Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/192/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228215 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2109228215.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu "TAZ, a.s., v likvidácii, IČO 36 227 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava", zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, AK so sídlom Košická 52, Bratislava, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX C., o zaplatenie 398,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č.k. 16C/95/2010-66 zo dňa 06. mája 2010 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva a pripustil vstup vedľajšieho účastníka Mgr.Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, do konania na strane odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 398,55 eur, čo zdôvodnil tým, že odporca užíva byt č. 28, nachádzajúci sa v C. na ulici A., na X. podlaží, ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva, na základe zmluvy o nájme. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave 3K 105/99 zo dňa 21.12.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000. 08.06.2000 bol vykonaný súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do súpisu sa zaradil aj tento byt. V zmysle § 14 písm. a) ZVK oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí navrhovateľovi. Navrhovateľ z účtovných dokladov zistil, že odporca k 17.09.2009 dlhuje na nájomnom 398,55 eur. V predmetnej veci ide o spor o zaplatenie nájomného za nájom bytu, súd sa bude zaoberať otázkou predbežnou, kto bol vlastníkom bytu v rozhodnom období, pričom navrhovateľ tvrdí, že prenajímateľom bytu v rozhodnom období bol navrhovateľ, vedľajší účastník tvrdí, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa. V predmetnej veci ide o sporové konanie, vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, má spôsobilosť byť účastníkom konania i procesnú spôsobilosť. Preukázal právny záujem na výsledku tohto konania, súd preto zamietol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesenú navrhovateľom a pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nepripúšťa. Podľa žalobcu vedľajší účastník nepreukázal podmienku prípustnosti vedľajšieho účastníka, tzn. právny záujem na výsledku konania, pretože právny záujem je daný, ak sa výsledok konania priamo alebo nepriamo dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka, jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Zastáva názor, že právne postavenie správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, nebude v súvislosti s výsledkom tohto konania akýmkoľvek spôsobom menené a výsledok tohto konania nebude zakladať akýmkoľvek priamu alebo nepriamu zmenu hmotnoprávneho postavenia úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Žalovaný ani vedľajší účastník odvolanie nepodali. Odvolací súd prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. obsahom a dôvodmi podaného odvolania postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru , že je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu "TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava" (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3K/105/99 z 21.12.1999) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty o. i. aj predmetný byt, nájomcom ktorého je žalovaný. Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25K/2/2007 (teda v konkurznej veci úpadcu "Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava", čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať aj s domom, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/ 2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol so záverom o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý a to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci pod sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci -konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci však napokon bolo známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653- zamietol a Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23.09.2008 č. k. 21CoKr/4/ 2008-767- potvrdil. V skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho účastníka. Excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných dôvodov; ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby. K uplatneniu práva na zaplatenie nájomného práve za obdobie zhora došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech, keď platby vymáhané žalobcom už žalovaný zaplatil vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od prvšieho súpisu veci aj po ustálení neoprávnenosti. Až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu pravda dôjde je nutné zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného. Tým je ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci by viedol k následnej požiadavke žalovaného na vrátenie mu plnenia poskytnutého ním predtým vedľajšiemu účastníkovi. Pretože potom na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súvislosti porovnaj napr. i komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať argumentáciu žalobcu snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovaným a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (rozumej osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa tu o post vedľajšieho účastníka. Podľa právnej úpravy vedľajší účastník do konania vstupuje buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu (§ 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.) a že súd na návrh rozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Zásadný rozdiel oproti rozhodovaniu v prípade tzv. hlavného účastníctva. Ten spočíva v tom, že kým u tzv. hlavného účastníka súd pripúšťa pristúpenie do konania a takáto osoba sa účastníkom so všetkými právami a povinnosťami účastníka stáva až pozitívnym rozhodnutím súdu (o návrhu); vedľajší účastník do konania vstupuje sám, už od momentu oznámenia jeho vstupu disponuje aj právami a povinnosťami účastníka a k zmene v tomto smere môže dôjsť len negatívnym rozhodnutím o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Rozhodnutie súdu o návrhu týkajúcom sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva má mať len podobu konštatovania, či vedľajšie účastníctvo je alebo nie je prípustné. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až konečnému rozhodnutiu. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0 . 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.