Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/55/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510210294 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2510210294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: K. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, I. a otca: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, R. R., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. mája 2011 č.k. 10P/4/2011-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému E. zvyšuje s účinnosťou od 3.9.2010 zo sumy 66,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.1.2011 na 150,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Tým s a m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu A. č.k. 11C/22/2009-35 zo dňa 29.4.2009 v časti výživného na maloletého. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 3.9.2010 do 30.9.2011 vo výške 968,40 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi maloletého zaplatiť v mesačných splátkach po 27,- Eur spolu s bežným výživným, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu v A. č.k. 11C/22/2009-35 zo dňa 29.4.2009 v časti výživného pre maloletého a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. zvýšil zo sumy 66,- Eur mesačne na sumu 146,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2010 a zo sumy 146,- Eur na 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2011 s tým, že výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2011 v celkovej sume 990,- Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 27,50 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 65 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, nakoľko naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred dvomi rokmi a od tejto doby sa zvýšili náklady na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu a došlo k podstatnej zmene pomerov v príjmoch rodičov maloletého. Otcovi sa zvýšil príjem mesačne o 507,08 Eur a matka je od 1.4.2011 nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom o prácu prišla nie svojou vinou. Súd pritom prehodnocoval mesačné výdavky rodičov, osobitne otca, ktorý nimi odôvodňoval nemožnosť platenia vyššieho výživného než pôvodných 66,- Eur. Na strane otca okrem zvýšenia príjmu došlo k zmene i v tom, že do decembra 2010 s ním v jeho rodinnom dome bývala jeho priateľka, ktorá je od januára 2011 i podielovou spoluvlastníčkou domu. Súd mal za to, že táto sa má ako podielová spoluvlastníčka podieľať polovicou na všetkých výdavkoch spojených s bývaním či platením hypotéky na dom, čím by sa otcovi o túto sumu znížili mesačné výdavky. Súd potom neposudzoval, prečo otec od priateľky nepožaduje tieto úhrady, prihliadajúc i na dôvod predaja polovice domu priateľke, ale mal za to, že otec nemôže potom od maloletého požadovať akceptovanie daného stavu, pretože dieťa má právo znášať životnú úroveň svojho otca. Z dôvodu zvýšenia príjmu otca a zvýšenia nákladov na maloletého potom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. od 1.9.2010, keďže návrh bol podaný 3.9.2010 tzn. pred 15. dňom v mesiaci, zo sumy 66,- Eur na sumu 146,- Eur a od 1.1.2011 zo sumy 146,- Eur na 200,- Eur, nakoľko došlo k podstatnej zmene na strane otca predajom polovice jeho rodinného domu za účelom zníženia si výdavkov na bývanie. Takto zvýšené výživné považoval potom súd v súčasnom období za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale hlavne pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Keďže k zvýšeniu výživného rozhodnutím súdu došlo od 1.9.2010 a otec si pritom vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu 66,- Eur doteraz riadne plnil, vyčíslil mu zročné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2011 sumou 990,- Eur (s uvedením podrobného výpočtu), ktoré zročné výživné mu potom povolil splácať v splátkach po 27,50 Eur mesačne, po dobu 36 mesiacoch, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Proti tomu rozsudku podal odvolanie otec maloletého s odôvodnením, že jeho príjmy, ktoré dosahuje, mu v dostatočnej miere nepokrývajú všetky náklady spojené s domácnosťou a bežnými životnými nákladmi. Po rozvedení jeho manželstva a zrušení spoločnej domácnosti bol nútený si riešiť svoju bytovú otázku najskôr bývaním v podnájme a neskôr kúpou vlastnej nehnuteľnosti a na tento účel si bol nútený zobrať úver v Prvej stavebnej sporiteľni. Ďalej na splatenie rôznych pohľadávok voči iným subjektom bol tiež nútený si zobrať spotrebné úvery vo VÚB. Jeho ďalšie výdavky vyplývajú z rozhodnutia súdu o rozvode manželstva s matkou maloletého, resp. s jeho prvou manželkou K. G.. Jeho náklady na domácnosť predstavujú splátku za úver 325,- Eur, splátky za spotrebný úver v banke 236,- Eur, výživné na deti z prvého manželstva 166,- Eur, výživné na maloletého E. 66,- Eur, elektrina 97,15 Eur, plyn 101,- Eur, okrem toho štvrťročne voda 45,- Eur, telefón a internet 25,- Eur mesačne, čo spolu činí 1.061,- Eur mesačne. Jeho príjmy pritom dosahujú v priemere 1.171,54 Eur., ale na účet dostáva v priemere 950,- Eur - 1.000,- Eur, nakoľko mu zamestnávateľ zráža výdavky spojené s užívaním služobného vozidla. Zvýšenie výživného súdom prvého stupňa je potom neúmerné v pomere k zvýšeniu jeho zárobkových možností, keďže príjmy mu od posledného určenia výživného vzrástli o 80% a vyživovaciu povinnosť mu súd zvýšil o 200%. Matka maloletého odvolanie nepodala. K podanému odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie s tým, že otec jej po pojednávaní oznámil, že musí odvolanie podať, nakoľko jeho družka sa mu vyhráža, že keď bude platiť takéto výživné na syna, tak sa s ním rozíde. Poukázala na to, že stále je nezamestnaná, pričom prácu si hľadá. Otec nemá záujem o syna, ani po pojednávaní, pokiaľ mu ona nezavolá, tak otec sám záujem neprejavuje, nenapíše mu ani sms-ku, nenavštívi ho a žiadnym iným spôsobom okrem výživného mu neprispieva. Podľa obsahu písomného vyjadrenia navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a zadovážením si správ o príjmoch rodičov, dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné a preto bolo nutné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia činí od 1.7.2010 25,38 Eur a od 1.7.2011 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Z rozsudku Okresného súdu A. zo dňa 29.4.2009, č.k. 11C/22/2009-35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.6.2009 bolo zistené, po rozvode manželstva rodičov bolo otcovi s účinnosťou od 9.6.2009 určené výživné pre maloletého v sume 66,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Maloletý M. mal v čase tohto rozhodnutia 3 roky. Rozsudok podrobnejšie odôvodnenie neobsahuje, nakoľko rodičia sa po jeho vyhlásení vzdali práva na odvolanie. Matka maloletého v období od podania návrhu do konca marca 2011 bola zamestnaná a jej príjem poštovej pracovníčky predstavoval 450,- Eur mesačne, k čomu poberala rodinné prídavky 21,- Eur. Od 1.4.2011 je matka nezamestnaná, nakoľko zamestnávateľ jej z objektívnych dôvodov nepredĺžil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú. Matka s maloletým po strate zamestnania sa vrátila bývať späť k rodičom do I.. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec býva so svojou priateľkou a jej dvomi deťmi v rodinnom dome, ktorý si kúpil na úver, pričom polovicu domu odpredal svojej priateľke z dôvodu zníženia si mesačných nákladov. U svojho zamestnávateľa dosahuje príjem 1.171,54 Eur, okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť voči deťom z prvého manželstva vo výške 166,- Eur mesačne. Otec na odvolacom pojednávaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určené výživné zníži na sumu 100,- Eur a nedoplatok mu povolí zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne. Znovu argumentoval dôvodmi uvedenými v odvolaní, tiež poukázal na zmenu okolností na jeho strane tým, že v blízkej dobe dostane výpoveď, ústne už bol o tom informovaný a zmenili sa aj jeho majetkové pomery keď spolu s družkou predal rodinný dom tretej osobe, keďže finančne to nezvládal. Za jeho podiel obdržal 35.000,- Eur a teraz bývajú v podnájme. Pravidelne mesačne uhrádza 340,- Eur splátku úveru, 236,- Eur spláca spotrebné úvery, 200,- Eur platí nájomné, telefón 29,- Eur včítane internetu, cestovné náklady do práce 50,- Eur až 70,- Eur mesačne. Okrem toho má bežné výdaje na stravu, oblečenie, hygienu a pod.. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dcéru 66,- Eur a na syna 100,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá pracuje na polovičný úväzok, z ktorého má príjem 450,- Eur a poberá 150,- Eur výživné na dve deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Výška jeho zárobku sa nezmenila, žiadny iný príjem nemá, je výlučným vlastníkom bytu, v ktorou žije jeho matka, sestra s manželom a dvomi deťmi. Za byt mu nič neplatia. Auto a ani iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Dva zo spotrebných úverov, ktoré doteraz spláca si zobrali ešte za manželstva s matkou maloletého a ďalší úver si vzal na vrátenie predchádzajúcej pôžičky. So synom sa nekontaktuje, pretože matka s maloletým sa často premiestňuje i na miesta vzdialené od jeho bydliska a on je pracovne vyťažený i cez víkendy. Matka maloletého pred odvolacím súdom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že sa jej nezdá reálne, že otec zrazu predal dom po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Myslí, že otec má dostatočný príjem a bežné výdavky, na ktoré poukazuje má aj ona, pričom v súčasnosti jej jediný príjem je sociálna dávka vo výške 241,- Eur mesačne, 66,- Eur výživné a cca 20,- Eur prídavky na maloletého, nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Dňa 23.8.2011 dostala mestský byt od Mesta I., za ktorý uhrádza poplatky za bývanie 148,- Eur mesačne. Okrem toho platí, telefón, internet, stravu a bežné výdavky. Mesačne platí približne 30,- Eur za škôlku. Žije s dieťaťom sama. Na úrade práce je riadne evidovaná, zaujíma sa o pracovné ponuky, zatiaľ sa jej nepodarilo zamestnať. Na maloletého mimoriadne výdavky nemá . Pokiaľ otec maloletého tvrdí, že sa často sťahuje, vždy je to dôvodné, napr. za prácou. Výživné nežiada pre seba, ale háji záujmy syna. Kolízny opatrovník sa na odvolacie pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť dodatočne ospravedlnil. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že od obdobia predchádzajúcej úpravy došlo k podstatným zmenám pomerov. Maloletý Samuel už chodí do škôlky a aj bežné náklady sa na neho zvýšili. Pomery na strane otca sa za obdobie od predchádzajúcej úpravy sa tiež podstatne zmenili, keď jeho priemerný čistý mesačný príjem sa zvýšil o sumu 507,08 Eur, pričom i naďalej má nezmenené vyživovaciu povinnosť voči deťom z prvého manželstva, na ktoré platí spolu 166,- Eur. Žije s priateľkou a jej deťmi v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné a poplatky súvisiace s užívaním bytu. V zmysle § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd nemohol prihliadnuť na otcom avizovanú výpoveď zamestnávateľa z jeho pracovného pomeru. Pokiaľ otec poukazoval na to, že medzičasom dom kúpený v podstate na úver odpredal a býva v podnájme, táto zmena nemá podstatný vplyv na jeho majetkové pomery, pretože majetok, ktorý vlastnil v podobe nehnuteľnosti sa iba transformoval - speňažil. Zohľadniac všetky vyššie uvedené zmeny, ktoré sa premietli do súčasnej situácie maloletého i oboch rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného otca voči maloletému Samuelovi pre zmeny pomerov, ktoré existovali už v čase podania návrhu matkou. Matkou požadované výživné by bolo primeraným potrebám maloletého, vzhľadom na v súčasnosti obmedzené možnosti matky, ale nezodpovedalo by zárobkovým možnostiam a pomerom otca pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Za primerané potom potrebám dieťaťa a na druhej strane i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca ale i matky, potom odvolací súd považoval zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 66,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne od podania návrhu t.j. od 3.9.2011 a následne v dôsledku zmeny majetkových pomerov otca prevodom polovice domu na priateľku v januári 2011 na 150,- Eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že i partnerka otca, s ktorou obýva byt, pričom v byte žijú i jej dve maloleté deti, má povinnosť sa primerane podieľať na nákladoch spojených s bývaním a chodom domácnosti, čím sa potom pomerne výdavky otca znížia. Pokiaľ otec prispieva na dve deti z prvého manželstva 166,- Eur a na maloletého E. bude platiť 150,- Eur t.j. spolu 316,- Eur, táto suma výživného bude predstavovať 27,3% jeho príjmu, čo je primeraným, keď podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má tvoriť približne 25-30% reálneho príjmu výživou povinnej osoby. Súdom zvýšené výživné potom spolu s prídavkami na dieťa a s primeraným, i keď len minimálnym výživným zo strany matky, ale aj s jej osobnou starostlivosťou, umožní uspokojiť potreby maloletého a neohrozí ani uspokojovanie základných potrieb otca dieťaťa. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odo dňa 3.9.2010 tzn. od dňa podania návrhu matkou, kedy už boli splnené podmienky na jej zvýšenie, spočívajúce v zistených zmenách pomerov. Spätným zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom, keďže otec si vyživovaciu povinnosť plnil podľa predchádzajúceho rozhodnutia vo výške 66,- Eur mesačne a tak mu do vyhlásenia tohto rozsudku vznikol dlh na zročnom výživnom za mesiac september 2010 (120,- Eur - 66,- Eur = 54,- Eur : 30 dní = 1,8 Eur x 28 dní) 50,40 Eur, za mesiace október, november a december 2010 (3 x (120-66) 54,- Eur) 162,- Eur a za obdobie január - september 2011 (9x (150-66) 84,-Eur) 756,- Eur, spolu nedoplatok vo výške 968,40 Eur. S prihliadnutím na výšku nedoplatku a na bežné výživné , odvolací súd s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. povolil tento dlh otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 27,- Eur spolu s bežným výživným tak, aby nedoplatok bol otcom splatený v horizonte 3 rokov. Ak by otec niektorú zo splátok včas neuhradil, omeškanie s plnením jednej splátky by malo za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.