Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/291/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108210906 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2108210906.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: T. N., bytom P. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Marošom Prosmanom, Trnava, Koniarekova 4, proti odporcovi: Fakultná nemocnica Trnava, Andreja Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Trnava, Kapitulská 5, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/77/2008-182 zo dňa 19. mája 2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 eur a náhradu trov konania, v časti povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 eur a náhradu trov konania vo výške 1.987,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti navrhovateľa v 2. rade konanie zastavil a navrhovateľke v 1. rade priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 1.535,62 eur na účet súdu a súdny poplatok za návrh vo výške 583 eur. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa priebehom konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vykonal znalecké dokazovanie. Právne odôvodnil rozhodnutie poukazom na príslušné ustanovenia zákona, a to § 11, 13 ods. 1 a 2 O.z., ďalej na ustanovenie § 4 ods. 1 a 3 zák. č. 576/2004 Z.z., § 420 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1 a § 449 ods. 2 O.z. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dcéra navrhovateľov Janka I. bola prijatá do ústavnej liečby dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vo Fakultnej nemocnici Trnava zomrela. Súd mal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v konaní v spojení s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že odporca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti konal protiprávne. Porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. tým, že neposkytol dcére navrhovateľov správnu zdravotnú starostlivosť a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávne konaním nastala jej smrť. Námietky odporcu k vypracovanému znaleckému posudku súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Nemal žiadne pochybnosti o prijatých záveroch v znaleckom posudku. Kontrolné znalecké dokazovanie by bolo vzhľadom na zistený a dostatočne preukázaný skutkový stav absolútne nadbytočné. Na námietku odporcu v konaní súd uviedol, že uplatnenie trestno-právnej zodpovednosti nevylučuje súčasné uplatnenie právnej ochrany osobnosti v intenciách príslušných právnych predpisov ostatných právnych odvetví, v danom prípade občiansko-právnom. Zodpovednosť ustanovená v § 13 O.z. je zodpovednosť objektívna, teda jej nastúpenie nevyžaduje zavinenie. Navrhovatelia so svojou dcérou tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Smrť milovanej dcéry bola pre navrhovateľov nečakaná a tragická, zasiahla do ich života a nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby. Výška finančného zadosťučinenia je primeraná okolnostiam a rozsahu ujmy. Nejde iba o hmotnú satisfakciu, ale predovšetkým o gesto slušnosti a spravodlivosti. Základ aktívnej legitimácie navrhovateľov nespočíva v osobnostných právach zomrelej dcéry, ktoré zanikli smrťou, ale v osobnostných právach samotných navrhovateľov. Námietku aktívnej legitimácie navrhovateľov súd pokladal za nedôvodnú. Taktiež vznesená námietka premlčania nárokov navrhovateľov je nedôvodná. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia si náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnili ešte pred podaním návrhu na súde dňa 02.04.2007 v trestnom konaní. V dôsledku toho došlo k prerušeniu plynutia premlčacích lehôt až do dňa podania návrhu na súd dňa 16.05.2008 a tým si uplatnili oba nároky včas. V priebehu konania na súde zomrel navrhovateľ v 2. rade dňa 30.04.2009, z toho dôvodu v tejto časti súd konanie zastavil. Navrhovateľka požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých materiálnych a sociálnych pomerov. Súd dospel k záveru, že pomery navrhovateľky odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto jej oslobodenie priznal. V konaní neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania, ako aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v časti povinnosti odporcu zaplatiť 16.596,96 eur a náhradu trov konania navrhovateľom, ďalej v časti povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu a zaplatiť súdny poplatok za návrh. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zmenil a žalobu na náhradu škody a návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol. Napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy námietku odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie osobného práva na ochranu osobnosti podľa § 11 O.z. má fyzická osoba, do osobnosti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. Právo na ochranu osobnosti ako majetkové právo osobnej povahy zaniká smrťou fyzickej osoby. Posmrtná ochrana podľa § 15 O.z. patrí aj osobám uvedeným v tomto ustanovení. Nástupnícke fyzické osoby napr. manžel a deti, majú právo v rovnakom rozsahu, v akom prislúcha dotknutej osobe. V spore bol uplatnený nárok ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.933,08 eur a ako náhrada majetkovej škody podľa § 16 O.z. v sume 663,88 eur. Nemajetkovú ujmu je treba odlíšiť od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví. Majetková ujma sa premlčuje v dvojročnej lehote podľa § 106 O.z., tá je známa najneskôr od júna 2005. V čase podania návrhu v časti náhrady majetkovej škody je nárok premlčaný. Opätovne vznášal námietku premlčania práva na náhradu škody v sume 663,88 eur. Poukazoval na to, že okruh osôb, ktoré môžu uplatniť právo na ochranu osobnosti je taxatívne určený. Tieto osobné práva majú chrániť osoby, ktoré boli so zomrelými v najbližšom rodinnom zväzku. Poukazoval na to, že neboli preukázané základné atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil závery znaleckého posudku a jeho doplnku, len paušálne tieto závery zhodnotil ako porušenie povinnosti odporcu. Znalec evidentne dostatočne nezvážil reálne možnosti praktickej dostupnosti lekárskej techniky v zdravotníckych zariadeniach v rozhodnom období v roku 2005, keď lekár môže pracovať len s pomocou technických zdravotníckych zariadení. Nebolo preukázané, že práve zásah zdravotného personálu by mal za následok ujmu na osobnosti postihnutej fyzickej osoby - navrhovateľky. Smrť dcéry pre navrhovateľov bola nečakaná a nimi nezavinená udalosť. Nemožno súhlasiť s tým, že by navrhovateľka stratila možnosť sa ďalej realizovať a rozvíjať svoj rodinný život, na pomoc dcéry nebola odkázaná a dcéra viedla vlastný život vo vlastnej domácnosti spolu so svojim manželom a deťmi. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje preto za nedôvodný. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že aktívna legitimácia navrhovateľov nespočívala v osobnostných právach zomrelej Y. I., ale v osobnostných právach samotných navrhovateľov. Táto námietka odporcu bola dostatočne vyvrátená v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke premlčania uviedla, že si uplatnila nemajetkovú ujmu a náhradu škody aj stále v prebiehajúcom trestnom konaní. Jednoznačne sa prerušili plynutia dvoj a trojročnej premlčacej lehoty a prerušenie plynutia tejto lehoty trvalo až do podania návrhu dňa 19.05.2008 v tomto konaní. Dcéra navrhovateľov skonala dňa 21.05.2005 a nárok bol uplatnený žalobou dňa 16.08.2008, teda bola zachovaná trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie nemajetkovej ujmy navrhovateľov. K námietke voči znaleckému posudku uviedla, že znalec v znaleckom posudku považuje za príčinu úmrtia nesprávny postup pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti aj napriek niektorým zamlčaným okolnostiam. K tvrdeniu odporcu, že v konaní nebolo preukázané, že zásah zdravotného personálu by mal za následok ujmu na osobnosti postihnutej fyzickej osoby, v tom čase navrhovateľky, uviedla, že zbytočná smrť obľúbeného dieťaťa už sama osebe bez potreby ďalšieho dokazovania spôsobuje silný zásah do osobnostných práv matky. Dcéru naposledy videla pri vedomí v silných bolestiach ako bezradne a ľahostajne pôsobil zdravotnícky personál, ktorý v tom čase diagnostikoval úplne iné ochorenie, ako bolo nakoniec príčinou smrti pacientky. Navrhovala, aby Krajský súd v Trnave odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol predčasne, keď sa nedostatočne vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľky vznesenou odporcom. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 O.z.). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 O.z.). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 O.z.). Podľa ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Ide o právo, ktoré zákon priznáva osobám taxatívne uvedeným v tomto ustanovení. Zákon tieto osoby rozdeľuje do dvoch skupín: 1. pozostalý manžel a deti, 2. rodičia pozostalého. Rodičia ako osoby zaradené do druhej skupiny môžu svoje právo uplatniť iba v prípade, keď niet osôb zaradených do prvej skupiny oprávnených. Ako jasne vyplýva z návrhu a z prednesov navrhovateľky a jej právneho zástupcu v priebehu konania na súde prvého stupňa navrhovateľka uplatnila v tomto konaní právo na ochranu osobnosti svojej dcéry Y. I.. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal taktiež s námietkou premlčania vznesenou odporcom. Navrhovateľka uplatnila v tomto konaní dva nároky: nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. a nárok na náhradu škody ako majetkovej ujmy podľa ustanovenia § 16 O.z. V závislosti od tejto skutočnosti je potrebné posudzovať aj premlčanie týchto nárokov odlišne. Podľa ustan. § 100 ods. 2 veta prvá O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva. Z toho vyplýva, že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva. Ide o taxatívny výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú premlčaniu, pokiaľ zákon výslovne neustanoví výnimku. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 O.z. je jedným z relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.). Skutočnosť, že navrhovateľka podala trestné oznámenie, kde uplatnila aj náhradu škody a nemajetkovú ujmu, a v tomto trestnom konaní sa pokračuje, nemá žiadny vplyv na plynutie lehôt v občianskom súdnom konaní, ktoré je posudzované samostatne a podľa iného právneho predpisu. Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. b/ a h/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa predovšetkým vyporiada s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľky a s námietkou premlčania, vznesenými odporcom, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V závislosti na výsledku tohto posúdenia bude pokračovať v dokazovaní podľa vyššie uvedeného, bude skúmať splnenie podmienok uplatnených nárokov. Po doplnenom dokazovaní vo veci rozhodne, rozhodnutie vo veci samej riadne odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.