinnú súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie z obsahu spisu nevyvodil. Je nesporné, že daná exekúcia nebola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ods. 2 § 203 Exekučného poriadku. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu nebol splnený zákonný predpoklad pre použitie výnimky v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku, pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie exekútorovi, bolo potrebným aplikovať citované ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a k náhrade trov exekútorovi zaviazať povinného. Keďže ale povinný v priebehu exekúcie výmazom z Obchodného registra zanikol, v dôsledku čoho napokon bola predmetná exekúcia právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia i zastavená, nebolo už možné neexistujúcu právnickú osobu k tejto povinnosti zaviazať. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti, ktorou oprávnenému uložil povinnosť na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je vecne správnym. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Žiada sa dodať, že i z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 33/08 vyplýva, že Ústavný súd nepovažuje za zjavne arbitrárny záver všeobecných súdov, podľa ktorého štát nezodpovedá exekútorovi za trovy exekúcie, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré nemôže vymôcť v dôsledku toho, že oprávnenému nevznikla povinnosť ich náhrady a od povinného ich nemožno vymôcť. Toto rozhodnutie Ústavného súdu má podstatný význam, lebo rieši právny výklad situácie, že trovy exekúcie nemožno vymôcť od povinného, lebo právne zanikol (čo je aj daný prípad) a zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený (a to ani procesne), a v takomto prípade nezodpovedá exekútorovi za trovy exekúcie ani štát. Z uvedeného vyplýva, že aj rozhodnutie Ústavného súdu SR pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch nebude mať súdny exekútor trovy exekúcie uhradené. Podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad sa jedná práve aj v prejednávanej veci, keď realizácia exekúcie nie je možná, lebo povinný počas exekučného konania zanikol. Senát krajského súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.