Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/35/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222166 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111222166.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec H. O., bytom W., U. XX a matka: M. Q., bytom W., sv. O. a J. XX, zastúpenej JUDr. Leou Gubovou, advokátkou, Trnava, J. Bottu 53, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 20P/285/2011-15 zo dňa 26.októbra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že matka maloletého žiadala súd prvého stupňa, aby predbežným opatrením zveril do jej starostlivosti maloletého H., až do doby pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Zároveň žiadala o úpravu styku otca s maloletým tak, že tento je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň od piatku 15,00 hod. do nedele 18,00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa H. O. do januára 2010 žila v spoločnej domácnosti. Od januára 2010 aj s maloletým býva u jej rodičov. Otec maloletého požiadal v návrhu vo veci samej o styk každý víkend od piatku 15,00 hod. do pondelka 7,30 hod., s čím matka nesúhlasila vzhľadom na nízky vek dieťaťa a potrebu stability jednej domácnosti. Súd prvého stupňa z doložených listín a z obsahu spisového materiálu zistil, že matka samotná nebráni otcovi stretávať sa s maloletým a uvedomuje si, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby s otcom udržiaval kontakt. Dieťa je v osobnej starostlivosti matky, na čom sa rodičia dieťaťa dohodli a otec to aj rešpektuje. Matka žiada úpravu styku v dvojtýždňových intervaloch aj s ohľadom na to, že dieťa začne časom navštevovať škôlku, a preto je potrebné uňho vybudovať stabilitu prostredia v jednej domácnosti. Súd prvého stupňa mal preukázané, že matka nebráni otcovi stretávať sa s maloletým. Vo veci bol podaný riadny návrh, o ktorom bude súd prvého stupňa v najbližšej dobe rozhodovať. V súčasnosti teda nie je potrebná úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu predbežným opatrením. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa skonštatoval, že rodičia majú možnosť navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko - psychologických služieb, kde sa majú pokúsiť uzavrieť dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na základe takýchto záverov, keď nemal osvedčenú naliehavosť v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia, súd prvého stupňa návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie matka maloletého. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd maloletého H. zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a upraví styk otca s maloletým tak, že tento sa s ním bude môcť stretávať každý párny týždeň od piatka 15,00 hod. do nedele 18,00 hod. do rozhodnutia vo veci samej. Vo svojom odôvodnení uviedla, že dňa 14.11.2011 na odporúčanie súdu prvého stupňa navštívila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s poradenstvom ohľadne krízového obdobia v súvislosti s úpravou styku otca s maloletým. O maloletého sa osobne stará, poskytuje mu potrebnú starostlivosť aj výživu, pričom s otcom dieťaťa sa zatiaľ dokázali dohodnúť len na tom, že dieťa zostane v jej osobnej starostlivosti. Nedokážu sa dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Otec požaduje styk v miere, s ktorou ona nesúhlasí, pričom zopakovala vo svojom odvolaní všetky skutočnosti, ktoré už boli obsiahnuté priamo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznila, že maloletý sa po návrate z návštevy otca vracia mrzutý a občas aj agresívny, a zrejme mu nevyhovuje spôsob takej častej zmeny prostredia. Poukázala aj na styk otca s maloletým dňa 15.10.2011, kedy si maloletého otec vzal od matky a vrátil ho až v pondelok 17.10. 2011 o 7,30 hodine ráno, pričom ho vyslovene žiadala, aby ho priviezol späť ešte v nedeľu o 18,00 hod. večer. Odvolateľka navrhla úpravu nariadením predbežného opatrenia aj s poukazom na to, že bezprostredne hrozí, že otec opätovne odníme maloletého z osobnej starostlivosti matky bez toho, aby maloletý bol na takýto styk riadne pripravený a bude tak vystavený stresu a konfliktom, ktoré medzi rodičmi maloletého vznikajú. Zároveň sa obáva, že otec - odporca jej maloletého nevráti do starostlivosti, len aby ju potrestal a dokázal jej, že o starostlivosti rozhoduje iba on. K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril otec maloletého, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a odvolanie matky za účelové. Maloletý sa nachádza v starostlivosti matky, avšak o stretávanie s ním má jeho otec veľký záujem. Maloletý má dva roky, od narodenia sa oňho otec staral a vie čo potrebuje a vyžaduje. Z odvolania odvolateľky vyplývajú nepravdivé údaje, keďže otec maloletého mal možnosť za posledné dva mesiace sa s ním stretávať len každý druhý víkend. Je potom prirodzené, že maloletý má zmenené správanie, keď sa s otcom vidí len približne každé dva týždne na dva dni. Otec maloletého sa domnieva, že maloletý nemá problém s adaptovaním sa na iné prostredie a zmenu domácnosti, keďže je na to zvyknutý od narodenia. V domácnosti otca je maximálne spokojný, celý čas je pri ňom a majú vybudovaný pevný vzťah. Namietal aj tvrdenie matky, že dňa 15.10. 2011 odňal dieťa z jej starostlivosti neoprávnene, k styku s maloletým došlo na základe dohody s matkou, pričom dieťa videl otec až po mesiaci, keďže matka mu predtým celý mesiac neumožnila aby sa so synom stretol. Otec maloletého si je vedomý potreby vyhnúť sa konfliktom s matkou dieťaťa pred maloletým a tomuto sa aj snaží vyhýbať. S matkou dieťaťa sa majú stretnúť u sociálnej pracovníčky a komunikácia má smerovať k uzavretiu dohody o výchove maloletého mimosúdne. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhuje odvolaniu matky vyhovieť a upraviť styk dieťaťa s otcom v rozsahu zodpovedajúcom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 OSP), bez nariadenia pojednávania (§214 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne a právne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu H. Q.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Podľa § 74 ods. 1 § 102 s použitím OSP § pred začatím konania alebo po začatí konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 36 ods. 1, § 25 Zákona o rodine). Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, stane sa táto dohoda súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je potrebné starostlivo posudzovať jeho časové vymedzenie a miesto, pričom by sa nemali používať len paušálne hľadiská. Rozhodujúce sú okolnosti na strane dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 OSP) alebo po začatí konania (§ 102 OSP). V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloleté dieťa po zániku spoločnej domácnosti rodičov je v starostlivosti matky, ktorá žije u svojich rodičov. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a vzhľadom k zániku spoločnej domácnosti matka požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že zo strany matky nedochádza k bráneniu styku s maloletým a otec sa s ním pravidelne stretáva. Súd prvého stupňa v konaní postupoval správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Nariadenie predbežného opatrenia by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa ním mali zabezpečiť práva rodiča na styk s dieťaťom pre prípad, že by takémuto styku bolo druhým rodičom bránené. Nariadenie predbežného opatrenia ako špecifického inštitútu pred rozhodnutím vo veci samej musí byť osvedčené pomermi, ktorých úprava neznesie odklad. Pokiaľ by bolo otcovi bránené v styku s maloletým, bola by obava, že rodič bude na svojich rodičovských právach konaním druhého rodiča poškodený a zároveň by mohlo dieťa utrpieť citovú ujmu, bol by daný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia. Treba mať na pamäti, že vo veci ide o predbežné opatrenie a až po vykonaní dokazovania súdom prvého stupňa vo veci samej môže dôjsť k ustáleniu rozsahu styku otca s maloletým. Odvolací súd dospel k záveru, že úprava styku otca s dieťaťom formou nariadenia predbežného opatrenia nie je dôvodná a stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa. Základným prvkom nariadenia predbežného opatrenia je jeho opodstatnenosť z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a pri starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné vziať do úvahy aj okolnosti svedčiace o tom, že život, zdravie alebo priaznivý vývoj dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený. Okolnosti takéhoto charakteru neboli v konaní preukázané a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia nebola tak odôvodnená. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. O náhrade trov konania sa nerozhoduje, keďže konanie sa nariadením predbežného opatrenia nekončí, ale toto konanie sa končí až rozhodnutím vo veci samej, pričom o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 145 OSP. Poučenie: Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.