Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoE/313/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306208976 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2306208976.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávneného: E. podnik a.s., P., N. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom v Bratislave, P.O.BOX 259, proti povinnému: J. X., nar.. XX.X.XXXX, bytom J. E. XX, T., pre vymoženie 23,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Janec, so sídlom Bratislava, Račianska 109/C, pod č.k. Ex/2594/06, na odvolanie oprávneného i súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 27.5.2010, č.k. 7Er/682/2006-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku II., ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 96,91 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením sudca prvostupňového súdu výrokom I. predmetnú exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 96,91 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie súd s použitím ust. § 29 ods. 1, § 196, § 197 ods. 2, § 31 ods. 1, § 57 ods. 2, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ako i ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 až 3 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008, vecne odôvodnil v podstate tým, že nakoľko oprávnený v stanovenej lehote neuhradil súdnemu exekútorovi preddavok na trovy exekúcie, súd konanie zastavil. V časti o náhrade trov exekúcie prvostupňový súd argumentoval tým, že oprávnený zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o dôsledku nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie bol vo výzve súdneho exekútora poučený. Súd preto vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. Vychádzajúc zo špecifikácie uplatnenej náhrady trov exekútorom, exekútorovi z ním uplatnenej sumy 241,06 Eur, priznal odmenu vo výške 96,91 Eur, pričom v odôvodnení rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie označené výslovne „proti náhrade trov konania“, v ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je opodstatnené, že oprávnenému by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by tým k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučne poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu trov exekučného konania primerane znížil. Na výzvu odvolacieho súdu právny zástupca oprávneného po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku čoho už v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. nemohol účinne rozšíriť odvolacie dôvody, doručil doplnenie odvolania v ktorom uviedol, že odvolanie bolo smerované iba proti trovám konania, pričom opätovne poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a vyslovil názor, že práca pri vymáhaní pohľadávok je natoľko rutinná, že si vyžaduje najviac 2 hodiny účelne vynaloženej práce a 7 úkonov exekučnej činnosti (dopyt na sociálnu poisťovňu, do evidencie obyvateľov a do 5 bánk). Preto navrhol uznať trovy konania v rozsahu 2 hodín účelne vynaloženej práce = 13,28 Eur, 7 úkonov exekučnej činnosti = 23,24 Eur, z toho 19 % DPH = 6,94 Eur a náhrada hotových výdavkov = 13,94 Eur, spolu 57,40 Eur. Navrhol, aby súd uplatnil ohľadne trov konania moderačné právo a náhradu trov primerane znížil. Proti preskúmavanému uzneseniu podal odvolanie i súdny exekútor. Exekútor vo svojom odvolaní žiadal, aby súd predmetné exekučné konanie v zmysle § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil alebo v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a zároveň žiadal priznanie trov exekúcie podľa vyčíslenia v podnete na zastavenie exekučného konania. Argumentoval tým, že všetky vykonané úkony boli financované z prostriedkov súdneho exekútora a keďže počet podaných návrhov na vykonanie exekúcie sa neustále zvyšoval, exekútor nemohol ďalej dotovať oprávneného. Vyzval preto oprávneného na zaplatenie preddavku vo výške 8,30 Eur, čo predstavuje 50% z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Poukázal na to, že nemožno požadovať od súdneho exekútora, aby znášal trovy exekúcie z vlastných prostriedkov. Pokiaľ oprávnený navrhuje uplatniť moderačné právo v časti trov exekúcie poukázal na to, že keďže náhradu trov exekučného konania upravuje Exekučný poriadok a vyhláška č. 288/1995 Z.z. ako lex specialis ich ustanovenia majú prednosť pred O.s.p. Poukázal tiež na to, že sám oprávnený ho usmernil, aby lustráciu osoby dlžníka vykonával iba u troch ním určených právnických osôb a v rozpore s tým v odvolaní očakáva využitie všetkých prostriedkov, ktoré má exekútor k dispozícii. Výzvou odvolacieho súdu zo dňa 17.8.2011, č.k. 24CoE/313/2010-32, ktorá bola súdnemu exekútorovi podľa pripojenej doručenky doručená 24.8.2010, bol exekútor vyzvaný na doplnenie a úpravu neúplného odvolania, ktoré neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, pričom bol riadne poučený ako má túto úpravu previesť s tým, že z jeho odvolania nie je zrejmé, v akom konkrétnom rozsahu uznesenie súdu prvého stupňa napáda, aby uviedol odvolacie dôvody, teda odvolanie riadne odôvodnil, aby uviedol v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia, resp. postupu súdu prvého stupňa a aby uviedol čoho sa domáha, teda jasný zrozumiteľný a vykonateľný petit. V uznesení bol exekútor poučený, že v prípade, že v určenej lehote doplnenie odvolania odvolaciemu súdu nedoručí, môže dôjsť k odmietnutiu odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Na túto výzvu súdny exekútor nezareagoval. V zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach v zmysle cit. § 42 ods. 3 uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie, alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný s vylúčením výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa nevzťahujúcich. Napokon v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, bolo povinnosťou súdneho exekútora ako odvolateľa, odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. V rozpore s tým, z odvolania exekútora nie je možné zistiť, v čom napadnuté rozhodnutie alebo jemu predchádzajúci postup súdu považuje za nesprávny, keďže prvým výrokom preskúmavaného uznesenia bola exekúcia zastavená a napriek tomu sa v odvolaní domáha zastavenia exekúcie. Čo sa týka druhého výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, exekútor neuviedol, v čom predmetné rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a ani akého rozhodnutia v tomto smere sa domáha, teda v akom rozsahu rozhodnutie o náhrade trov konania napáda. Keďže tieto vady odvolania neboli odstránené prvostupňovým súdom v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p., odvolací súd s použitím ustanovenia § 211 ods. 1 O.s.p., uznesením vyzval exekútora na odstránenie vád jeho odvolania. Toto rozhodnutie súdu pritom obsahovalo aj poučenie odvolateľa ako má vady odvolania odstrániť, ako i o následkoch neodstránenia vád. Predmetné uznesenie bolo exekútorovi doručené riadne poštou, súdny exekútor naň nereagoval a vytknuté vady neodstránil. Za tejto situácie Krajskému súdu Trnava ako súdu odvolaciemu (§ 10 ods. 1 O.s.p.), nezostávalo nič iné, iba postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), odvolanie súdneho exekútora ako nemajúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p., podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., odmietnuť. Okrem uvedeného bolo nevyhnutným odvolanie súdneho exekútora v tej časti, v ktorej sa odvolával voči časti preskúmavaného uznesenia, ktorou bola exekúcia zastavená, odmietnuť pre jeho neprípustnosť. V zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné, ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého bola predmetná exekúcia zastavená, pritom neobsahuje výslovne ustanovenie o tom, že proti tomuto uzneseniu, ktorým bola exekúcia pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora zastavená, je možné podať odvolanie. Rovnako ani v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku a contrário nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu, ktorým bola exekúcia zastavená, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, teda podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že voči tej časti preskúmavaného uznesenia, ktorou bola exekúcia zastavená, zákon odvolanie nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu bolo preto nevyhnutným, aby odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti časti uznesenia, ktorou bola exekúcia zastavená, ako neprípustné, s použitím ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Odvolaciemu súdu potom zostalo preskúmať na základe odvolania oprávneného tú časť uznesenia, ktorou prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov súdneho exekútora. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. použitého s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Keďže preskúmavané uznesenie, ktorým súd exekučné konanie pre nezloženie preddavku zastavil, je uznesením vydaním v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p., potom v zmysle § 58 ods. 5 O.s.p. je odvolanie proti jeho výroku o náhrade trov konania prípustné. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu uznesenia v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie oprávneného bolo podané v čas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 O.s.p.), v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím § 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základne zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania, teda v časti o náhrade trov exekúcie a z dôvodov uplatnených odvolateľom (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť. Ako odvolací dôvod oprávnený uviedol výlučne potrebu aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, s poukazom na okolnosti prípadu, pričom nenamietal žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky. V zmysle ustanovenia § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku iba vtedy, ak osobitný predpis, teda Exekučný poriadok, neustanovuje inak. Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti v § 200 a nasledujúcich. Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov v sporových konaniach pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Vychádzajúc z uvedeného potom nie je ani možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal a to ani vtedy, ak by podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov oprávneného, uplatnených do uplynutia lehoty na odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.