Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/56/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205209 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111205209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov: matka - G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. D. XX, J. a otec - W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. G. XX, J., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/6/2011-32 zo dňa 12. mája 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca na mal. P. zvyšuje s účinnosťou od 1.3.2011 zo sumy 43,15 eur (1.300 Sk) na sumu 100 eur mesačne, a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/137/2002-65 zo dňa 21.6.2004 v časti výšky výživného. Zročné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 31.8.2011 vo výške 341,10 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 21.6.2004, č. k. 19P/137/2002-65 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. zvýšil zo sumy 43 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2011 a zaostalé výživné za obdobie od 1.3.2011 do 12.5.2011 vo výške 114 eur povolil otcovi splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby maloletej v súvislosti s jej vekom a návštevou strednej školy. Na strane matky bolo potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloletú a objektívne jej sťaženú možnosť zamestnať sa vzhľadom na charakter jej ochorenia. V konaní nebolo preukázané, že by matka zdieľala spoločnú domácnosť s inou osobou, naopak otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá síce nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletej, ale je povinná prispievať na domácnosť otca, a tým sa podieľať na týchto nákladoch bez ohľadu na to, z akého dôvodu nemá zamestnanie. Výdavky na domácnosť nie je samo osebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť, ktoré by im bránili povinnosť riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. V každom prípade bolo však potrebné mať na zreteli skutočnosť, koľko osôb sa na týchto nákladoch podieľa. Od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ktorej objektívne potreby nepochybne za obdobie 7 rokov vzrástli, a to vekom, vzrastom, zmenou stupňa školského vzdelania. Na strane matky došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý jej znemožňuje zamestnať sa. U otca došlo síce k strate zamestnania, avšak tu je potrebné apelovať práve na jeho povinnosť počínať si tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, pretože takáto zmena pomerov na jeho strane nemôže byť v neprospech maloletej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že žije s družkou v rodinnom dome, je už viac ako rok nezamestnaný, pričom si intenzívne hľadá zamestnanie, no bohužiaľ pre jeho vek sa mu to nedarí. Pokiaľ dcéra P. chodila k nim, vždy jej dal nejaké vreckové, či už 10 alebo 15 eur, no nevie, prečo k nim prestala chodiť. Poukázal na to, že momentálne nemá z čoho platiť výživné 100 eur, pričom akonáhle sa zamestná, bude okamžite uvedené výživné platiť. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ako aj kolízny opatrovník, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zmeniť ho bolo potrebné len z dôvodu nie celkom správnej formulácie. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/6/2011 je zvýšenie výživného otca na maloletú P., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné s účinnosťou od 1.3.2011 zvýšené. Z ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh a pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Citované ustanovenie teda umožňuje v prípade závažnej, podstatnej a relatívne trvalej, teda výrazne sa prejavujúcej zmeny v možnostiach a schopnostiach rodičov, ako aj odôvodnených potrebách dieťaťa, zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19P/137/2002-65 zo dňa 21.6.2004, ktorým bola schválená rodičovská dohoda tak, že otec sa zaviazal s účinnosťou od 1.9.2003 platiť maloletej výživné v sume 1.300 Sk (43,15 eur). V čase rozhodovania maloletá chodila do 1. ročníka základnej školy. Otec bol živnostníkom zamestnávajúcim 5 zamestnancov, pričom v zdaňovacom období dosiahol základ dane vo výške 101.842 Sk a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 6.223 Sk. Býval v trojizbovom byte a vlastnil ďalší dvojizbový byt, ktorý prenajímal. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 6.500 Sk. Z obsahu spisového materiálu, ako aj doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplynulo, že matka je v súčasnosti nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 182,35 eur. Trpí závažným ochorením Crohnovou chorobou, pričom jej zdravotný stav jej bráni zamestnať sa. S prihliadnutím na svoj zdravotný stav má zvýšené náklady na výživu. V spoločnej domácnosti žije s maloletou P.. Otec dieťaťa je od 3.9.2010 nezamestnaný a poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 335,70 eur mesačne. Dňa 22.7.2011 uzatvoril manželstvo, z ktorého by sa malo narodiť vo februári 2012 dieťa. Tak trojizbový, ako aj dvojizbový byt, ktoré vlastnil v čase ostatného rozhodnutia, predal a za nadobudnutú sumu zakúpil a zrekonštruoval rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva so svojou manželkou. Podnikanie, ktoré bolo ziskové, ukončil z dôvodu, že mu prenajímateľ zdvojnásobil výšku nájomného, čo už nebolo v jeho silách hradiť. Jeho manželka je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 320 - 330 eur. A. P. navštevuje 2. ročník Pedagogicko-sociálnej akadémie blahoslavenej Laury v Trnave. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Zistenia súdu prvého stupňa, že od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane výživou odkázaného dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, sú správne. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko táto v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala 1. ročník základnej školy a v súčasnosti už navštevuje 2. ročník strednej školy, čím nepochybne došlo k podstatnému nárastu nákladov na jej výživu. Rovnako došlo k zmene pomerov i na strane matky maloletej, ktorá trpí závažným ochorením, čím došlo k nárastu nákladov na jej výživu a súčasne k problémom so zamestnaním sa. Na strane otca dieťaťa bolo potrebné prihliadnuť na to, že tento ukončil ziskové podnikanie, pričom však súdu doposiaľ hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvody, pre ktoré podnikanie ukončil. Rovnako bolo potrebné prihliadať na to, že v čase ostatného rozhodovania otec vlastnil dva byty, ktoré predal a utŕženú sumu peňazí investoval do zakúpenia rodinného domu a jeho rekonštrukcie, čo však nemôže byť v rozpore s oprávnenými záujmami maloletej na zabezpečenie riadnej výživy, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. V danom prípade bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že maloletá tento rok dosiahne plnoletosť. Z vyššie uvedených dôvodov bolo dôvodné zvýšiť výživné otca (nie vyživovaciu povinnosť) na maloletú P. zo sumy 43,15 eur (prepočet zo sumy 1.300 Sk je 43,15 eur a nie 43 eur) na sumu 100 eur s účinnosťou od 1.3.2011, ktoré výživné je potrebné považovať za primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť i o zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do 31.8.2011 (nakoľko výživné za mesiac september v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu nebolo ešte splatné), pričom pri výpočte zročného výživného súd vychádzal z rozdielu medzi určeným výživným a výživným, ktorým na výživu dieťaťa otec za uvedené obdobie prispieval (6 x 56,85 eur), ktoré súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku a pomerom otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. s použitím ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v danom prípade išlo o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.