Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/242/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109214542 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2109214542.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: O. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., C. č. XX, zastúpená L. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., C. č. XX, proti odporcovi: O. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., Ľ. A. XXXX/XA, o návrhu na zvýšenie výživného na navrhovateľku a o návrhu na zníženie výživného odporcu voči navrhovateľke, o odvolaní odporcu voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 11C/27/2009-181 zo dňa 20. júla 2011 v časti zvýšenia výživného a v časti zamietnutia zníženia výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného m e n í tak, že návrh z a m i e t a. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 59,76 eur na sumu 83 eur mesačne odo dňa 01.08.2011 s tým, že odporca je povinný platiť výživné vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Súd prvého stupňa v časti zvýšenia výživného za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2011 zo sumy 59,76 eur na sumu 83 eur zastavil. Návrh odporcu na zníženie výživného zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozsudkom súdu prvého stupňa sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8C/84/2005-33 zo dňa 05.01.2006 v časti o výživnom na O. Z.. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného odo dňa 01.07.2009 na sumu 83 eur, čo odôvodnila zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného zo dňa 05.01.2006, kedy došlo k rozvodu manželstva rodičov navrhovateľky a bola zverená do starostlivosti matke. Navrhovateľka počas konania vzala návrh späť v časti zaplatenia výživného od 01.07.2009 do 31.07.2011 a konanie v tejto časti bolo zastavené. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu študentkou 4. ročníka gymnázia, s čím boli spojené zvýšené výdavky so štúdiom, poplatkami na prijímacie pohovory na vysokú školu a ďalšími nákladmi. Odporca sa iným spôsobom ako platením výživného na výžive navrhovateľky nepodieľal. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa už navrhovateľka navštevovala 2. ročník vysokej školy s tým, že výdavky na ubytovanie platí vo výške 57,50 eur mesačne, cestovné 21 eur mesačne. Príjem matky navrhovateľky je priemerne vo výške 352,20 eur mesačne a poberá prídavky na 3 deti vo výške 66,03 eur a má príjem z prenájmu garsónky 50 eur mesačne. Odporca žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť a výšku výživného znížiť. Okrem navrhovateľky platí výživné na maloletého H. vo výške 39,83 eura a na R. vo výške 49,76 eura a po úhrade výživného spolu v sume 150 eur na bežné výdavky odporcovi zostáva suma 80 eur. Vypomáha mu sestra, u ktorej sa stravuje a ktorá platí aj výživné na maloletých. Odporca je od júla 2010 invalidný dôchodca a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2011 vo výške 317,10 eur mesačne. Odporca bol od septembra 2009 práceneschopný. Jeho jediným majetkom je 1-izbový byt, ktorý zakúpil v roku 2007 po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na tomto byte bezodplatne previedol na svoju sestru, ktorá sa o neho stará a vypomáha mu. Výdavky spojené s bytom v celom rozsahu platí odporca. Odporca v období od 01.12.2009 do 31.05.2010 poberal nemocenské vo výške 190,40 eur, od júla 2010 do februára 2011 dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 eur mesačne a do 29.03.2011 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dospel k právnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov, navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu, zmena pomerov nastala už jej nástupom do maturitného ročníka na strednej škole, s čím boli spojené zvýšené výdavky súvisiace aj s prípravou na prijímacie pohovory a s prijímacími pohovormi samotnými a návrh tak považoval za dôvodný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci nevzal do úvahy výdavky odporcu, ktoré nie je povinný vynakladať a súvisia s jeho zlozvykom - fajčením. Nevzal do úvahy výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou vo viac ako jednej polovici, keďže na týchto výdavkoch by sa mal rovnodielne podieľať aj druhý spoluvlastník. Z takto zistených pomerov súd prvého stupňa dospel k záveru, že odôvodnené potreby navrhovateľky za obdobie od poslednej úpravy výživného podstatne vzrástli, jej pomery sa výrazne zmenili a možnosti odporcu umožňujú zvýšiť výživné na sumu 83 eur od 01.08.2011. Keďže súd prvého stupňa vyhovel návrhu na zvýšenie výživného, zamietol návrh na zníženie výživného. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca, a to v celom rozsahu ako voči zamietnutiu návrhu na zníženie výživného, tak voči rozhodnutiu o zvýšení výživného. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy posledné zmeny v životnej situácii odporcu. Odporca bol dlhodobo nezamestnaný, následne poberal dávky v hmotnej núdzi a priznaný invalidný dôchodok mu bol vyplatený až spätne po dlhom období. Napriek tomu musel platiť výživné a vlastné náklady na zabezpečenie základných ľudských potrieb, liekov a zdravotných pomôcok . Všetky výdavky v tom období za neho hradila jeho sestra. K odvolaniu priložil posudok ambulancie klinickej psychológie, z ktorého vyplýva, že je psychicky labilný a nie je schopný adekvátne reagovať v stresových situáciách. Klinický psychológ dospel k záveru, že jeho schopnosť zaradenia sa do pracovného procesu je výrazne oslabená a má sťažené každodenné sociálne fungovanie. Uviedol skutočnosti súvisiace sa úhradou výživného a so zabezpečením jeho životných potrieb, ktoré v celom rozsahu hradí jeho sestra. Odporca uhrádza len výdavky spojené s bytom a liekmi, keďže všetko ostatné hradí sestra, ktorá je polovičnou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom žije. Invalidný dôchodok odporcu činí 317,10 eura, pričom výdavky na byt sú vo výške 95 eur, lieky 30 eur a po ich odpočítaní z dôchodku mu zostáva 192,10 eur. Z tejto sumy musí pokryť oblečenie, stravu a ďalšie nevyhnutné potreby súvisiace so zachovaním základnej ľudskej dôstojnosti, a samozrejme má z nej platiť aj výživné. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť. Postoj odporcu považuje za nezodpovedný a necitlivý, keďže sa vyhovára na svoj labilný psychický stav a potrebnú výpomoc zo strany jeho sestry. Doposiaľ holduje alkoholu, z ktorého vznikli aj všetky problémy súvisiace s rozpadom rodiny. Odporcov zdravotný stav mu nezabraňuje zamestnať sa a svoje zdravotné problémy si zavinil sám požívaním alkoholu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zvýšenia výživného na dospelú navrhovateľku zmeniť a v časti navrhovaného zníženia výživného potvrdiť. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov. Z prieskumu majetkových pomerov odporcu vyplynulo, že je od júla 2010 invalidným dôchodcom s dôchodkom priznaným od 01.01.2011 vo výške 317,10 eur mesačne. Vlastní jednoizbový byt ako spoluvlastník v podiele 1/2, v ktorom býva. Výdavky spojené s bytom v celom rozsahu platí odporca. Potreby navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného zmenili, ukončila strednú školu a študuje na vysokej škole, s čím sú spojené vyššie výdavky na ubytovanie a cestovné, ako aj na študijnú literatúru. Odvolací súd po posúdení preukázaných pomerov odporcu dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodné určené výživné na navrhovateľku zvyšovať z dôvodu, že na strane odporcu došlo k zmene pomerov, ktorá mu neumožňuje zabezpečiť si vyšší príjem ako invalidný dôchodok. Zdravotný stav odporcu neumožňuje získať iné peňažné prostriedky ako priznaný dôchodok, ktorý už v súčasnosti zaťažuje určené výživné na 3 deti spolu vo výške 137,09 eur. Výživné tak činí 43% príjmu odporcu, pričom na živobytie mu zostáva 180,01 eur. Mesačné výdavky odporcu, ktoré odvolací súd posúdil ako nevyhnutné, sú 47,50 eur na byt (t.j. 1/2 z deklarovaných výdavkov vo výške 95 eur s prihliadnutím na polovičné spoluvlastnícke práva k bytu) a 30 eur na lieky. Odporcovi tak na zabezpečenie stravy a ostatných potrieb zostáva mesačne 102,51 eur. Z takto zistených pomerov na strane odporcu je zjavné, že vyššie výživné nie je možné vzhľadom na jeho majetkové pomery určiť. Akokoľvek problematická je situácia navrhovateľky, určené výživné nesmie privodiť povinnému stav núdze v takej miere, že ohrozí jeho základné ľudské práva, t.j. znemožní mu zabezpečiť si bývanie a nevyhnutné potreby súvisiace s prežitím. Zmena pomerov je relevantná nielen v súvislosti s nárokmi a potrebami dieťaťa, ale aj v súvislosti s príjmovými možnosťami povinného rodiča, rešpektujúc aj jeho právo na aspoň základné a nevyhnutné živobytie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolanie odporcu smerovalo aj k výroku zamietajúcemu návrh na zníženie výživného. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetkové pomery odporcu sa od poslednej úpravy výživného nezmenili tak výrazne, aby odôvodňovali zníženie určeného výživného. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2006 mal odporca mesačný príjem 5.694,- Sk (t.j. 189 eur), pričom samotný odporca priznal skutočný príjem vo výške 398 eur. V tom čase maloletá navrhovateľka bola študentkou 1. ročníka gymnázia. Odporca v období od 01.12.2009 do 31.05.2010 poberal nemocenské vo výške 190,40 eur, od júla 2010 do februára 2011 dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 eur a do 29.03.2011 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 317,10 eur. Majetkové pomery odporcu sa zmenili tak, že sa zhoršili. Pokles príjmu, ktorý je trvalý a zároveň zdravotné okolnosti, ktoré objektívne neumožňujú odporcovi získať príjem vyšší, odvolací súd posúdil ako okolnosti odôvodňujúce ponechanie určeného výživného na pôvodnej výške. Odporca dokázal výživné platiť aj v obdobiach, keď jeho príjem bol na úrovni dávok v hmotnej núdzi, teda v súčasnosti je dôvodné výživné neznižovať. Odvolací súd zohľadnil potreby navrhovateľky, ktoré odôvodňujú v súvislosti s pomermi odporcu ponechanie výživného vo výške určenej v rámci poslednej úpravy výživného v roku 2006. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti návrhu odporcu na zníženie výživného podľa ust. § 219 ods. 1 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, keďže obaja boli úspešní v rovnakej miere (odporca v súvislosti so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného a navrhovateľka v súvislosti s návrhom na zníženie výživného). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.