Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/280/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107220184 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2107220184.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa: Ondruš a spol., spol. s r.o., Kežmarská cesta 13, Levoča, IČO: 31 698 671, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Ličákom, so sídlom Kapušany, Záhradná 19/468, proti odporcovi: Slovenská republika v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zák. č. 58/1969 Zb. vystupuje v mene Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 19.200,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne v časti príslušenstva a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 28C/86/2007-348 zo dňa 17. mája 2010 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.634,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 09.07.2004 do zaplatenia a sumu vo výške 577,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 09.08.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že v konkrétnom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ nepreukázal, že právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/60/2003, nesprávnym úradným postupom podľa § 18 Zák. č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, než rozhodovacou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: OÚV-1090/10-2001 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 4 Tr.zák. nezisteným páchateľom, odcudzením motorového vozidla zn. Peugeot Expert 1,9 TD Combi a na základe dožiadania OKP OKM KR PZ Trnava, dňa 27.08.2002 príslušníci v Poprade, pracovisko Levoča podľa § 21 ods.1 Zák. č. 171/1993 Z.z. zaistili predbežne osobné motorové vozidlo navrhovateľa, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu. Predmetné vozidlo bolo uznesením z 08.07.2004, ČVS: OÚV-1090/10-2001 vrátené navrhovateľovi z dôvodu dostatočného preukázania navrhovateľa na túto vec. Nesprávnym úradným postupom bolo teda úmyselné konanie policajných orgánov, ktoré napriek zákonnej povinnosti vydať zaistenú vec takto neučinili, nekonali bez zbytočných prieťahov a vec nevybavili v zákonom primeranej lehote najneskôr do 29.10.2002. Súd dospel k záveru, že medzi konaním policajných orgánov a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, keďže v prípade, že by nedošlo k zaisteniu vozidla, navrhovateľ by nemusel vydať finančné prostriedky na zabezpečenie svojho podnikania iným motorovým vozidlom. Rovnako by mu nevznikli náklady súvisiace s právnym zastúpením, hoci po dobu 90 dní bolo vozidlo zaistené zákonne, následne bolo preukázané, že jeho zaistenie nebolo potrebné, keďže sa nepreukázala spojitosť so spáchaným trestným činom. Za celé obdobie jeho zaistenia možno považovať za obdobie, kedy navrhovateľ mal právo zabezpečiť si používanie motorového vozidla iným spôsobom. Čo sa týka vyčíslenia vzniknutej škody, súd vyhovel iba čiastočne priznaním 7.634,60 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne, od 09.07.2004 do zaplatenia a sumou 577,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, odo dňa 09.08.2007 do zaplatenia. Zo zmluvy o nájme motorového vozidla Škoda Felicia M. XXX na obdobie od 01.09.2002 ukončená 30.08.2003 za mesačnú cenu nájmu 10.000,- Sk a zmluvy o nájme vozidla Škoda Felicia M. XXX E. za obdobie od 01.09.2003 ukončenú 31.07.2004 za mesačnú úhradu 10.000,- Sk , vyplýva, že navrhovateľ si prenajímal počas celého obdobia zaistenia motorového vozidla zn. Peugeot 1,9 TD Combi náhradné vozidlá spolu 23 mesiacov, čo po 10.000,- Sk je 230.000,- Sk, t.j. 7.634,60 eur. Tento nárok posúdil prvostupňový súd ako opodstatnený s tým, že si týmto spôsobom zabezpečil navrhovateľ náhradu za neoprávnené zaistenie vlastného motorového vozidla spôsobom obvyklým a za cenu, ktorá je dokonca nižšia ako obvyklé požičovné autopožičovní, súd zistil nahliadnutím do interných cenníkov. Celková škoda ktorá vznikla tým, že musel vydať finančné prostriedky na zabezpečenie iného vozidla, ktoré mu malo poskytovať rovnaký účel ako vozidlo zaistené, v zmysle ust. § 442 OZ je 23 mesiacov krát 10.000,- Sk, čo je 230.000,- Sk a už uvedených 7.634.60 eur. Oprávnený výdavok sú aj trovy právneho zastúpenia súvisiace s predbežným prerokovaním náhrady škody na Ministerstve spravodlivosti SR, ale súd priznal len vo výške zodpovedajúcej dvom úkonom, a to prevzatiu právneho zastúpenia a spracovanie návrhu, každý vo výške 7.150,- Sk v zmysle ust. § 10 ods.1 Vyhl. č. 655/2004 Zb. v platnom znení do 31.12.2008, vychádzajúc z úkonu zodpovedajúcemu priznanej istine v rozhodnutí z 230.000,- Sk. Súd nepriznal hodnotu úkonu vo výške vychádzajúcej z celej hodnoty uplatnenej nároku na predbežné prerokovanie, keďže vo svojom rozhodnutí toto neuznal ako oprávnené v celej výške, ako aj nepriznal uplatnené cestovné a úkony označené ako rokovania s klientom, keďže tieto nijako nedoložil. Nepreukázal ani potrebu a účelnosť. Nárok je priznaný podľa ust. § 121 ods. 3 Obč.zák. ako príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v zmysle nákladov spojených s jej uplatnením, ktoré priznal nie v požadovanej, ale v zákonnej výške. V zmysle ust. § 517 Obč. zák. s poukazom na § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal tiež úrok z omeškania, 09.07.2004 a od tohto momentu ustálil vznik práva na úrok. Omeškanie začalo vznikať už uplynutím 90 dní zákonného zaistenia. Po uplynutí 90 dní sa takéto zaistenie stalo nezákonným. Keďže navrhovateľ žiadal úrok od momentu vydania vozidla, kedy bola ustálená celá hodnota vzniknutej peňažným úbytkom titulom vyplateného nájmu, súd sa s týmto nárokom stotožnil, pričom dospel k záveru, že požadovaný úrok je ušlým ziskom navrhovateľa, tento však priznal vo výške 9 % odo dňa vydania motorového vozidla do zaplatenia zo sumy nájomného, avšak v zákonnej výške 8,5 % v zmysle trov právneho zastúpenia odo dňa prevzatia žalobného návrhu odporcom. Hoci bol nárok vzniknutý odporcovi v období predbežného uplatnenia nároku, na Ministerstve spravodlivosti SR, tento súdu neosvedčil moment prevzatia a nadobudnutia vedomosti odporcu o takomto nároku. Bol priznaný ušlý zisk vyčíslený ako úrok z omeškania k tomuto nároku až momentom súdu preukázaným, ktorým je prevzatie žalobného návrhu. Súd teda žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú výšku. Súd takisto nepriznal nárok spočívajúci vo vyčíslení tzv. amortizácie, opotrebovania v hodnote 230.000,- Sk vychádzajúc z kúpnej ceny vozidla 460.000,- Sk, 48 mesiacov doba odpisovania, čo je 115.000,- Sk ročný odpis, tzn. za dva roky zaistenia spolu 230.000,- Sk. Hoci vozidlo podlieha amortizácii, toto sa daňovému subjektu, ktorým navrhovateľ je, kompenzuje možnosťou odpisov ako daňového nákladu. Súd sa nestotožnil s takto uplatneným nárokom ako skutočnou škodou, keďže navrhovateľ si mal odpisy uplatniť v účtovnej evidencii, čo sa následne prenesie do zníženia nákladov dane. Použitý výpočet nezohľadňuje skutočnosť, že by vozidlo bolo nadobudnuté ako ojazdené, rok pred zaistením samotným navrhovateľom používané, teda takáto hodnota amortizácie nie je skutočnou škodou. V tejto časti bol nárok zamietnutý. Takisto nárok na zaplatenie sumy 55.200,- Sk za umŕtvenie finančných prostriedkov vynaložených na obstaranie vozidla z dôvodov zamedzenia tvorby zisku vo výške 6 % zo sumy obstarania motorového vozidla ročne, nebol bližšie zdôvodnený a preukázaný relevantnými dôkazmi, ak malo ísť o ušlý zisk, jeho vznik bolo súdu hodnoverne a zrozumiteľne preukázať. V tejto časti teda bol návrh rovnako zamietnutý, ako aj nárok v zmysle priamych nákladov s uvedením vozidla do prevádzky po prevzatí od polície v sume 949,62,- Sk žiadnymi dôkazmi nebol doložený, jednalo sa naftu na dopravu z Bratislavy do Levoče spotreba pohonných hmôt za odvoz mechanika, zástupcu spoločnosti z Levoče do Bratislavy 1.526,- Sk, palivový filter 323,53 Sk, olejový a vzduchový filter a olej 2.767,- Sk, 2 ks remeňov 621,85 Sk, Aku batéria 2.387,39 Sk, STK + emisná kontrola 843,70 Sk, spolu 9.095,56 eur. Súdu nebola preukázaná ani potreba takýchto výdavkov, teda neboli splnené základné predpoklady priznania tohto nároku. Celková požadovaná škoda v konečnom dôsledku prevyšuje cenu vozidla nadobudnutého ako ojazdeného, používaného predchádzajúcim vlastníkom. Vozidlo bolo vyrobené v roku 1999, nadobudnuté navrhovateľom 11.08.2001, malo najazdených 85.000 kilometrov. Navrhovateľom bolo používané rok. Skutočnou škodou je však výdavok oprávnenej osoby, ktorý by bez konania povinného nebol vznikol. Súdu bol preukázaný výdavok spočívajúci v nájomnom za náhradné vozidlo a výdavok na trovy právneho zastúpenia v zmysle príslušenstva pohľadávky, ako aj bol súdu preukázaný vznik ušlého zisku v zmysle zákonných úrokov z omeškania prináležiacich k skutočnej finančnej škode. Zvyšok nároku nebol preukázaný dôkazmi, súd ustálil, že zvyšok vo výške 10.988,10 eur, ako aj úrok prevyšujúci súdom priznaný rok z omeškania, nemajú oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní a preto bol zamietnutý. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 od.s 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie a bránenie proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Odporca mal v konaní čiastočný úspech 14 %, náhradu trov konania si však neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal. Odvolanie proti rozsudku v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.634,60 eur od 09.07.2004 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a v časti ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 577,82 eur od 09.08.2007 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že nie je právne opodstatnený návrh navrhovateľa na úrok z omeškania, lebo v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle ust. § 17 O.z. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou k právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občiansko právny vzťah upravený Občianskym zákonníkom, najmä jeho ustanoveniami § 488 - 489, ale zákonom č. 58/69 Zb. Preto žiadal odvolací súd, aby v týchto častiach zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľa v týchto častiach zamietol. Odporca žiada nepriznať navrhovateľovi trovy odvolacieho konania a odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca, proti druhému a tretiemu výroku, tzn. proti zamietnutiu zvyšku žaloby a proti trovám konania. Pokiaľ sa jedná o zamietnutie žaloby, podľa názoru právneho zástupcu odvolateľa čo sa týka zamietnutia žaloby v časti amortizácie, odpisov OMV po dobu jeho zadržania 24 mesiacov, vychádza v zmysle § 205 ods.2 psím. f) z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože sa skutočnou škodou definuje ujma ako zmenšenie majetkového stavu poškodeného v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. V zmysle ust. § 26 ods. 3 Zákona o účtovníctve, zák. č. 431/2002 Z.z. predpokladané riziká straty a zníženia hodnoty § 25 ods.2, ktoré sa týkajú majetkov a záväzkov sa vyjadrujú prostredníctvom rezerv, opravných položiek a odpisov a odpisy majetku vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty majetku. V zmysle ust. § 26 ods.3 citovaného zákona, posledná veta zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata. Na základe takto uvedeného odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty veci v čase, odpisy pre majiteľa a veci vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty veci ako protihodnotu toho, že sa vec v dobe, keď stráca hodnotu využíva, tzn. slúži majiteľovi, tzn. že vec časom stráca hodnotu a majiteľovi sa táto strata hodnoty veci vynahradzuje tým, že vec užíva, že mu vec počas doby, keď stráca hodnotu slúži. Určite by stratilo OMV na hodnote účtovne, aj v prípade, ak by nebolo braté políciou. OMV vrátili v účtovnej hodnote policajti v sume 115.000,- Sk pričom ho odobrali v hodnote 345.000,- Sk. Škodu v tomto prípade predstavuje trvalý pokles hodnoty OMV, ktorý nastal po dobu, keď OMV bolo nezákonne držané policajtami. Navrhovateľ nemal možnosť OMV používať a teda strata hodnoty OMV ako majiteľovi nevynahradila sa tým, že vec užíval a že vec počas doby keď strácala hodnotu slúžila. Otázka hlavná je však kto za trvalé zníženie hodnoty OMV zodpovedá. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Odpisy, amortizácia vyjadruje trvalé zníženie hodnoty OMV, tzn. zmenšenie majetkového stavu. Uviesť motorové vozidlo do pôvodného stavu je možné tak, že štát uhradí navrhovateľovi škodu vo výške 230.000,- Sk, ktorá vyjadruje trvalé zníženie hodnoty motorového vozidla, odpisy za dobu počas ktorej bolo vozidlo nezákonne odobrané a zadržané policajtami. Práve o sumu 230.000,- Sk sa trvale znížila hodnota OMV teda suma 230.000,- Sk predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu, tzn. majetkový stav poškodeného zmenšený v dôsledku škodovej udalosti sa dostane na úroveň pred škodovou udalosťou. Za dva roky neoprávneného zadržania osobného motorového vozidla dochádza k zníženiu jeho hodnoty a toto zníženie je možné v peniazoch vyjadriť iba odpismi, ako je to v zmysle ust. § 26 ods.3 Zákona o účtovníctve, zák. č. 431/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2007. Rozhodnutie súdu prvého stupňa čo sa týka zamietnutia žaloby v časti amortizácie odpisov osobného motorového vozidla po dobu jeho zadržania 24 mesiacov, vychádza v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. f) O.s.p. z nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ sa jedná o priame náklady s uvedením motorového vozidla do prevádzky po jeho prevzatí od polície, v sume 9.095,- Sk, zamietnutie žaloby v tejto časti vychádza v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. f) O.s.p. súd z nesprávneho právneho posúdenia z nesledujúcich dôvodov : v prípade nákladov s uvedením motorového vozidla do prevádzky po jeho prevzatí od polície, ako sú pohonné hmoty, palivový filter, olejový a vzduchový filter, výmena oleja, 2 ks remeňov, Aku batéria, STK, emisná kontrola, sú jednoznačné náklady, ktoré boli nevyhnutne potrebné na sprevádzkovanie motorového vozidla v dôsledku toho, že dva roky nebolo užívané. Doklady o uvedených dokladoch sa nachádzajú v účtovníctve navrhovateľa, ale z dôvodu že navrhovateľ v roku 2004 vlastnil štyri motorové vozidlá, na všetkých vymenili filtre, batérie atď, nie je možné ich presne identifikovať, ktorý účtovný doklad sa ktorého predmetného motorového vozidla týka. Avšak rozhodnutie súdu prvého stupňa čo sa týka zamietnutia žaloby v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ sa jedná o trovy konania, náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, tak časť trov právneho zastúpenia nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku vo výške 1.219,30 eur, v časti zamietnutia vychádza zase z nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z nasledovných dôvodov: súd prvého stupňa vychádzal pri výpočte základnej tarifnej odmeny za jeden úkon z hodnoty 230.000,- Sk a určil sadzbu tarifnej hodnoty za jeden úkon 7.150,- Sk. V prípade, ak by súd prvého stupňa správne vec posúdil, priznal by náhradu škody v celej uplatnenej výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon by vychádzal z tarifnej hodnoty 578.435,- Sk a tak by sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon určil 10.150,- Sk. Pokiaľ neboli priznané uplatnené cestovné a úkony označené ako rokovania s klientom, keďže tieto nijako navrhovateľ nedoložil, s týmto tvrdením odvolateľ nesúhlasí, pretože záznamy z rokovania s klientom z 10.03.2006 a 07.04.2006 tvorili prílohu návrhu na predbežné prerokovanie, ktorý bol zaslaný Ministerstvu spravodlivosti SR a jedná sa o účelné a potrebné úkony. Záznamy predložil zároveň ako prílohu odvolania. Súd prvého stupňa preto nesprávne zamietol časť vo výške 1.219,30 eur s poukazom na ust. § 205 ods.2 písm. f) O.s.p. Pokiaľ sa jedná o tretí výrok rozsudku, o trovách rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., v prípade ak by súd rozhodol správne, priznal by navrhovateľovi aj trovy právneho zastúpenia, mal by úspech vo veci. Podľa názoru odvolateľa teda čo sa týka náhrady trov vychádza v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z nesprávneho právneho posúdenia. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.634,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.07.2004 do zaplatenia sumu 1.219,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 09.08.2007 do zaplatenia a všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náklady konania pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku, nákladov právneho zastúpenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za celé konanie, ktoré vyčísli na výzvu súdu. Vo vyjadrení navrhovateľa k odvolaniu odporcu sa poukazuje na ust. § 20 Zák. č. 58/69 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, že sa spravujú právne vzťahy v tomto zákone Občianskym zákonníkom a ďalej na ust. § 489 O.z. , že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zmlúv ako aj zo spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností, uvedených v zákone. Preto považoval navrhovateľ odvolanie odporcu za irelevantné a žiada, aby bolo potvrdené rozhodnutie v časti, ktorú svojim odvolaním napadol odporca. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( § 201 O.s.p. ), v odvolacej lehote ( § 204 ods. 1 O.s..p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 201, § 202 O.s.p. ), prejednal vec v medziach daných obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ) , postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd už po zrušení rozhodnutia predchádzajúcim odvolacím senátom uznesením č.k. 11Co/15/2009 - 188, sa riadil právnym názorom v tomto rozhodnutí a správne posudzoval náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a jeho závery právne i skutkové sú správne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje ho za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody. Je nepochybné, že v zmysle ust. § 21 ods. 1 Zákona o policajnom zbore si nesplnil policajný orgán svoju povinnosť vydať zaistenú vec po uplynutí 90 dní od jej zaistenia. Týmto nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda a prvostupňový súd správne zistil medzi touto nečinnosťou policajných orgánov a vznikom škody príčinnú súvislosť. Následkom bola škoda, ktorej rozsah prvostupňový súd správne posudzoval, vychádzajúc zo zmlúv o nájme motorového vozidla Škoda Felicia M. XXX za obdobie od 01.09.2002 do 30.08.2003 za cenu nájmu 10.000,- Sk a zmluvy o nájme motorového vozidla škoda Felicia M. XXX E. za obdobie od 01.09.2003 do 31.07.2004 za mesačný nájom 10.000,- Sk. Navrhovateľ si počas tohto obdobia musel namiesto zaisteného svojho motorového vozidla prenajímať vozidlá po celkovú dobu 23 mesiacov, čo po cene nájmu 10.000,- Sk bolo 230.000,- Sk čo je v prepočte na eurá 7.634,60 eur. V zmysle ust. § 442 O.z. preto prvostupňový súd správne priznal tento nárok. Za oprávnený výdavok považoval aj trovy právneho zastúpenia ako odôvodňuje súd prvého stupňa a takisto sa odvolací súd stotožnil s tým, že právne zastúpenie a to prevzatie a spracovanie návrhu vo výške každý po 7.150,- Sk je v zmysle ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky v platnom znení do 31.12.2008 správnym nárokom a uplatňuje sa z hodnoty úkonu zodpovedajúcej priznanej listine z 230.000,- Sk. Predbežné prejednanie s klientom nebolo doložené a nepreukázala sa ich potreba ani účelnosť. Takisto neboli priznané uplatnené cestovné, keďže nijakým spôsobom neboli predložené a preukázané. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky a preto ich aj tak prvostupňový súd v zmysle ust. § 121 ods. 3 O.z. priznal. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením priznania úroku z omeškania, pretože bolo preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vozidlo vydali oprávnenému až 09.07.2004. Omeškanie začalo vznikať už uplynutím 90 dní zákonného zaistenia vo veci. Po uplynutí 90 dní sa takéto zaistenie stáva nezákonným. Požadovaný úrok je ušlým ziskom navrhovateľa, bol priznaný však vo výške 9 % v zákonnej výške odo dňa vydania motorového vozidla oprávnenému do zaplatenia sumy nájomného a zákonnej výške 8,5 % s príslušenstva v zmysle trov právneho zastúpenia odo dňa prevzatia žalobného návrhu odporcom. Súd správne poukázal, že priznáva vyčíslený ušlý zisk ako úrok z omeškania k tomuto nároku až momentom súdu preukázaným, ktorým je prevzatie žalobného návrhu, to bolo aj vo zvyšku časti úrokov z omeškania prevyšujúcu zákonnú výšku, správne zamietnutý návrh. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so zamietnutím nároku v tzv. amortizácii - opotrebovania vozidla v hodnote 230.000,- Sk, pretože tento nárok nie je nárokom uplatneným ako skutočnou škodou. Navrhovateľ si mal odpisy uplatniť v účtovnej evidencii a výpočet navrhovateľom nezohľadňuje skutočnosť, že vozidlo bolo nadobudnuté ako ojazdené, rok pred zaistením samotným navrhovateľom používané a táto hodnota nie je skutočnou škodou. Takisto nebol bližšie zdôvodnený a preukázaný relevantnými dôkazmi nárok na zaplatenie 55.200,- Sk za umŕtvenie finančných prostriedkov vynaložených na obstaranie vozidla z dôvodov zamedzenia tvorby zisku. Správne bol návrh zamietnutý aj v tejto časti. Žiadnymi listinnými dôkazmi tiež nebol doložený uplatnený nárok s uvedením vozidla do prevádzky po prevzatí od polície. Ani potreba týchto výdavkov, ani rozsah neboli listinnými dôkazmi preukázané. Čiastočný úspech v konaní, čo sa týka trov konania bol zohľadnený v rozhodnutí ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého rozhodol prvostupňový súd, že odporca mal v konaní čiastočný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil a preto mu súd trovy nepriznal. Vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 219 O.s.p. bolo preto potvrdené. S poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný žalovaný. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.