Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508207861 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2508207861.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrei Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. E., predtým W., trvale bytom, F. č. XX, Z., adresa na doručovanie S. X, Z., právne zastúpená advokátom Mgr. Petrom Peružekom, Cintorínska 1, Hlohovec, proti odporcovi: H. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XX, Z., o úpravu styku otca k maloletými deťom: U. W., narodený XX.XX.XXXX a H. W., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/516/2008-207 zo dňa 15. februára 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním upravil styk odporcu s maloletým U. a s maloletou H. tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletými každú párnu sobotu v roku v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., pričom navrhovateľka je povinná deti na styk pripraviť a odovzdať ich odporcovi v mieste bydliska maloletých detí a odporca je povinný maloleté deti navrhovateľke riadne a včas odovzdať v mieste bydliska maloletých detí. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a obom rodičom uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu na znalečnom v sume 227,22 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vo veci samej vykonal podrobné dokazovanie, pričom zobral do úvahy vyjadrenia oboch rodičov, lekárske správy, správy zo školy, výsledky psychologického vyšetrenia rodičov a maloletých detí, závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Doc. PhDr. Q. Z., CSc., (ďalej len „znalkyňa“). Psychologické vyšetrenia detí z roku 2008 a 2009, pri ktorých bola u detí diagnostikovaná úzkostná depresívna porucha určitými fyziologickými obtiažami vyhodnotil súd prvého stupňa ako neaktuálne. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne vyplýva, že predmetné obtiaže detí boli bezprostrednou reakciou na príčiny a následky rozvodového konania, kde u oboch rodičov navzájom pretrvávala antipatia až odpor, čo negatívne vplývalo i na obe maloleté deti. V súčasnosti však tieto reakcie maloletých detí doznievajú. Z aktuálneho psychologického vyšetrenia oboch detí vyplýva, že ani jedno nemá výslovne negatívny postoj k odporcovi. Maloletý U. má k odporcovi kladný postoj, z jeho prítomnosti sa úprimne tešil a má aktívny záujem sa s ním stretávať. Maloletá H. nemá k odporcovi vyhranené citové väzby, avšak jej postoj nie je negatívny, i keď je naučená od navrhovateľky, že odporca nie je dobrý a môže jej ublížiť. Navrhovateľka v konaní argumentovala agresívnym správaním sa odporcu voči deťom, z ktorého mať deti modriny, avšak zo znaleckého posudku nevyplynulo, že by zo strany odporcu voči deťom boli používané neprimerané a kruté fyzické tresty. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skôr navrhovateľka sa snaží brániť kontaktu odporcu s maloletými deťmi a rôzne situácie a fakty si prispôsobuje svojím tendenciám a zámerom, pričom sama navrhovateľka pri psychologickom vyšetrení uviedla, že priamo nikdy nevidela kruté zaobchádzanie odporcu s deťmi. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že agresívne správanie zo strany odporcu, ktoré by odôvodňovalo zamedzenie styku s maloletými deťmi nebolo preukázané. Frekvenciu a dĺžku stretnutí súd prvého stupňa upravil s ohľadom na skutočnosť, že odporca sa takmer tri roky s maloletými deťmi nestýkal, jeho styk upravil osamote v rozsahu dva krát mesačne v sobotu popoludní na štyri hodiny. Súd prvého stupňa sa v rozsahu stretávania priklonil k odporúčaniu znalkyne v znaleckom posudku, kde bolo vyslovené, že najvhodnejším mimoškolským dňom na stretnutie je sobota, nakoľko ide o deň, ktorý bezprostredne neprechádza školskému dňu, kedy sa deti zvýšenou mierou musia venovať príprave na vyučovanie. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na vek detí ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že deti odporcu takmer tri roky nevideli zatiaľ považoval za dostatočný rozsah stretnutie odporcu s deťmi v trvaní štyroch hodín. Stretnutia odporcu s maloletými deťmi súd prvého stupňa upravil bez prítomnosti matky, nakoľko zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že prítomnosť navrhovateľky pri stretnutiach nie je vhodná, pretože by mohla byť zdrojom pokračujúceho napätia a verbálnych agresií, čo by mohlo ohroziť duševnú rovnováhu i pokoj detí. Rovnako tak súd prvého stupňa vyslovil názor, že stretnutie odporcu s maloletými deťmi u znalkyne za prítomnosti cudzej osoby ešte nezaručuje, že otec bude vedieť deťom vyplniť dostatočne kreatívne dlhší čas. Súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 OSP navrhovateľku i odporcu na zaplatenie každého v 1 náhrady trov štátu, ktoré súd platil na znalečnom v celkovej sume 454,44 eura, pričom prihliadol na výsledok konania a súčasne posúdil predpoklady na oslobodenie odporcu a navrhovateľky od súdnych poplatkov. Čo sa týka výsledku tejto časti konania, išlo o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi, o čom sa účastníci (rodičia) nevedeli dohodnúť, pričom znalecké dokazovanie bolo vykonané so súhlasom oboch rodičov a v ich záujme. Súd prvého stupňa posúdil aj predpoklady na oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov a zistil, že je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s pravidelným príjmom 470 eur mesačne, pričom má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a teda jej osobné majetkové pomery neodôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca má pravidelný príjem z výsluhového dôchodku vo výške 163,33 eura mesačne, pri ukončení služobného pomeru dostal odchodné vo výške 3.850 eur a medzičasom sa viackrát zamestnal, a teda ani jeho osobné, majetkové pomery neodôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko táto časť konania sa mohla začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podala včas podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka a navrhla ho zmeniť v časti tzv. pravidelného styku zmenou miesta odovzdania maloletých detí tak, že navrhovateľka bude povinná deti odporcovi odovzdať pred Mestským úradom v Hlohovci, na Ulici M. R. Štefánika 1, Hlohovec a zároveň odporca bude povinný maloleté deti navrhovateľke riadne a včas odovzdať pred Mestským úradom v Hlohovci, M.R. Štefánika 1, Hlohovec. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že ma obavy z agresívneho správania odporcu a obáva sa „rôznych potiaží“ pri odovzdávaní maloletých detí. Určenie ňou navrhovaného miesta odôvodňovala tou skutočnosťou, že predmetný priestor je monitorovaný kamerovým systémom a v blízkosti tohto miesta sa nachádza aj sídlo Mestskej polície v Hlohovci. Určením takéhoto miesta bude preto podľa jej názoru dostatočne zabezpečené riadne zabezpečenie styku odporcu s maloletými deťmi a najmä ich riadne a včasné odovzdanie, čím sa zároveň bude predchádzať rôznym konfliktom medzi rodičmi maloletých detí. Zároveň uviedla, že takýmto spôsobom upravené miesto stretávania odporcu s maloletými deťmi bude eliminovať prípadné násilie otca, ktoré by mohlo vzniknúť pri odovzdávaní mal. detí. Rovnako tak namietala nesprávnosť rozhodnutia o jej povinnosti na náhradu trov konania štátu poukazujúc vo veci na to, že súd prvého stupňa podľa jej názoru nedostatočne preskúmal podmienky na určenie tejto povinnosti. Mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil výsledok konania o určenie styku otca s maloletými deťmi, nakoľko sa dá dôvodiť, že mala vo veci plný úspech. Na základe jej podaného odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 5C/516/2008-51 zo dňa 21. januára 2009,v ktorom sa okrem iného domáhala určenia rozsahu stretávania otca s maloletými deťmi, (a to každý párny víkend v roku, v sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod), odvolací súd zrušil napadnutý výrok súdu prvého stupňa ohľadom úpravy styku s maloletými deťmi a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Po vykonanom dokazovaní navrhovateľka navrhla upraviť styk s maloletými deťmi tak, ako to bolo odporučené znalcom z odboru psychológie, t.j. rozsah stretávania upraviť tak, že odporca bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v roku, v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom odporca žiadal, aby sa s deťmi stretával kedy bude chcieť a koľko bude chcieť. Z vyššie uvedeného podľa názoru matky vyplýva, že odporca nemal vo veci úspech, pričom navrhovateľke bolo vyhovené v plnom rozsahu. Zároveň poukázala, že súd prvého stupňa sa taktiež dostatočne nevysporiadal s predpokladmi oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov. Uvádzala, že je síce pravda, že je zamestnaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove s príjmom cca 470 eur mesačne, avšak má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Namietala, že odporca si od januára 2010 riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ich výživu musí zabezpečovať sama, pričom náklady na školskú dochádzku sa na maloletého U. pohybujú v sume cca. 26 eur mesačne a na maloletú H. cca. 27 mesačne, pričom k tejto sume je nutné pripočítať nevyhnutné náklady na stravu a oblečenie maloletých a matky, ako aj na uhrádzanie služieb spojených s podnájmom. Navrhovateľka zastávala názor, že spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a z tohto dôvodu jej nemala byť určená povinnosť nahradiť trovy štátu na znalečné. Navrhovateľka sa preto domáhala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov štátu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na znalečnom v sume 454,44 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Otec ako aj kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť trovy štátu na znalečnom podal odvolanie aj odporca, ktorý sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že bude oslobodený od povinnosti zaplatiť trovy štátu. Svoje odvolanie odôvodnil jednak tým, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predpoklady na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň tým, že ako zo strany súdu, tak aj zo strany navrhovateľky mu bolo viac ako dva roky bránené stýkať sa so svojimi deťmi. Odporca zároveň uviedol, že súd prvého stupňa rozsudok č. 5C/516/2008-207 zo dňa 15.2. 2011 zaslal JUDr. Vladimírovi Beňačkovi, ktorý už v uvedenom čase (v čase zasielania napadnutého rozsudku) nebol jeho právnym zástupcom. Zároveň uviedol, že JUDr. Vladimír Beňačka mal súdu prvého stupňa ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku písomne oznámiť, že už v tejto a ani v žiadnej inej veci nie je právnym zástupcom odporcu. Ďalej uviedol, že advokát JUDr. Vladimír Beňačka mu predmetný rozsudok odovzdal z dôvodu svojej hospitalizácie až pri osobnom stretnutí dňa 21.04.2011. Z tohto dôvodu až tento deň odporca považoval za deň doručenia napadnutého rozsudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie, ktoré podala navrhovateľka bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. b) OSP v celom rozsahu, pretože konanie vo veci samej malo povahu konania začatého i bez návrhu a od napadnutia rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním navrhovateľky boli závislé i všetky ďalšie výroky rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odvolanie odporcu je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť z dôvodu, že ho podal oneskorene. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vec (pokiaľ šlo o vec samu a zásadne i otázku náhrady trov konania štátu) správne posúdil i po právnej stránke. Keďže odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa ani s tým, ako súd prvého stupňa odôvodnil ním zvolený spôsob rozhodnutia (argumentácia pojatá do odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykazovala žiadne podstatné vecné, právne ani logické medzery), pre správnosť takejto argumentácie tak zásadne by postačovalo na ňu (zo strany odvolacieho súdu) aj len odkázať (prvá časť ust. § 219 ods. 2 OSP). Len s prihliadnutím k potrebe reakcie aj na námietky odvolateľky (matky maloletých detí) odvolací súd považuje za potrebné uviesť (§ 219 ods. 2 OSP) ešte nasledovné skutočnosti: Po zrušení veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a výsledky toho dokazovanie správne posúdil, pričom pri rozhodovaní prihliadol najmä na záujmy maloletých detí. Aj odvolací súd je toho názoru, že najvhodnejším miestom na odovzdanie maloletých detí odporcovi resp. na vrátenie detí navrhovateľke je bydlisko maloletých detí, ku ktorému majú deti väzbu, je ich domovom a tu sa cítia v bezpečí. Iné miesto styku, zvlášť navrhovateľkou navrhovaný Mestský úrad v Hlohovci je formálnym miestom, ku ktorému deti nemajú žiaden vzťah, pretože ide skôr o formálne, úradné miesto. Obaja rodičia musia spraviť všetko preto, aby sa pri odovzdávaní a preberaní detí konfliktom vyhli. Ani odvolací súd nevidí žiadny dôvod, prečo by sa miesto odovzdania detí malo takto zmeniť. Rovnako tak je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 OSP zaviazal oboch účastníkov, t.j. aj navrhovateľku na úhradu polovice náhrady trov štátu, ktoré súd platil na znalečnom v celkovej sume 454,44 eura, pričom prihliadol na výsledok konania a súčasne posúdil predpoklady na oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky o tom, že v konaní mala plný úspech a preto by nemala byť zaviazaná na úhradu trov konania štátu, odvolací súd podotýka, že predmetom daného konania je úpravu styku odporcu s maloletými deťmi, o čom sa účastníci (rodičia) nevedeli dohodnúť, pričom znalecké dokazovanie bolo vykonané so súhlasom oboch rodičov a v ich záujme. Je teda zrejmé, že vzhľadom na charakter predmetu konania, priebeh konania, ako aj výsledok predmetu konania sa nedá vysloviť záver, ktorý z účastníkov konania mal vo veci plný resp. väčší úspech, tak ako to má na mysli ustanovenie § 148 ods. 1 OSP. Rovnako tak sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že u navrhovateľky nie sú vzhľadom na výšku jej príjmov, výdavkov, ako aj vzhľadom počet vyživovacích osôb (dve maloleté deti) splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že za životné minimum na jednu dospelú osobu a dve nezaopatrené deti sa podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších právnych predpisov považuje suma 354,58 eura, pričom príjem navrhovateľky spolu s rodinnými prídavkami a predpokladaným výživným zo strany otca je nepochybne vyšší, čo nedáva podklad pre záver, aby trovy tohto konania za oboch účastníkov, rsp. navrhovateľku znášal štát. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súd u ako vecne správny potvrdil. Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi odporcu, advokátovi JUDr. Vladimírovi Beňačkovi doručený do vlastných rúk dňa 24.02.2011. Odvolanie proti napadnutému rozsudku podal odporca prostredníctvom pošty až dňa 04.05.2011, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Plynutie lehoty na podanie odvolania sa začína odo dňa nasledujúceho po doručení predmetného rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolacia lehota začala odporcovi plynúť dňa 25.02.011 a posledným dňom na včasné podanie odvolania bol deň 10.03.2011 - streda. Odporca podal v predmetnej veci odvolanie na poštu dňa 04.05.2011, teda 53 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty, v rámci ktorej mohol podať odvolanie. Tvrdenie odporcu o tom, že súd prvého stupňa pri doručovaní rozsudku pochybil, keď rozsudok doručoval JUDr. Beňačkovi, ktorý v čase vyhlasovania rozsudku už nebol jeho právnym zástupcom nie je podložené dokladmi v spise, kde sa žiaden dôkaz o tom nenachádza. Ak tomu tak bolo, mal si odporca alebo advokát splniť svoju povinnosť a takúto zmenu súdu prvého stupňa písomne oznámiť. Preto tvrdenie odporcu, že ho advokát v konaní nezastupoval, považuje odvolací súd za účelové s cieľom zabezpečiť si včasnosť podania odvolania z dôvodu, že takéto oznámenie o vypovedaní plnej moci sa súdnom spise do dnešného dňa nenachádza, pričom odporca takéto oznámenie nepredložil súdu ani s odvolaním. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že JUDr. Vladimír Beňačka nenamietal tú skutočnosť, že mu bolo ako právnemu zástupcovi odporcu doručené do vlastných rúk dňa 29.03.2011 odvolanie navrhovateľky voči rozsudku súdu prvého stupňa, teda po tom, ako mal údajne súdu prvého stupňa písomne oznámiť, že odporcu už v konaní nezastupuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie odporcu ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP a nemohol sa zaoberať jeho dôvodmi odvolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.