Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106201117 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2106201117.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu TRANSECO, a.s., Bôrická cesta 107, Žilina, IČO 00 632 163 proti žalovanému Miroslavovi Vlčekovi autopožičovňa, Nám. sv. Michala 20/23, Hlohovec, IČO 34 307 95, o zaplatenie 15.331,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 23Cb/120/2006-312 zo dňa 20.4.2011 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 15.331,08 eur (461.864,- Sk) s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o finančnom leasingu vozidla č. 3703/P zo dňa 20.1.2004 zahŕňajúceho leasingové splátky neuhradené ku dňu ukončenia zmluvy vo výške 1.485,63 eur (44.756,- Sk), náklady na odobratie vozidla prostredníctvom špecializovanej firmy vo výške 987,52 eur (29.750,- Sk) a zmluvnú pokutu za omeškanie s vrátením vozidla vo výške 12.857,93 eur (387.358,- Sk). Poukazoval na to, že predmetom leasingu bolo motorové vozidlo TATRA T 815, žalovaný neuhradil časť splátky splatnej k 1.9.2004 vo výške 20.572,- Sk, preto podľa článku VII. bodu 2 písm. h) všeobecných podmienok leasingu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy ku dňu 16.10.2004 a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť vozidlo do 20.10.2004. Nakoľko k odovzdaniu vozidla došlo až dňa 8.9.2005, žalovaný sa dostal do omeškania po dobu 323 dní a žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu podľa článku VII. bodu 5 všeobecných podmienok vo výške 0,15 % z obstarávacej ceny vozidla za každý deň omeškania. V priebehu konania žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie neuhradených leasingových splátok a nákladov vynaložených na odobratie vozidla späť. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že dohodnuté splátky nemohol riadne splácať z dôvodu, že bol vzatý do väzby, avšak po zbavení obvinenia žalobcovi uhradil dlžnú sumu 50.000,- Sk. Vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu mu doposiaľ nebolo odobraté, je nepojazdné, zadržané a odňaté mu bolo vozidlo Tatra UDS, ktoré si následne musel od žalobcu prostredníctvom tretej osoby odkúpiť späť za 170.000,- Sk. Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 20.4.2011 konanie v časti o zaplatenie 2.473,15 eur so 6% úrokom z omeškania od 13.1.2006 do zaplatenia zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd z vykonaného dokazovania mal preukázané že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením leasingových splátok splatných ku dňu 1. 9. 2004 a 1. 10. 2004 spolu vo výške 48.368,-Sk (2 x 24.184,-Sk). K ukončeniu leasingovej zmluvy došlo 16. 10. 2004. Žalovaný dňa 21. 12. 2004 čiastočne žalobcovi plnil čiastku 3.612,-Sk, ktorú žalobca odpočítal od sumy požadovaných úhrad dvoch leasingových splátok (48.368 - 3.612) a preto žalobca pôvodne žiadal od žalovaného uhradenie sumy 44.756,-Sk ako nedoplatku leasingových splátok. Žalobca ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 387.358,-Sk, ktorá mala byť dohodnutá podľa žalobcu vo všeobecných podmienkach v článku 7 bod 5. v súvislosti s tým, že žalovaný vozidlo dobrovoľne neodovzdal. Žalobcom pôvodne uplatnená pohľadávka v celkovej sume 15331,076 eur (461864,- Sk) pozostávala z neuhradených leasingových splátok vo výške 1485,65 eur (44.756 Sk), nákladov na odobratie vozidla vo výške 987,50 eur (29.750 Sk) a zmluvnej pokuty za omeškania s vrátením vozidla 12857,93 eur (387.358 Sk). Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 6% p.a. zo sumy 461.864 Sk od podania návrhu t.j. od 13. 1. 2006 do zaplatenia. V časti o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s odvolaním sa na zmluvný charakter inštitútu zmluvnej pokuty a požiadavku zákona na jej písomnú formu (§ 544 Obč. zák.). V tejto súvislosti konštatoval, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, nakoľko zmluvná pokuta nebola dojednaná priamo v zmluve o finančnom leasingu vozidla č. 3703 zo dňa 20.1.2004 (správne č. 3703/P), pričom všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu vozidla spoločnosti boli bez uvedenia dátumu a miesta podpísané iba žalovaným a v danom prípade tak nebola splnená zákonná podmienka písomnej dohody o zmluvnej pokute. Všeobecné podmienky neboli súčasťou zmluvy, nakoľko s ňou neboli pevne spojené. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v žalobu zamietajúcej časti tak, aby jeho návrhu bolo vyhovené a aby bolo rozhodnuté aj o náhrade trov konania, prípadne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a nebral do úvahy ním predložené listinné dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho výrok je nepreskúmateľný. Má za to, že predmet záväzku bol jednoznačne určený, zmluva o finančnom leasingu je absolútnym obchodným vzťahom a podľa § 273 ods. 1 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám využívajúcim zmluvu známe alebo priložené. Zmluva účastníkov obsahuje prehlásenie žalovaného, že sú mu známe a akceptuje všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čo potvrdzuje svojim podpisom. Zákon vyžaduje, aby boli všeobecné zmluvné podmienky stranám známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy, čo žalovaný potvrdil podpisom pod textom týchto podmienok, nevyžaduje, aby boli so zmluvou pevne spojené. Za nedôvodné a scestné považuje konštatovanie súdu, že všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalobcom, nakoľko tieto podmienky pripravil a stanovil žalobca ako prenajímateľ, je na nich uvedené, že sú to jeho podmienky a ich podpísanie žalobcom nemá opodstatnenie. Poukazoval tiež na to, že žalovaný všeobecné podmienky ako súčasť zmluvy nespochybňoval a že nároky žalobcu z takýchto dôvodov neboli spochybňované v desiatkach iných súdnych konaní. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu. Odvolací súd v rozpore s právnym názorom súdu prvého stupňa nemal výhrady voči možnosti dojednania zmluvnej pokuty obsahom všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nie sú pevne spojené so základnou časťou zmluvy. Ustanovenie § 273 Obch. zák. dojednanie zmluvnej pokuty takýmto spôsobom nevylučuje, nepredpisuje pevné spojenie všeobecných obchodných podmienok so zmluvou, ako podmienku zo zákona nemožno vyvodzovať ani ich podpísanie ako časti zmluvy oboma (všetkými) zmluvnými stranami, podmienkou však nepochybne je jednoznačná identifikácia všeobecných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, ktorá v danom prípade naplnená bola vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným boli samostatne podpísané. Napriek tomu sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, podľa ktorého zmluvná pokuta nebola účastníkmi platne dojednaná. Predpokladom jej platného dojednania je určitosť stanovenia povinnosti, ktorej splnenie má by zmluvnou pokutou zabezpečené, ako aj určitosť výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia tak, aby v prípade porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti bolo možné jednoznačne určiť, aká je výška pokuty nárokovateľnej oprávneným. Odhliadnuc už od skutočnosti, že všeobecné zmluvné podmienky nie dôsledne jednoznačne stanovujú vznik povinnosti žalovaného vrátiť vozidlo po predčasnom ukončení zmluvy, s omeškaním splnenia ktorej je spájaný vznik nároku na zmluvnú pokutu (podľa článku VII. bod 2. písm. h/ povinnosťou nájomcu je vrátiť vozidlo do 50 dní po termíne kedy mal uhradiť splátku s ktorou (?) sa dostal do omeškania, podľa bodu 5. má vozidlo vrátiť v mieste a čase určenom písomne prenajímateľom), ich zásadným nedostatkom vo vzťahu k predmetu konania je neurčitosť spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty - 0,15% z obstarávacej ceny vozidla (s DPH) za každý deň omeškania s vrátením vozidla. Všeobecné zmluvné podmienky neidentifikujú, čo sa považuje za obstarávaciu cenu vozidla, neobsahujú údaj o jej výške, rovnako ako zmluva účastníkov č. 3703/P zo dňa 20.1.2004. Údaj o obstarávacej cene vozidla neobsahuje ani zmluva leasingového predchodcu žalovaného č. 3703 zo dňa 17.9.2002, v ktorej je suma 799.500,- Sk, z ktorej žalobca podľa obsahu návrhu pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzal, uvedená ako „hodnota pre výpočet splátok“. Z uvedené je zrejmé, že zmluva účastníkov, ani všeobecné zmluvné podmienky ako jej súčasť, neumožňujú určenie výšky zmluvnej pokuty (postačujúcim nie je, že hodnotu obstarávacej ceny vozidla poznal žalobca), pričom túto neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa § 266 Obch. zák. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach žalobcu je preto z dôvodu neurčitosti neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ za takýchto okolností súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a odvolací súd preto jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.