Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoE/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107219368 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2107219368.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO 00 492 736, zast. advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom P.O.BOX 259, Bratislava, proti povinnej: S. O., nar XX.X.XXXX, bytom XXX XX V., č. XX, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom Lehotského 4, Bratislava, pod č.k. Ex XXXX/XX, o vymoženie 0,23 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 12 Er/213/2007-19 zo dňa 12. augusta 2010, takto r o z h o d o l : Odvolanie sa v časti zastavenia exekúcie o d m i e t a . V časti náhrady trov exekúcie sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil a zároveň oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 260,38 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti s použitím ust. § 31 ods. 1, § 197 ods. 2, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd odôvodnil tým, že oprávnená napriek výzve exekútora nezložila preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, pričom o následkoch bola poučená. O trovách exekúcie súd rozhodol s použitím ust. § 203 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 ako i § 22 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 260,38 eur a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť ju súdnemu exekútorovi, pričom v odôvodnení podrobne špecifikoval rozsah priznaných trov a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je opodstatnené, že oprávnenej by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by tým k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, avšak oprávnená sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučne poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu trov exekučného konania primerane znížil. Podaním ako doplnenie odvolania na výzvu súdu zo dňa 8.10.2010 žiadal priznať 2 účelne vynaložené hodiny 13,28 eur, 7 úkonov exekučnej činnosti 23,24 eur, z toho DPD 6,94 eur a náhrada hotových výdavkov 13,94 eur. Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. Posudzujúc odvolanie oprávneného v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd mal za to, že oprávnená odvolaním napadla uznesenie prvostupňového súdu jednak v časti zastavenia exekúcie, ako aj v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a to čo do výšky priznaných trov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 O.s.p.), v časti, ktorou bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie a aj v časti o náhrade trov exekúcie, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné len v časti (§ 58 ods. 5 v spoj. s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím § 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v časti, ktorou odvolanie oprávnenej smeruje proti zastaveniu exekučného konania je nevyhnutné odvolanie odmietnuť a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť. V zmysle ust. § 202 ods. 2 O.s.p., použitého s odkazom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. V zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f), h) je prípustné odvolanie. Z citovaného ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že toto ustanovenie výslovne odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo konanie pre nezloženie preddavku zastavené, nepripúšťa. Rovnako odvolanie proti takémuto uzneseniu, ktoré je tiež uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nie je prípustné ani v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, s poukazom na znenie § 202 ods. 2 O.s.p. Za danej situácie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba odvolanie oprávnenej voči časti preskúmavaného uznesenia, ktorou súd exekučné konanie zastavil, ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, s použitím ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť. Keďže preskúmavané uznesenie, ktorým súd exekučné konanie pre nezloženie preddavku zastavil, je uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p., potom v zmysle § 58 ods. 5 O.s.p. je odvolanie proti jeho výroku o náhrade trov konania prípustné. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Ako odvolací dôvod, ktorým je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný, proti tejto časti rozhodnutia splnomocnený zástupca oprávnenej uviedol výlučne potrebu aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., s poukazom na okolnosti prípadu, avšak nenamietal žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie, a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku iba vtedy, ak osobitný predpis, teda Exekučný poriadok, neustanovuje inak. Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti, v § 200 a nasledujúcich. Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia ust. § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal, a to ani vtedy, ak by podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0. 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.