Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/322/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610204563 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2610204563.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej , v právnej veci navrhovateľa: J. podnik X., akciová spoločnosť, so sídlom C. X, X., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.-U., P. č. XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Martinom Modlitba, so sídlom Jelenia 11, Bratislava, o zaplatenie 50,50 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C /101/2010-21 zo dňa 31. augusta 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 50,50 eur a náhradu trov konania v sume 50,50 eur k rukám advokáta navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 50,50 eur a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 760, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 1, § 9, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Z potvrdenia o zakúpení SMS CL č. 1002814 zo dňa 14.01.2010 mal súd bez pochybností preukázané, že v čase kontroly revízorom navrhovateľa mal odporca zakúpený platný cestovný lístok formou SMS - správy. Skutočnosť, že v čase kontroly mal vybitý mobilný telefón nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v sume 16,50 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje navrhovateľ za nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. V odvolaní poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podľa ktorého tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady ktoré súvisia s podnikaním dopravcu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že tarifu zverejňuje dopravca. V zmysle článku 13 ods. 2 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave cestujúci má pri výbere cestovného lístka alternatívne možnosti voľby, a to či použije klasický cestovný lístok (papierový cestovný lístok) alebo SMS - cestovný lístok. Výberom SMS cestovného lístka pristupuje dobrovoľne na stanovené podmienky jeho použitia a kontroly platnosti, predovšetkým povinnosti predloženia MKZ, v ktorom je SMS - cestovný lístok uložený, na kontrolu revízorovi alebo inej poverenej osobe dopravcu. Cestujúci je povinný predložiť na výzvu revízora alebo inej poverenej osobe SMS - cestovný lístok a reálnym spôsobom umožniť overenie jeho platnosti. Cestujúci je ďalej povinný poskytnúť pri kontrole tarifného vybavenia maximálne možnú súčinnosť k overeniu platnosti SMS - cestovného lístka. Ak cestujúci nesplní tieto podmienky alebo časti z nich, je pri kontrole tarifného vybavenia považovaný za cestujúceho bez platného cestovného lístka. SMS cestovný lístok je okrem iných dôvodov neplatný aj vtedy, ak z dôvodov na strane cestujúceho nie je možné overiť jeho platnosť. Dodatočné preukázanie sa SMS - cestovným lístkom sa neakceptuje. Odporca dodatočne predložil doklady o tom, že mal zakúpený lístok SMS - cestovný lístok, ale ako sám uviedol mal v čase kontroly vybitý mobil. V zmysle popísaných ustanovení je preukázané, že odporca nedodržal stanovené podmienky na použitie a kontrolu platnosti SMS - cestovného lístka a preto navrhovateľovi vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) čiastočne doplnil dokazovanie výsluchom odporcu a preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v celom rozsahu. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 11C/101/2010 je uplatnenie nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 50,50 eur predstavujúcej cenu cestovného lístka a úhrady vo výške 100 násobku základného cestovného za použitie prepravnej služby navrhovateľa odporcom dňa 14.01.2010 na linke MHD č. 50, č. voza 2360, v úseku zastávok Šafárikovo námestie - Aupark v Bratislave, pri ktorej sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniu § 122 až 135 O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu. ktorí poukázali na skutočnosť, že uplatnená úhrada 50 eur má sankčný charakter a v tejto súvislosti sa poukazuje na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, s tým že v tejto časti ide o neprijateľnú podmienku - spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je tarifa. Dôvodom nepreukázania sa cestovným lístkom, inak zakúpeným, bola nefunkčnosť telefónu v čase jeho predloženia, tento sa práve vtedy vybil. S tarifou odporca oboznámený nebol. V súvislosti s uplatnenou náhradou trov konania za výzvu na zaplatenie tak ako bola uplatnená navrhovateľom nejde o procesný úkon, ale o úkon hmotnoprávny a pri úkone porada s klientom sa namieta jej nepreukázanie, teda v tomto rozsahu náhrada trov konania priznaná nemôže byť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu, po doplnení dokazovania výsluchom odporcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávny skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zmluva o preprave osôb je v Občianskom zákonníku upravená v ustanoveniach § 760 až 764 Občianskeho zákonníka. Ide o úpravu všeobecnú, ktorá je bližšie na základe zákonného odkazu § 761 Občianskeho zákonníka upravená v prepravných poriadkoch. Zmluva o preprave osôb zakladá právny vzťah, na základe ktorého je poskytnutá služba cestujúcemu spočívajúca v preprave cestujúceho dopravným prostriedkom do miesta určenia riadne a včas, za určené prepravné. Prepravný vzťah prepravy osôb vzniká na základe zmluvy medzi cestujúcim, pričom cestujúcim môže byť každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky určené prepravnými podmienkami a tarifou a dopravcom. V dôsledku uzatvorenia zmluvy vznikajú dopravcovi a cestujúcemu určité práva a povinnosti vyplývajúce jednak zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ale aj zo zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a rovnako aj zo zmluvy samotnej, ktorá môže ďalej upraviť niektoré práva a povinnosti dopravcu a cestujúceho ak tieto sú upravené dispozitívne alebo upravené nie sú. V zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa určite musí jednať o podmienky, ktoré sú v prospech cestujúceho (spotrebiteľa), a ktoré nepôsobia proti dobrým mravom, teda nevytvárajú výrazný nepomer medzi právami a povinnosťami cestujúceho (spotrebiteľa), jedine však ak ide o podmienky v zákone neupravené. Zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave predpokladá v § 5 ods. 1 vydanie prepravného poriadku, v ktorom sú stanovené podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave. V ňom sa uvedie, za akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo prepravu vecí, rozsah prepravnej povinnosti, rozsah práv a povinností cestujúceho a iné. Cestujúci je povinný podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu, v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie údaje podľa tarify za poškodenie alebo zničenie autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi. Pravidelná autobusová doprava sa vykonáva podľa cestovného poriadku (§ 13 ods. 1). Tarifa, na ktorú rovnako zákon odkazuje upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady ktoré súvisia s podnikaním dopravcu (§ 14 ods. 1). Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku (§ 14 ods. 2). . Nesporné v prejednávanej veci je, že odporca dňa 14.01.2010 použil prepravnú službu navrhovateľa a pri kontrole cestovných lístkov revízorom navrhovateľa nevedel preukázať dopravcovi zakúpenie SMS - cestovného lístka z dôvodu vybitia telefónu v čase kontroly. Odporca tak nedodržal stanovené podmienky na použitie a kontrolu platnosti SMS - cestovného lístka, ktorú formu cestovného lístka si vybral, a ktorú tarifa pripúšťala, teda musel s ňou byť oboznámený (§ 12 ods. 5 zákona o cestnej doprave, ako aj článok 13 ods. 9, 13 ods. 1, ods. 14 Tarify), teda nepreukázal sa platným cestovným lístkom, ktorá povinnosť preukázania sa vyplýva priamo zo zákona, preto navrhovateľovi vznikol zákonom predpokladaný nárok na zaplatenie cestovného 0,50 euro a úhrady 50 euro ako 100-násobok cestovného (§ 9 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona o cestnej doprave). Za daného stavu potom neobstojí obrana odporcu založená na tvrdení neprijateľnosti tarify ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorá upravuje nárok na úhradu, teda 50 eur, nakoľko ide o zákonný nárok navrhovateľa vyplývajúci priamo zo zákonného ustanovenia § 9 písm. b) zákona o cestnej doprave a tým zákonnú povinnosť odporcu vyplývajúcu priamo zo zákonného ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave. Týmto je potom vylúčená aj aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa, keďže zákonodarca predpokladá nárok na úhradu pre prípad nepreukázania sa platným cestovným lístkom, nie pre prípad jeho nezakúpenia, a určuje aj jeho maximálnu výšku, ktorá v danom prípade prekročená nebola. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ustálenej právnej praxe znamená, že výkon práva sa ocitá v rozpore s uznávanou mienkou rozhodujúcou časťou spoločnosti, ide o prípady, kedy výkon práva síce formálne neodporuje zákonu, je však v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie, či výkon práva je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi nájde uplatnenie tam, kde je daný priestor pre úvahu súdu, či je možné odoprieť ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čo na daný prípad nedopadá vzhľadom na to, že nárok navrhovateľa a aj jeho výška vyplývajú priamo zo zákona. Žalobný návrh navrhovateľa je tak dôvodný v celom rozsahu, keď tento má právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky predstavujúcej cenu cestovného a úhrady 50 eur, preto odvolací súd rozhodol podľa § 220 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania (prvostupňového i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 a jeho odseku 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočností, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné. Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj z dôvodovej správy § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovko niekoľko násobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správe používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a pod., a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si ju organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí. O trovách konania tak odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 pri použití ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal o veci plný úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho nároku voči odporcovi. Uplatnené trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur, zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné podanie na súd - odvolanie, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 07.11.2011), kde odplata za jeden úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnej služby je v tomto spore 16,60 eur (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ), režijný paušál za úkon 7,41 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca navrhovateľa v súvislosti s účasťou na pojednávaní určenom odvolacím súdom na deň 07.11.2011 si uplatnil aj náhradu cestovného za cestu Bratislava - Trnava a späť pri použití osobného motorového vozidla pri najazdených 110 km, spotreby pohonných látok na 100 km : 5l/100 km, ceny za liter paliva 1,380 eur v sume 8,04 eur (§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky) a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na nariadenom pojednávaní odvolacím súdom pri ceste Bratislava - sídlo advokáta do Trnavy- sídlo odvolacieho súdu a späť za 4 hodiny po 12,35 eur (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky) v sume 49,40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa nepreukázal súdu, že je platcom DPH, súd nemohol akceptovať ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrady o 19%-tnú DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené nárokovateľné trovy vo výške 169,18 eur prevyšovali viac než trojnásobne, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku ich náhrady tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval odvolací súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa ako aj v prospech odporcu a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadné uplatňovanie nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 50,50 eur k rukám advokáta navrhovateľa v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.