Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/332/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223855 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2108223855.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Mgr. N. U., rod. L., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX/ X, M., zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanému: C. U., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX, zastúpenému advokátom: Mgr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 13 277,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. júna 2010 č. k. 37C/196/2008-103, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 13.277,57 € s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 25.10.2006 do zaplatenia ako i trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 1.790,77 eur k rukám JUDr. Tibora Sanáka, právneho zástupcu žalobkyne. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 488, 489, 490, 491, 494, 51, 34, 35 OZ (z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel, ďalej len OZ) a vecne tak, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania ako bývalí manželia uzavreli riadnu a platnú dohodu o vyporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Dohoda o vyporiadaní BSM“ alebo „dohoda“), v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 400 000 niekdajších Sk. Včlenenie článku I. do uvedenej dohody (ohľadom nadobudnutia vlastníctva k bytu na „F. - F.“ ulici v M. do výlučného vlastníctva žalovaného) považoval síce za nelogické a nepochopiteľné, poukázal však na skutočnosti, že 1/ obaja účastníci konania už v čase uzavretia dohody vedeli, že predmetný byt dňa 19.10.2006 (t. j. 5 dní pred uzavretím dohody) previedli na tretiu osobu, a preto tento byt už dosť dobre nemohol byť predmetom vyporiadania BSM spôsobom uvedeným v dohode; naviac žalovaný úradne overil svoj podpis na dohode až dňa 6.11.2006 (t. j. 13 dní po uzavretí dohody) a mohol sa veľmi dobre oboznámiť s jej znením, ako i s dôsledkami textu znenia dohody, 2/ obaja účastníci konania vyhlásili že dohodu „si prečítali a s jej podpisom súhlasia a na znak toho ju vlastnoručne podpísali“, pričom ani jeden z účastníkov konania nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony v akomkoľvek rozsahu, ani jeden z účastníkov konania netvrdil že by pri podpise dohody konal v duševnej poruche, 3/ záväzok na vyplatenie sumy 400 000 Sk bol do dohody včlenený na návrh žalovaného, pričom žalovaný si musel byť vedomý znenia článku I. dohody (ohľadom prevodu vlastníctva k bytu). Obranu žalovaného ohľadom platnosti / neplatnosti dohody, či existencie / neexistencie inej dohody o vyporiadaní BSM prvostupňový súd považoval za účelovú, nakoľko uvádzané argumenty si vzájomne odporovali, boli neprehľadné až zmätočné, dohoda bola riadne a platne uzavretá dňa 24.10.2006, a to bez ohľadu na dobu overenia podpisov účastníkov na nej - argumentácia žalovaného o podaní návrhu, jeho prijatí a oznámení o prijatí návrhu - akceptácii nemajú na platnosť dohody žiaden vplyv (jedná sa o teoreticko - právne úvahy žalovaného pre tento konkrétny prípad bezvýznamné) nakoľko k súhlasnému prejavu vôle účastníkov dohody prišlo už dňa 24.10.2006 pri jej podpise. Súd konštatoval, že vnesenie majetku do BSM vo forme jednoizbového bytu žalovaným je nepochybné, na platnosť dohody však nemá žiaden vplyv, pre rozhodnutie súdu je táto skutočnosť úplne irelevantná. Z uvedených dôvodov sa súd nezaoberal ani námietkou započítania vznesenou žalovaným, nakoľko dohodu a z nej vyplývajúci nárok žalobkyne súd považoval za plne platné, a teda nevznikol dôvod započítania pohľadávky označenej žalovaným voči žalobkyni. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (z.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel, Občiansky zákonník, ďalej len OZ) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v sume 1.790,77 eur. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal jeho viacerými námietkami, týkajúcimi sa dôvodov neplatnosti resp. nulitnosti Dohody o vyporiadaní BSM, hoci súd musí neplatnosť ako aj nulitnosť skúmať aj bez návrhu ex offo (ak nejde o relatívnu neplatnosť), pravdepodobne posúdil dohodu ako platnú a existujúcu, vôbec sa nezaoberal tým, či ustanovenia čl. I a čl. II bod 4 a 5 dohody (v ktorých sa hovorí o nadobudnutí bytu žalovaným) sú platné alebo neplatné a či spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť dohody, súd iba vyložil tento prejav vôle účastníkov tak, akoby vôbec neexistoval, čo je neprípustné. Ak považoval ustanovenia za nelogické a nepochopiteľné, mal ich klasifikovať ako neplatné z dôvodu, že neboli urobené určite a zrozumiteľne (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov ďalej len „OZ“) a v takom prípade by neplatnosť týchto ustanovení spôsobila neplatnosť celej dohody, nakoľko tieto ustanovenia tvoria cca 50% obsahu dohody. Z vykonaného dokazovania nevyplynul ani záver, že strany mali úmysel uzatvoriť Dohodu o vyporiadaní BSM bez týchto ustanovení, a ak prvostupňový súd posúdil prejav vôle účastníkov tak, že pri uzatváraní dohody nemali vôľu, aby žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva 3-izbový byt, posúdil ho v rozpore s jazykovým prejavom uvedeným v dohode a takýto výklad je neprípustný s poukazom na § 35 ods. 2 OZ. Ak súd dospel k záveru, že tu ide o rozpor prejavu vôle a samotnej vôle účastníkov, takýto prejav mal posúdiť ako neplatný v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Žalovaný bol toho názoru, že uzatvorenie kúpnej zmluvy nespôsobilo neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko v čase podpísania dohody ešte išlo o možné plnenie, nemožným sa stalo až dodatočne povolením vkladu vlastníckeho práva k 3 - izbovému bytu do katastra nehnuteľností v prospech tretej osoby, pričom dodatočná nemožnosť plnenia nespôsobuje neplatnosť dohody a preto má žalovaný nárok na náhradu za plnenie (3-izbový byt), ktoré mal nadobudnúť na základe dohody, nakoľko právny dôvod na toto plnenie prevodom vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu odpadol. Tento nárok na náhradu za plnenie je vo výške toho, čo žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy t. j. vo výške 1 000 000 Sk, v konaní preto žalovaný podal námietku započítania tejto pohľadávky s pohľadávkou uplatnenou žalobkyňou a jej príslušenstvom, ktorou sa však súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Nakoľko sa žalobkyňa domáha nároku na základe dohody, hoci svoj záväzok previesť na žalovaného 3-izbový byt nesplnila, nemôže sa s poukazom na § 560 OZ domáhať zaplatenia 400 000 Sk, čo by bolo zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadou spravodlivosti. Uplatnenie pohľadávky žalobkyňou je jednoznačne výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, že nadobudol z BSM majetok v hodnote o 240 000 Sk menšej ako mu mal prináležať v zmysle zásad vyporiadania BSM (t. j. žalobkyňa získala majetok v hodnote o 240 000 Sk viac ako jej malo prináležať podľa ust. § 150 OZ). Ak súd priznal žalobkyni ešte aj nárok na zaplatenie 400 000 Sk, rozdiel medzi hodnotu majetku žalobkyne a žalovaného predstavuje sumu o 800 000 Sk vyššiu, rozdiel medzi tým, čo má patriť žalobkyni a tým čo žalovanému, bude 1 040 000 Sk, takýto výklad dohody o vyporiadaní BSM, ktorý prijal súd prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi ale aj elementárnou slušnosťou a je vyslovene nespravodlivý. S poukazom na § 44 ods. 1 OZ a § 43c ods. 2 OZ uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložená dohoda, ktorú predložil (žalovaný), nebola nikdy platne uzatvorená, keďže jej prijatie neprišlo žalobkyni, ide teda o neexistujúcu dohodu a nikdy z nej nevznikali pre jej účastníkov žiadne práva a povinnosti. Namietol, že v rozpore s vykonaným dokazovaním je tvrdenie súdu v rozsudku, že k súhlasnému prejavu vôle účastníkov dohody prišlo už dňa 24.10.2006 pri jej podpise, keďže z overovacej doložky vyplýva, že žalovaný dohodu ktorú predložil súdu podpísal až 6.11.2006 na Mestskom úrade v Trnave (nie v kancelárii JUDr. L.). Žalobkyňa sa svojho nároku domáha na základe nejakej dohody o vyporiadaní BSM, ktorou do podania žaloby nedisponovala a ktorá mala byť podpísaná oboma účastníkmi u JUDr. L. avšak existenciu tejto dohody doposiaľ nepreukázala. Poukázal aj na skutočnosť, že bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 25.10.2006, hoci bolo jednoznačne preukázané, že v tento deň jeho podpis na dohode ešte ani nebol uskutočnený. Konanie pred súdom prvého stupňa trpelo aj viacerými procesnoprávnymi vadami, ktoré mali za následok odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom a to najmä, že prvostupňový súd neustálil právny titul, keďže žalobkyňa predložila nepodpísaný exemplár dohody a z dokazovania vyplynulo, že takáto dohoda neexistuje a existenciu ústnej dohody žalobkyňa nepreukázala, pričom súd vychádzal pri svojej argumentácii z dohody predloženej žalovaným, ktorá je síce datovaná dátumom 24.10.2006 ale bola podpísaná žalobkyňou 2.11.2006 a žalovaným až 6.11.2006 (teda nie spoločne ako tvrdí žalobkyňa). Ďalšou vadou bolo, že prvostupňový súd v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ďalej len „O. s. p.“) neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné. Tým, že účastníci nevedeli ktoré skutkové tvrdenia v konaní sú sporné a ktoré nie, nemohli v konaní účinne brániť svoje práva resp. povinnosti, žalovaný nemohol vedieť ani nevedel, že sporné skutočnosti má ďalej preukazovať, resp. keby bol vedel ktoré skutočnosti má súd za preukázané, ľahko by navrhol dôkazy na ich vyvrátenie. Takýmto postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Záverom uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal viacerými jeho argumentmi, len k niektorým uviedol, že ich považuje za účelové a bezvýznamné, ale prečo ich považoval za účelové a v čom spočíva bezvýznamnosť však už neuviedol a v argumentácii súdu nie je uvedený odkaz na akúkoľvek právnu kvalifikáciu, úvahy súdu sú pre časté syntaktické a gramatické chyby nezrozumiteľné. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutý, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný sa v odvolaní dostáva do vzájomných rozporov v jednotlivých argumentáciách. Z vykonaného dokazovanie je nesporné, že účastníci najneskôr dňa 24.10.2006 uzavreli Dohodu o vyporiadaní BSM, teda dohodli sa na jej obsahu, ktorý je zachytený na listinnom doklade zo dňa 24.10.2006 a túto dohodu potom podpísali a v rôznych dňoch (2. a 6.11.2006) ich podpisy na listinnom doklade zo dňa 24.10.2006 aj overili. Žalovaný sa nikdy nedomáhal návrhu na vklad vlastníckeho práva z Dohody zo dňa 24.10.2006 do katastra nehnuteľností, pre oboch účastníkov konania táto časť Dohody uvedená pod bodom I. dohody ako keby vôbec neexistovala. Táto časť dohody je oddeliteľná od ostatného obsahu dohody a nemôže spôsobovať neplatnosť celého právneho úkonu, sám žalovaný v jeho liste zo dňa 5.5.2008 potvrdzuje platnosť uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.10.2006. K tvrdenému nároku žalovaného voči žalobkyni, s ktorým sa súd prvého stupňa vyporiadal tak, že nevznikol dôvod započítania pohľadávky, nakoľko Dohodu a z nej vyplývajúci nárok žalobkyne súd považoval za plne platné, uviedla, že započítanie v konkrétnom prípade ani nie je možné v zmysle § 580 OZ a nasl., nakoľko v prípade žalovaného sa jedná o domnelú, započítania nespôsobilú pohľadávku. Otázku začatia plynutia doby omeškania súd správne posúdil, keďže účastníci sa najneskôr 24.10.2006 dohodli na vyporiadaní BSM a súd správne neviazal začiatok plynutia lehoty omeškania až na deň podpisu listinného dokladu zo dňa 24.10.2006 - deň overenia podpisov na tomto doklade, nakoľko písomná forma dohody nebola nutná. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože konanie na súde prvého stupňa predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku trpelo závažnými vadami a postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom a preto je dôvodné napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 37C/196/2008 je zaplatenie istiny 13 277,57 eur s príslušenstvom titulom vyrovnania finančných hodnôt získaných pri vyporiadaní BSM účastníkov, na zaplatenie ktorej istiny sa žalovaný zaviazal žalobkyni v Dohode o vyporiadaní BSM. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keď boli zistené v konaní také vady, ktoré nutne museli viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa. Podľa § 212 ods.3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O tom, ako v tej - ktorej veci prebiehalo konanie (vrátane dokazovania) na súde prvého stupňa, môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach ( § 40 ods. 1 O. s. p. a § 122 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 118 ods. 1,2,3 a 4 O.s.p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (1). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca (3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené (4). Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 O. s. p.. Z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do O. s. p. malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu. V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup (§118 ods. 2 O. s. p.), keďže ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom prvého stupňa nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., a odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní zohľadnil. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010). Postačujúcim pre zrušenie napadnutého rozsudku bol už i tento jediný dôvod, ktorým v podstate došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Ale navyše takýto dôvod bol naplnený i riadnym neodôvodnením rozsudku. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením. V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku obmedzil na skopírovanie súčasti spisu a to návrhu, vyjadrení, výpovedí účastníkov na pojednávaniach (táto časť tvorí cca 6 strán) a na stručné nepodložené zhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazoch, absentuje akékoľvek ako je už i vyššie uvedené logické hodnotenie dôkazov a najmä akékoľvek logické právne posúdenie veci (s výnimkou citácie ustanovení § 488, §489, §490, §491 ods. 1, §51, §494, §34, §35 ods. 1, §517 ods. 1, 2OZ a § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z.). Odvolaciemu súdu bránil vo vecnom prejednaní veci dostatočne jasne a konkrétnymi dôkazmi podložený záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V ďalšom konaní súd prvého stupňa procesným postupom podľa ust. §118 O. s. p. po vykonaní úkonov uvedie skutočnosti podľa § 118 ods. 2 O.s.p. opätovne posúdi nárok žalobkyne, vykoná navrhované dôkazy alebo rozhodne o ich nevykonaní, a vo veci spravodlivo rozhodne, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodní tak, aby z odôvodnenia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Najmä sa bude zaoberať okolnosťami uzavretia dohody (zrejme s potrebou vypočutia osoby koncipujúcej predmetnú dohodu) platnosťou dohody (v prípade ak príde k záveru, že časť dohody alebo celá dohoda je neplatná náležite zdôvodní z akého dôvodu a podľa akých zákonných ustanovení posúdil ich neplatnosť; v prípade jej platnosti sa bude zaoberať započítacou námietkou žalovaného). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.