Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/230/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107218004 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2107218004.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: G. F., nar. XX.XX.XXXX, V. H. XXXX/X, G., zastúpená advokátom: JUDr. Štefan Bugala, Trnava, Fándlyho 32, proti odporcom: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX, X. N. XXX, zastúpená splnomocnencom: W. K., K. 19X/XX, X. N., 2. W. O., nar. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX, 3. L. J., nar. XX.XX.XXXX, X. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Horváth, Trnava, Hlavná 42, 4. S. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, 5. K. B., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: Andrea Bachratá, tajomníčka Okresného súdu Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 16C 79/2007-127 zo dňa 26. novembra 2009 a o odvolaní odporkyne v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č.k. 16C 79/2007-167 zo dňa 23. júla 2010, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom na Katastrálnom úrade v Trnave, SK Trnava, v k.ú. Paderovce, obec Jaslovské Bohunice, parc. č. 69 - záhrady vo výmere 627 m2, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade v Trnave, SK Trnava, v k.ú. Paderovce, obec Jaslovské Bohunice, parc. č. 68 - záhrady vo výmere 1 151 m2, parc. č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2, parc. č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 417 m2, dom súp. číslo XX na par. č. 88. Vyslovil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stáva navrhovateľka, ktorá je povinná zaplatiť na podiel odporcov v 1. a v 4. rade každému 3.456,62 eur a na podiel odporkyne v 5. rade 3.334,20 eur do depozitu súdu. Navrhovateľke súd vrátil preplatok súdneho poplatku 63,39 eur cestou Daňového úradu v Trnave. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu 171,62 eur a trovy konania odporcovi v 2. rade 66,38 eur a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov súd vychádzal z hospodárneho a účelného využitia veci a preto prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky, ktorá sa o nehnuteľnosti riadne stará a napriek reálnemu rozdeleniu jednotlivých pozemkov sa nejaví účelne a hospodárne časť z nich ponechať v podielovom spoluvlastníctve. Napriek reálnej deľbe, súd nehnuteľnosti za náhradu prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, pretože odporcovia nepodnikli žiadne kroky nielen k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ale ani k tomu, aby tieto mohli riadne užívať. Súd prvého stupňa prihliadol k tomu, že odporcovia zjavný a opravdivý záujem užívať predmet svojho vlastníctva nepreukázali a na druhej strane navrhovateľka nevyužila právo domáhať sa prípadných investícií za úpravu pozemkov. Takáto úprava vzťahov by bola v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľka by získala bez ohľadu na veľkosť a výmeru do svojho vlastníctva časť nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza schátraný dom, vyžadujúci asanáciu a tým i
ďalšie náklady, ale aj pozemok a odporcovia by získali pozemok nezastavaný, ktorý je riadne bez ich pričinenia upravený. Postup odporcov spočívajúci v tom, že im nič nebránilo, aby žiadali do svojho podielového spoluvlastníctva ponechať tú časť nehnuteľnosti, ktorú navrhujú prikázať navrhovateľke, len potvrdzuje domnienky o účelnosti ich obrany a tvrdení. Taktiež bola zohľadnená skutočnosť, že podiel navrhovateľky na nehnuteľnostiach je väčšinový. Pri výpočte podielov súd vychádzal z hodnoty nehnuteľností, parc. č. 69 na LV č. XXX má hodnotu 4.313,- eur, teda pri podiele navrhovateľky v jednej polovici jej podiel predstavuje 2.156,88 eur, u odporcov v 1. a v 4. rade je podiel 1/8, u každého je to 539,22 eur, pričom navrhovateľke bude z tejto parcely prikázaná polovica nehnuteľnosti v sume 2.156,88 eur. Parcela číslo 88 má hodnotu 5.183,31 eur, parc. č. 87 - 7.183,35 eur a parc. č. 68 má hodnotu 14.306,93 eur, pričom navrhovateľkin podiel je 21/48 v hodnote 11.670,- eur, odporcovia v 1. a v 4. rade majú každý podiel 21/192, teda 2.917,40 eur a odporkyňa v 5. rade má 6/48 v hodnote 3.334,20 eur. Navrhovateľke súd vrátil preplatok na súdnom poplatku za návrh, po zohľadnení výšky podielu prikázaného navrhovateľke do vlastníctva. Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie trov štátu titulom znalečného podľa § 148 O.s.p., navrhovateľka bola síce úspešná, avšak úspešnosť je potrebné posudzovať aj s ohľadom na § 150 O.s.p., pretože vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých účastníkov. Výška trov štátu predstavuje trovy za znalecké dokazovanie. O práve na náhradu trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pretože otázka podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých účastníkov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa v 3. rade a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra v Trnave pre k.ú. Paderovce v LV č. XXX ako parc. č. 83 - záhrada vo výmere 939 m2 a parc. č. 88 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 417 m2 s rodinným domom súp. č. 55 na parc. č. 88 a do rovnodieľného podielového spoluvlastníctva odporkýň v 1. a v 4. rade, každej v jednej štvrtine nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra v Trnave, katastrálne územie Paderovce v LV č. XXX ako parc. č. 69 - záhrada vo výmere 627 m2 a v LV XXX ako parc. č. 68 - záhrada vo výmere 1 151 m2, finančné vyrovnanie súd stavoví zo znaleckého posudku. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolaním napadla výroky, ktorými súd prvého stupňa prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky všetky nehnuteľnosti, zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a s tým súvisiaci výrok týkajúceho sa vzájomného finančného vyporiadania ako aj výrok ktorým súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Dôvodila, že podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd musí pri procesnom postupe dodržať poradia a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré sú preň záväzné. V tejto súvislosti ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim rozhodnutím vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedenými v zákone. Súd prvého stupňa vysporiadal podielové spoluvlastníctvo v rozpore so zákonom a vyvodil v rozhodnutí široké právne závery v rozpore s úsporne protokolovanými prednesmi účastníkov. Parcely č. 68 a 69 neboli svojho času dlhšiu dobu obrábané a to žiadnou zo strán. Navrhovateľka pred 16. rokmi nechala vyrúbať starú hrušku a agáty, zostal na nich trávnatý porast a tieto pozemky začala obrábať. V časti od ulice ich navrhovateľka ohradila pletivovým plotom a bránou. Pokiaľ ide o rodinný dom parc. 88, tento bol postavený po druhej svetovej vojne a po pohrebe V. Q. si vzala navrhovateľka kľúče od domu, dom užívala ako chalupu. Celé humno, teda pozemky za domom vysadila zeleninou a úžitok z humna brala len ona. Užívania nehnuteľnosti sa odporkyne domáhali. Manžel navrhovateľky navrhol vyplatiť odporkyniam 30.000,- Sk každej, inak to dajú na súd. Preto k žiadnej dohode ani nemohlo dôjsť a odporkyne čakali na súdne rozhodnutie. Široké dôvody uvádzané súdom prvého stupňa nemajú súvis s predmetom konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa konštatuje, že sporné nehnuteľnosti sú reálne rozdelené oddelením obecnou cestou na dve skupiny nehnuteľností, na jednej strane rodinný dom súp. č. XX s pozemkami parcela č. 88 a 87 spolu vo výmere 1 356 m2, na druhej strane pozemky parc. č. 68 a 69 spolu vo výmere 1 778 m2. Preto mal rešpektovať súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a predmetné nehnuteľnosti vyporiadať reálnou deľbou. Pokiaľ tak súd neurobil, rozhodol v rozpore so zákonom. Záver súdu o tom, že navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti zveľadila je sporným. V prípade akceptácie návrhu odporkýň na prikázanie par. č. 88 - 417 m2 s rodinným domom a parc. č. 87 - 939 m2 do výlučného vlastníctva navrhovateľky, má navrhovateľka povinnosť vyplatiť každú z odporkýň sumou 1.352,60 eur a odporkyňu v 5. rade sumou 1.545,83 eur. V prípade prikázania par. č. 68 - 1 151 m2 a parc. č. 69 - 627 m2 do rovnodielného podielového spoluvlastníctva odporkýň, každej v jednej štvrtine má každá z nich povinnosť vyplatiť parc. č. 68 navrhovateľku sumou 1.564,82 eur a odporkyňu v 5. rade 447,10 eur a z parc. č. 69 navrhovateľku sumou 539,22 eur. Pri akceptácii návrhu odporkyni po započítaní súm,
ktoré by mala navrhovateľka zaplatiť každej z odporkýň potom by titulom finančného vyrovnania každá z odporkýň v 1. a v 4. rade bola povinná zaplatiť navrhovateľke 751,44 eur a odporkyne v 5. rade 447,10 eur a navrhovateľka odporkyni v 5. rade 1.545,83 eur. Za nesprávne považuje odvolateľka aj rozhodnutie ohľadom náhrady trov konania, pretože nebolo spravodlivé požadovať, aby súhlasila s takýmto zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako žiadala navrhovateľka a to ešte pred začatím konania. V samotnom návrhu navrhovateľka označila hodnotu nehnuteľnosti 550.000,- Sk, znalecký posudok ohodnotil nehnuteľnosti na 933.906,- Sk. Výsledok veci nemožno označiť za procesný úspech navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka žalovala vec spôsobom vyporiadania takým, aký podľa názoru odporkyne mohol obstáť. Preto sa odporkyňa v 3. rade domáha náhrady trov konania prvostupňového i odvolacieho.
Odporkyne v 1., 2. a v 4. rade zhodne uviedli, že s odvolaním súhlasia.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada rozsudok potvrdiť. Navrhovateľka nerozporuje tvrdenie, že nehnuteľnosti sú rozdelené a preto ak odporkyňa v 3. rade navrhuje reálne rozdelenie nehnuteľností podľa § 142 OZ by išlo o reálne rozdelenie nehnuteľnosti s parc. č. 68 a s parc. č. 69, teda súd neporušil podmienky vyporiadania, lebo takéto rozdelenie ani nikto nenavrhoval a nebolo by reálne možné. Vytýkanie chýb znaleckého posudku považuje za účelové, nakoľko znalecký posudok nebol v konaní napadnutý.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm.d/ O.s.p.), nakoľko z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru o dôvodnosti odvolania odporkyne v 3. rade.
Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na Správe katastra v Trnave pre katastrálne územie Paderovce, LV č. XXX, parc. č. 69 - záhrada vo výmere 627 m2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade v Trnave, katastrálne územie Paderovce parc. č. 68 - záhrada vo výmere 1 151 m2, parc. č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2, parc. č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 417 m2, dom č. súp. 55 na parc. č. 88.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie jej podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariaďuje predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka k inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť spravodlivo nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. Jeho rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva je prejavom súkromnej autonómie ako jednej zo základných zásad, ktoré ovládajú oblasť občianskoprávnych vzťahov. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnuť žalobu na zrušenie spoluvlastníctva jeho vyporiadania súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podielové spoluvlastníctvo môže: 1. zaniknúť obvyklými spôsobmi, ktorými k zániku spoluvlastníctva, teda aj k zániku spoluvlastníctva dochádza, alebo
2. môže byť zrušené. K zrušeniu spoluvlastníctva môže prísť predovšetkým dohodou (§ 141) alebo konštitutívnym rozhodnutím súdu na návrh niektorého zo spoluvlastníkov (§ 142). Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou je najjednoduchším spôsobom, ktorý zákon preferuje. Ak nepríde k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou, zruší podielové spoluvlastníctvo a uskutoční vyporiadanie na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd (výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje). Zákon neuvádza dôvody, pre ktoré je možné podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Aj tu zákon vychádza z pojatia, že súd najprv podielové spoluvlastníctvo ako celok zruší, a potom vyporiada. Súd nie je pri vyporiadaní viazaný návrhom - petitom žaloby tak, že podľa okolností konkrétneho prípadu môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý je spoluvlastníkom navrhovaný. Vyporiadanie súd uskutoční jedným zo troch spôsobov: a) reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a c) predajom vecí a rozdelením výťažku podľa výšku podielov. Tieto spôsoby vyporiadania sú pre súd záväzne stanovené zákonom tak, že druhý spôsob vyporiadania prichádza do úvahy až následne, ak nie je možné uskutočniť prvý spôsob, a tretí spôsob, len ak nie je možné vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo podľa prvého resp. druhého spôsobu. Súd pri prvých dvoch spôsoboch vypriadania prihliada vždy k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci. Reálne rozdelenie je najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, pretože všade tam, kde to je dobre možné, je treba tento spôsob použiť primárne. Reálnemu rozdeleniu veci nesmú ovšem brániť iné zretele. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné tam, kde by jednotlivé časti vzniknuté rozdelením, nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá povahe veci. Reálne rozdelené podiely musia zásadne zodpovedať výške spoluvlastníckych podielov (finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené). Občiansky zákonník umožňuje súdu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením zriadiť aj bez návrhu vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. V prípade, ak nie je reálna deľba nehnuteľnosti dobre možnou, dokonca ak je nehnuteľnosť nedeliteľnou, môže súd prikázať spoločnú vec jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým spoluvlastníkom. Uvedený spôsob je možný aplikovať len v prípade, ak aspoň jeden z spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Neprikazuje sa len spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý nechce naďalej v spoluvlastníctve zotrvávať, ale vždy celá vec. Hľadisko účelného využitia veci pri tomto spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva zákon v § 142 ods. 1 znovu osobitne zdôrazňuje. Uplatní sa najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov podielov sporových strán. Ak súd vyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci, musí zároveň určiť primeranú náhradu za podiely tých spoluvlastníkov, ktorí vec do samotného spoluvlastníctva nezískali. Posledný spôsob sa uplatní až vtedy, ak nebolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo podľa predchádzajúcich dvoch spôsobov. V tomto prípade súd nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov. V zákonnom ustanovení § 142 ods. 2 sa pamätá na prípady, kedy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k niektorým zo spôsobov je možným, prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelení výťažku, ale súd napriek tomu v konkrétnom prípade vzhľadom k dôvodom v obzvlášť zreteľa vhodným dospeje k záveru, že spoluvlastníctvo na teraz nezruší a žalobu zamietne. Ak však je možné vyporiadanie reálnou deľbou, žalobu nesmie zamietnuť. Dôvod osobitného zreteľa vhodný, musí súd vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím k váhe jednotlivých sporných záujmov a k celkovej povahe konkrétneho prípadu.
V predmetnej veci sa navrhovateľka žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2007 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodov, že so žalovanými v 1. až v 4. rade sa nedá dohodnúť a žalovaná v 5. rade žila v USA a jej bydlisko nie je známe. Navrhovateľka navrhla, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané do jej vlastníctva. Na liste vlastníctva č. XXX obec Jaslovské Bohunice k.ú. Paderovce je zapísaná parc. č. 609 - záhrada vo výmere 627 m2, vlastníkmi sú navrhovateľka podiel 1/2, odporkyňa v 1. rade má podiel 1/8, odporkyňa v 2. rade má podiel 1/8, odporkyňa v 3. rade vlastní podiel 1/8 a odporkyňa v 4. rade má podiel 1/8. Na liste vlastníctva č. XXX obec Jaslovské Bohunice k.ú. Paderovce je zapísaná parc. č. 68 - záhrada vo výmere 1 151 m2, parc. č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2, parc. č. 88 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 417 m2 a rodinný dom súp. č. 55 na parc. č. 88. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam je nasledovné: navrhovateľka má podiel 21/48, odporkyňa v 5. rade 6/48, každá z odporkýň v 1. - 4. rade vlastní podiel 11/192 + 5/96.
Odporkyne s návrhom navrhovateľky nesúhlasili, nakoľko pozemkové nehnuteľnosti je možné rozdeliť. Nachádzajú sa po oboch stranách obecnej cesty - na jednej strane parcely č. 68 - záhrada vo výmere
1 151 m2 a na parc. č. 69 - záhrada vo výmere 627 m2 spolu 1 778 m2 a na druhej strane cesty je parcela č. 88 - rodinný dom, súp. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 417 m2 a parc. č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. číslo XX tento podľa názoru odporkýň nie je reálne deliteľný. Z celkovej výmery pripadá na veľkosť podielu navrhovateľky výmera okolo 1 411 m2. Preto odporkyne navrhli, aby súd po zrušení spoluvlastníctva vyporiadal nehnuteľnosti tak, že navrhovateľka sa stane výlučnou vlastníčkou parc. č. 88 - rodinný dom, súp. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 417 m2 a parc. č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2 a odporkyne v 1. a v 4. rade sa stanú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 68 - záhrada vo výmere 1 151 m2 a parc. č. 69 - záhrada vo výmere 627 m2 každá v jednej štvrtine v spoluvlastníckom podiele. Odporkyne navrhli, aby súd pribral do konania znalcov ktorých úlohou bude posúdiť reálnu deliteľnosť predovšetkým rodinného domu a stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Súd prvého stupňa po stručnom výsluchu účastníkov konania vyplývajúcich zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.09.2008 ustanovil znalca za účelom vyčíslenia hodnoty nehnuteľností a zároveň, aby sa znalec vyjadril k reálnej deľbe nehnuteľností. V znaleckom posudku sa znalec venuje všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti a to pozemkové nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, avšak súdu sa táto reálna deľba nejavila účelná a hospodárna, v čom mala spočívať zistená neúčeľnosť, súd prvého stupňa neuvádza. Odvolací súd však poukazuje na to, že takýto záver súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako na to správne upozorňovala aj odvolateľka, pretože spôsoby vyporiadania sú pre súd záväzne stanovené, čo znamená, že druhý spôsob vyporiadania prichádza do úvahy až následne, ak nie je možné uskutočniť prvý spôsob vyporiadania. Súd prvého stupňa však z týchto zákonom stanovených spôsobov vyporiadania nevychádzal, pretože napriek možnému reálnemu rozdeleniu jednotlivých nehnuteľností ihneď pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania, a to prikázaniu veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Je potrebné zohľadniť, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné tam, kde by jednotlivé časti vzniknuté rozdelením, nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá povahe veci, reálne rozdelené podiely musia zásadne zodpovedať výške spoluvlastníckych podielov.
Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemohlo obstáť, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, aby súd vychádzal z vyššie uvedených kritérií, ktoré odvolací súd podrobne uviedol pri spôsoboch vyporiadania, je potrebné vychádzať pri pozemkových nehnuteľnostiach z možností ich reálneho rozdelenia a pri nehnuteľnosti pri rodinnom dome, ktorého reálne rozdelenie sa javí ako nemožné, je potrebné pristúpiť za danej skutkovej situácie k druhému spôsobu vyporiadania.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa o trovách tohto odvolacieho konania.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni v 3. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie 1.032,- eur. Rozhodnutie súd odôvodnil podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/92 Zb.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa v 3. rade, pretože je nesprávne. Poukázala na § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom a podľa § 7 ods. 10 v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Napadnuté uznesenie je nesprávne, nepreskúmateľné, je potrebné ho zrušiť, nedá sa z neho odčítať aká bola cena nároku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania odporkyne v 3. rade.
Predmetom konania je súdny poplatok za odvolanie.
Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.
Podľa § 7 ods. 9 citovaného zákona v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.
V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Pre zistenie ceny nároku uplatňovaného v odvolaní, treba podľa obsahu odvolania zistiť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, aký nárok si odvolateľ uplatňuje.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je odôvodnené podľa ust. § 7 ods. 1 cit. Zákona, avšak konkrétny výpočet výšky súdneho poplatku, teda z akej ceny poplatkového úkonu súd prvého stupňa vychádzal v odôvodnení napadnutého uznesenia nie je uvedený.
Keďže k správnosti výšky súdneho poplatku nie je možné dospieť žiadnym iným spôsobom, odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko účastníkom konania sa odňala možnosť konať pred súdom a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude uložiť odporkyni v 3. rade poplatkovú povinnosť vzhľadom na vyššie uvedené právne predpisy a rozhodnutie bude potrebné odôvodniť takým spôsobom, aby bolo preskúmateľné.
Rozhodnutia boli prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.