Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/141/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200730 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1008200730.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ČSAD Uherské Hradiště, a.s., so sídlom Malinovského 874, 686 19 Uherské Hradište, Česká republika, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Čermák, advokát so sídlom Hodžovo nám. 1A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému :Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17. 3. 2008 číslo 12984/2008-1410, takto r o z h o d o l : Súd preskúmavané rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2008 č. 12984/2008-1410 a rozhodnutie Colného úradu Trnava zo dňa 28.11.2007 č. 55357/2007-5872 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 948,43 Eur. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na nepríslušný Krajský súd v Bratislave dňa 21.5.2008, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia pôvodne označeného žalovaného, Colné riaditeľstvo SR č. 12984/2008-1410 zo dňa 17. marca 2008, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové Colného úradu Trnava z 28.11.2007 č.553572007-5872, o vymeraní žalobcovi ako dlžníkovi colný dlh v celkovej sume 118.017,- Sk vzniknutý podľa § 198 ods. 1 colného zákona č. 180/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 180/1996 Z.z.) v členení clo 32.432,- Sk a daň z pridanej hodnoty 84.585,- Sk vypočítanej z colnej hodnoty tovaru 334.327,- Sk. V žalobných dôvodoch namietal, že z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že colné konanie voči žalobcovi začalo dňa 11.7.2002 v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 453 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z. (účinného v čase začatia colného konania, ďalej len colný zákon z roku 2001). Následne pobočka Colného úradu Holíč, resp. pobočka Colného úradu Brodské vydala dve rozhodnutia a to v r. 2003 a v r. 2005, ktoré boli na základe odvolania žalobcu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa § 91 ods. 1 Colného zákona z roku 2004 (účinného od 1. 5. 2004 ) sa na konania začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii použijú doterajšie predpisy. Rovnako podľa čl. 22 v spojení s bodom 13 5. časti prílohy IV Aktu o pristúpení (uverejneného pod š. 185/2004 Z. z.), ak colný dlh vznikol pred dňom pristúpenia k EU, vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát podľa svojich platných právnych predpisov a vo svoj prospech. Keďže colné konanie voči žalobcovi bolo začaté v čase účinnosti Colného zákona z roku 2001, mali byť na toto konanie použité čo do procesnej stránky veci ustanovenia tohto zákona až do jeho právoplatného skončenia. Pobočka Colného úradu Brodské však pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala podľa ustanovení Colného kódexu Spoločenstva a podľa Colného zákona z roku 2004, teda podľa predpisov, ktoré v čase začatia konania, t.j. v čase tvrdeného vzniku colného dlhu neboli vôbec účinné. Ďalej uviedol, že v súvislosti s nesprávnou aplikáciou procesných predpisov žalovaným ako aj pobočkou Colného úradu Brodské, ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný nerešpektovali právny názor vyslovený v skoršom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 7.5.2007 č. 13842/05/1410,17466/05/1410. Obidva správne orgány vzali za základ svojich skutkových zistení dve skutočnosti a to správu o výsledku kriminalistického expertízneho skúmanie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-7067/KEU-BA-EXP-2005, podľa ktorého bol sporný odtlačok osobnej pečiatky č. 1073481 na liste č.5 tranzitného vyhlásenia č.T1-31371010-01475-5 vyhotovený falošnou pečiatkou, ktorá sa nezhoduje s porovnávacími odtlačkami pečiatky č. 1073481 predloženými žalovaným a služobný list Colného úradu Bratislava z 19.8.2002 č. k. 17387/2002-520120, v ktorom sa uvádza, že druhá pečiatka na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia T1-31371010-01475-5 s textom „BRATISLAVA 52 č. 022“ sa od 23.1.1998 nachádza v trezore oddelenia riadenia výkonu služby Bratislava. Z týchto dôkazov vyvodila pobočka Colného úradu Brodské i žalovaný záver, že tovar nebol riadne predložený colnému úradu určenia, v dôsledku čoho žalobca si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v čl. 11 ods. 1 písm. a/ prílohy 1 Dohovoru. Takýto skutkový záver však žalobca považuje za predčasný. Kľúčovou otázkou, ktorou sa mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zaoberať bola otázka, či osoba, ktorá bola podpísaná na liste č.5 tranzitného vyhlásenia T1-31371010-01475-5 a ktorá potvrdila predloženie tovaru colnému úradu určenia bola colníkom alebo nie. Ak totiž táto osoba bola colníkom, potom je bez právneho významu, či svoju totožnosť tento colník poznačil falošnou osobnou pečiatkou alebo nie, ako aj to, či bol na vydanie takéhoto rozhodnutia v colnom konaní oprávnený. Colný orgán totiž zaväzuje aj prekročenie právomoci jednotlivého zamestnanca colného úradu, pretože takáto vada je opäť len dôvodom na zrušenie rozhodnutia a nie dôvodom jeho nulity. Preto správne orgány mali svoju pozornosť zamerať na zistenie totožnosti osoby, ktorá podpísala list č. 5 tranzitného vyhlásenia T1-31371010-01475-5 a to prostredníctvom výsluchu osôb účastných pri tomto úkone, prípadne prostredníctvom grafologického skúmania podpisu. Až do zistenia, či takáto osoba bola alebo nebola colníkom nemôže správny orgán urobiť skutkový ani právny záver o tom, či bol alebo nebol tovar žalobcom riadne predložený colnému úradu určenia. V tejto súvislosti vytkol, že colné orgány priamo nevypočuli vodiča vozidla, ktorý tovar priviezol na miesto určenia a uspokojili sa so záznamom o podaní vysvetlenia vyhotoveným dožiadaným Colným riaditeľstvom Olomouc z roku 2002. Rovnako colné orgány nevenovali pozornosť spoločnosti, ktorej bol tovar určený a ktorej zástupca rovnako mohol byť prítomný pri vykladaní tovaru a potvrdení listu č. 5 tranzitného vyhlásenia a počas konania nevykonali žiadne dokazovanie v smere, či táto spoločnosť na uvedenej adrese existuje. O predčasnosti a rozpornosti skutkových záverov colných orgánov svedčia aj tie skutočnosti, že tovaru bolo pridelené číslo RDT, ktorého skladbu a spôsob tvorby mohol poznať jedine colník, ak aj to, že list č. 5 tranzitného dokladu bol riadne zaslaný colnému úradu odoslania. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že potvrdenie listu č. 5 tranzitného vyhlásenia mohol vykonať iba colník, avšak pravdepodobne v rozpore s colnými predpismi. Skutočnosť, že pečiatka „BRATISLAVA 52 č. 022“ bola uložená v trezore nedosvedčuje, že nemohlo dôjsť k jej zneužitiu. Práve naopak, táto skutočnosť posilňuje pravdepodobnosť záveru, že v celom prípade išlo o konanie colníka, ktorý mohol mať prístup aj k trezoru so služobnou pečiatkou. Ďalej namietal, že pobočka Colného úradu Brodské nevykonala mimo expertízy pravosti pečiatok žiadne iné dokazovanie, hoci ich žalobca navrhoval. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa nezaoberali otázkou zániku colného dlhu v dôsledku preklúzie. Podľa tvrdení colných orgánov vznikol colný dlh v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu, teda okamihom márneho uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému orgánu určenia (t. j. 21. decembra 2000). Uplynutím 31.12.2000 začala plynúť trojročná lehota na vymeranie colného dlhu, ktorá uplynula 31.12.2003. Vymeranie colného dlhu až 21.3.2008 (deň právoplatnosti rozhodnutia o oznámení colného dlhu) tak znamená, že colný dlh bol vymeraný po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v § 220 ods. 3 (správne asi ods. 5) Colného zákona z roku 1996. Z týchto dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2008 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 12.12. 2000 Celní úřad Starý Hrozenkov, Česká republika prepustil predmetný tovar do spoločného tranzitného režimu T1 na podklade tranzitného vyhlásenia T1-31371010-01475-5 podaného žalobcom ako hlavným zodpovedným v tranzitnej operácii. Colný úrad odoslania stanovil lehotu na predloženie tovaru colnému úradu určenia - Colný úrad Bratislava do 20. 12. 2000 a zabezpečil totožnosť tovaru colnou uzáverou č. 1371/202. Dňa 9. 3. 2001 colný úrad odoslania pátracím listom TC21 požiadal colný úrad určenia o vykonanie pravosti služobnej pečiatky č. 1073481 s dátumom 13.12.2000 a služobnej pečiatky „BRATISLAVA 52 č. 022“, nad ktorou bolo uvedené číslo registra dodaného tovaru RDT 526802015860 v odseku I tranzitného vyhlásenia T131371010-01475-5. Colný úrad určenia zistil, že predmetný tovar mu nebol predložený a že odtlačok služobnej pečiatky sa javí ako falošný. Následne začal colný úrad odoslania pátranie po tovare, pričom zistil, že tovar bol riadne predložený na výstupnom colnom úrade z Českej republiky, hraničná pobočka Hodonín, zaevidovaný pod č. RPT: 4022405006561 a na vstupnom Colnom úrade Senica, pobočka 6523 Holíč, zaevidovaný pod č. ROT 652303020929. Colný úrad určenia oznámil, že predmetný tovar mu nebol dodaný, pod evidenčným číslom RDT 526802015860 sa nenachádza dovoz predmetného tovaru pre príjemcu JUNJIWE COMPANY, Estónska 22, Bratislava, ale dovoz iného tovaru pre inú spoločnosť. Colný úrad Senica zistil, že služobná pečiatka colného úradu určenia „BRATISLAVA 52 č. 022“ bola pridelená v roku 1995 Colnému úradu Bratislava, pobočka Colného úradu Petržalka - Berg až do 23. 1. 1998, od kedy sa nachádza v trezore Colného úradu Bratislava. Ďalej bolo zistené, že osobná pečiatka č. 1073481 sa nenachádza v evidencii osobných pečiatok Colného úradu Bratislava a že colník s osobným číslom 07348 na colnom úrade Bratislava nikdy nepracoval. Dokazovaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bolo zistené, že odtlačok osobnej pečiatky č. 1073481 na tranzitnom vyhlásení T1 31371010-01475-5 nebol vyhotovený odtlačením osobnej pečiatky č. 1073481, ktorej kontrolné odtlačky boli predložené ako porovnávací materiál. K pravosti odtlačku služobnej pečiatky „CLKOI-SK-00.12.12.022 BRATISLAVA 52“ sa príslušný Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru nevyjadril, keďže nemal k dispozícii porovnávací materiál za obdobie decembra roku 2000. Colný úrad Bratislava osobne preveril použitie danej kovovej pečiatky na po bočke Colného úradu Petržalka-Berg v knihe „odovzdávky služby“, pričom zistil, že uvedená kovová pečiatka sa v sledovanom období na danej pobočke colného úradu nepoužívala, z toho dôvodu nie je možné zabezpečiť ani žiadny originál úradného dokladu s odtlačkom uvedenej pečiatky z obdobia decembra roku 2000, pretože pečiatka sa nachádza od roku 1998 v trezore. Ďalej uviedol, že Colní ředitelství Olomouc Česká republika vykonalo výsluch dopravcu predmetného tovaru na územie SR, vodiča spoločnosti Doprava Tatra, s.r.o., Kopřivnice, Česká republika, ktorý uviedol, že predmetný tovar vyložil po colnom konaní v mieste dna okraji Bratislavy smerom k Trnave naproti Zlatým Pieskom. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že o vzniku colného dlhu nezákonným odňatím predmetného tovaru spod colného dohľadu podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi. Dlžníkom je podľa § 198 ods. 3 cit. zákona žalobca ako hlavný zodpovedný v predmetnej tranzitnej operácii, ktorý si nesplnil povinnosť uvedenú v čl. 11 ods. 1 písm. a/ Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, predložiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti určené úradom odoslania. Z procesného hľadiska prvostupňový správny orgán aplikoval ustanovenia právnych predpisov platní a účinné ku dňu vydania rozhodnutia, hmotnoprávnu stránku danej veci colné orgány posudzovali podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu vzniku colného dlhu. K námietke preklúzie uviedol, že ust. § 220 ods. 4 a 5 zákona č. 180/1996 Z. z. sa netýka vzniku, resp. zániku colného dlho vzniknutého nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, ale sú relevantné pre dovymeranie colného dlhu, t.j. v prípadoch, ak colné orgány po prepustení tovaru do režimu voľný obeh zistia, že suma cla doba vymeraná nižšia ako mala byť podľa právnych predpisov. Zákon č. 180/1996 Z.z. nedosahuje lehotu na vymeranie alebo oznámenie colného dlhu vzniknutého iným spôsobom, ako prijatím colného vyhlásenia dlžníkovi, obsahuje premlčaciu lehotu na právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla uvedenú v § 230 ods. 1 zák. č. 180/1996 Z. z., pričom v danom prípade táto lehota neuplynula. Na základe zákona č. 333/2011 Z.z o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bol k 1.1.2012 vytvorený nový orgán, Finančné riaditeľstvo, na ktorý prešli kompetencie pôvodne označeného žalovaného. Súd preto v ďalšom konaní pokračoval so žalovaným Finančné riaditeľstvo. V predchádzajúcom konaní Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14S/141/2008 - 58 zo dňa 19.11.2009 žalobu zamietol, nakoľko sa nestotožnil s vysloveným názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu a skonštatoval, že k preklúzii práva v zmysle § 220 ods. 5 zákona č. 18/1996 Z.z. nedošlo. V odvolacom konaní bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/ 7/2010 zo dňa 7.12.2010 rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že prvostupňový súd nerešpektoval základné zásady súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu, nereagoval na námietku nepostupovania správneho orgánu podľa neúčinného procesného predpisu, nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou či osoba podpísaná na tranzitnom vyhlásení bola colníkom, svoj záver o tom , že nedošlo k preklúzii odôvodnil iba s odkazom na ust. §220 ods. 5 zákona č. 180/1996Z.z.. Krajský súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu na prejednanie veci znovu nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrvával na dôvodnosti žaloby a zdôraznil, že okrem iného došlo v posune pri rozhodovacej činnosti žalovaného v tom smere, že v odvolacom rozhodnutí v r. 2003 Colné riaditeľstvo SR uložilo prvostupňovému orgánu zaoberať sa skúmaním otázky a teda vykonania dokazovania vo veci či osoba, ktorá na tranzitnom vyhlásení dala pečiatku bola colníkom alebo nie. Nie je mu preto jasné, prečo v ďalšom konaní žalovaný od takéhoto postupu upustil a dôsledne netrval na takejto požiadavke. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru do miesta určenia a pokiaľ to správny orgán za dostatočne preukázané nepovažoval, mal sa s tým vysporiadať. Poukaz na § 230 Colného zákona je nedôvodný, nakoľko sa viaže len na premlčanie lehoty na vydanie rozhodnutia o určení colného dlhu. Prekluzívna lehota sa v danom prípade má počítať odo dňa kedy bol tovar odňatý spod colného dohľadu. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, v otázke procesného posúdenia súhlasí s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf 7/2010. V ďalšom konaní je potrebné vysporiadať sa s tým, či sa predmetné konanie malo riadiť Dohovorom o spoločnom tranzitnom režime, resp. vnútroštátnou právnou úpravou. Ďalšie námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko procesný postup správneho orgánu bol zákonný, vychádzal zo záverov kriminalistických expertíz a ďalších dôkazov vykonaných v rámci správneho konania. K tomu či došlo k preklúzii colného dlhu sa nevie vyjadriť, keďže nebolo jednoznačne doriešené, či celý prípad sa mal posudzovať podľa Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, resp. podľa platného colného zákona. Uznala, že existujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), § 250j ods. 3 O.s.p.. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Trnava vydaným pod č. 55357/2007-5872 dňa 28.11.2007 prvostupňový správny orgán po zápise do účtovných dokladov podľa čl. 217 ods. 1 v spojení s čl. 218 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, vymeral žalobcovi ako dlžníkovi colný dlh v celkovej sume 118.017,- Sk vzniknutý podľa § 198 ods. 1 colného zákona č. 180/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 180/1996 Z.z.) v členení clo 32.432,- Sk a daň z pridanej hodnoty 84.585,- Sk vypočítanej z colnej hodnoty tovaru 334.327,- Sk. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako hlavný zodpovedný podal dňa 12.12.2000 na Colný úrad Starý Hrozenkov ( Česká republika) návrh na prepustenie tovaru - 371 kartónov svetrov z akrylových vlákien v colnej hodnote 6.678 USD do spoločného tranzitného režimu T1 podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime v znení neskorších predpisov (ďalej iba Dohovor), pričom príjemcom tovaru mala byť spoločnosť JUNJIE Company so sídlom Bratislava, Estónska 22. Colný úrad odoslania toto vyhlásenie prijal v zmysle čl. 13 prílohy 1 Dohovoru, zapísal tovar do evidencie pod č. T1-31371010-01475-5, určil žalobcovi lehotu na dodanie tovaru Colnému úradu Bratislava do 20.12.2000, zabezpečil tovar colnou uzáverou a predpísal trasu na prepravu tovaru cez colný priechod Hodonín-Holíč. Colnému úradu odoslania bol následne doručený list č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010475-5, kde v ods. I - kontrola colným úradom určenia bol na ľavej strane odtlačok osobnej pečiatky č. 1073481 s dátumom 13.12.2000 a na prvej strane odtlačok kovovej služobnej pečiatky BRATISLAVA 52 č. 022, nad ktorým bolo zapísané číslo registra dodaného tovaru 526802015860. PCÚ Holíč začal vo veci 11.07.2002 správne konanie voči žalobcovi ako hlavnému zodpovednému kvôli vzniku a vymeranému dlhu. V tomto konaní PCÚ Holíč vydal rozhodnutie zo dňa 03.04.2003 a 17.02.2005, ktoré boli v dôsledku podaní odvolaní zrušené rozhodnutiami žalovaného zo dňa 08.08.2003 a zo dňa 07.05.2007, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. aplikácie nesprávnych právnych predpisov a vec bola vrátená PCÚ Holíč. PCÚ Brodské ako právny nástupca PCÚ Holíč určil colný dlh podľa § 28 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. z colnej hodnoty preukázanej faktúrou č. 239-EXP-00 zo dňa 14.11.2000, pričom clo určil sadzbou 10 % v súlade s položkou 61103000 kombinovanej nomenklatúry určenou Nariadením vlády SR č. 379/1999 Z.z., ktorým sa vydáva colný sadzobník. Daň z pridanej hodnoty určil podľa § 48 ods. 1 a 2 písm. e) a § 49 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sadzbou 23% zo základu dane, ktorým je colná hodnota zvýšená o sumu cla. Žalobca v podanom odvolaní namietal konštatovanie, že nebol predložený žiadny nový relevantný dôkaz , ani nebol navrhnutý nový dôkaz o dodaní tovaru colnému úradu určenia, pretože správny orgán ním predkladané dôkazy prehliada alebo ich nevykonáva, čo je v rozpore s právami účastníka správneho konania. Nebolo preukázané, že by tovar nebol dodaný colnému úradu určenia. Žalobca si splnil s tým súvisiace povinnosti a spochybňovanie ich splnenia na základe vyhodnocovania pravosti spornej pečiatky a podpisu colníka len konštatovaním správneho orgánu, bez vykonania opakovane navrhovaného doplnenia výsluchu vodiča považuje za nedôvodné. Pôvodne označený žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom zotrval na závere o nepreukázaní dodania tovaru colnému úradu určenia, s poukazom na závery kriminalisticko - expertízneho skúmania odtlačku pečiatky na tranzitnom doklade T1 ako aj pečiatky CLO SK -00.12.13 022 BRATISLAVA 52 ako aj výsluch vodiča ohľadne miesta vyloženia tovaru. Vzhľadom na postavenie hlavného zodpovedného ako osoby nesúcej objektívnu zodpovednosť za dodržanie a splnenie všetkých podmienok pri preprave tovaru v režime tranzit vyslovil záver o nedôvodnosti ďalšieho výsluchu vodiča prepravovaného tovaru na posúdenie skutkových okolností prípadu. Podľa § 244 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O. s. p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2)Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je v žiadnom prípade viazaný len návrhom účastníkov konania Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 198 zákona č. 180/1996 Z. z. Colného zákona účinného do 30. 6. 2001 (1) Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. (2) Colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu. (3) Dlžníkom je a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu, b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu, c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu, d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený. (4) Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla. Podľa Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, publikovaného pod č. 187/1996 Zb., ktorý vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol účinnosť 1. júla 1996 Čl. 2 písm. d/ , hlavný zodpovedný je osoba, ktorý vo svojom mene alebo prostredníctvom splnomocneného práv neho zástupcu podaním príslušného vyhlásenia prejavila vôľu uplatniť tranzitný režim. Čl. 11, hlavný zodpovedný je povinný predložiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti určené colným úradom odoslania. Čl. 11 ods. 1 písm. c/ , hlavný zodpovedný je povinný zaplatiť clo a iné platby, ktoré vzniknú za určitých okolností z titulu porušenia predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu režimu spoločného tranzitu alebo v súvislosti s nim. Podľa § 458 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z. (Colný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov) účinného od 1.7.2001 Na konanie začaté pred 1. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy. Podľa § 458 ods. 4 zákona č. 238/2001 Z.z. ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, colný dlh sa oznámi dlžníkovi vydaním osobitného rozhodnutia. Podľa § 459 zákona č. 238/2001 Z. z. lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 2001, ako aj lehoty na uplatnenie práv , ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, aj keď začali plynúť po 1. júli 2001. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v časti III. písm. a) žaloby, t. j. nezákonnosť postupu správneho orgánu, ktorý v konaní začatom 11.7.2002 rozhodoval na základe predpisov účinných v roku 2004, pričom aplikoval zároveň medzinárodný aj vnútroštátny právny predpis súd uznáva túto námietku za dôvodnú ako spôsobilý dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Pri novom rozhodovaní bude potrebné jednoznačne ustáliť otázku momentu začatia správneho konania a v nadväznosti na to riešiť aplikovateľnosť príslušných právnych predpisov. Za dôvodnú treba považovať aj námietku, nezákonnosti postupu správnych orgánov oboch stupňov, ktoré pri svojom rozhodovaní dňa 28.11.2007 a 17.3.2008 nerešpektovali právny názor odvolacieho správneho orgánu vyslovený v rozhodnutí č.k. 13842/05/1410,17466/05/1410 zo dňa 7.5.2007 o neaplikovateľnosti právnej úpravy účinnej po pristúpení k colnej únii, keďže Colné riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí zo 7.5.2007 vyslovilo, že rozhodnutie PCÚ Holíč je v rozpore s ustanovením bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV. aktu o pristúpení v dôsledku čoho na daný prípad mali aplikovať ustanovenia tých colných predpisov, ktoré boli účinné v čase vzniku colného dlhu. Uvedená skutočnosť je zákonným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. . Námietku uvedenú pod bodom c) časti III. žaloby súd takisto považuje za dôvodnú a zakladajúcu zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. . Povinnosťou správnych orgánov v tomto konaní bolo zistiť riadne skutkový stav, pričom nebol viazaný návrhmi alebo podnetmi účastníkov konania. Žalovaný a prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia konštatovali, že tovar nebol riadne predložený colnému úradu určenia, v dôsledku čoho si žalobca nesplnil svoju povinnosť uvedenú v čl. 11 ods. 1 písm. a) prílohy I. Dohovoru. Za základ týchto skutkových zistení považovali dve skutočnosti a to sporný odtlačok osobnej pečiatky na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia vyhotovený falošnou pečiatkou a služobný list Colného úradu Bratislava o druhej pečiatke na č.l.5 tohto tranzitného vyhlásenia s textom „BRATISLAVA 52 č.022“. Správne orgány v oboch prípadoch mali zaoberať vyhodnotením zistení ohľadne skutočnosti, či osoba, ktorá bola podpísaná na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia a osoba ktorá potvrdila predloženie tovaru colnému úradu určenia bola colníkom alebo nie. V nadväznosti na to by mali byť vyhodnotené dôsledky ich písomných prejavov. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že by sa správne orgány touto otázkou zaoberali. Nezaoberali sa teda ani otázkou možnosti prekročenia právomoci zamestnanca správneho orgánu a prípadného vplyvu týchto zákonných alebo služobných povinností colníka na platnosť vydaných správnych rozhodnutí. Námietku uvedenú pod bodom d) časti III. žaloby - predčasnosť a rozpornosť skutkových záverov o nepredložení colnému úradu určenia súd vzhľadom na vyšieuvedené súd takisto považuje za dôvodnú a zakladajúcu zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Rovnako je dôvodná aj námietka žalobcu uvedená pod písm. e) časti III. žaloby, kde žalobca poukazuje na vady v konaní s odkazom na nedostatočne zistený skutkový stav, ktorého závery vychádzajú len z vykonanej expertízy pravosti pečiatok na tranzitnom vyhlásení. Správne orgány v tomto smere nedostatočne vyhodnotili potrebu vykonávania ďalších dôkazov, ktoré žalobca navrhoval v rámci správneho konania vykonať. Okrem toho, že správne orgány nepristúpili k vykonaniu navrhnutých dôkazov, tak v nedostatočnej miere odôvodnili prečo nebolo potrebné pre zistenie objektívnej pravdy vykonať dôkazy a to výsluch svedka - vodiča prepravujúceho tovar na miesto colného určenia a zisťovanie okolností za ktorých došlo k zneužitiu pečiatky zo strany colníka resp. inej osoby. V prvom rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu žalovaný uložil PCÚ Holíč ako prvostupňovému správnemu orgánu tieto dôkazy vykonať. Súdu preto nie je zrejmé, prečo sa žalovaný v ďalšom svojom rozhodnutí odklonil od tohto právneho názoru, keďže v preskúmavanom rozhodnutí nie je táto skutočnosť dostatočne vysvetlená zo strany žalovaného. Týmto konaním žalovaný porušil princíp právnej istoty, ktorý spôsobuje ten fakt, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a trpí takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia( §250j ods. 2 písm. e) O.s.p.). Čo sa týka námietky preklúzie colného dlhu, na vysporiadanie sa s ňou je potrebné, aby žalovaný (ktorý sám uznal pochybenie v doterajšom konaní ) jednoznačne vyriešil otázku hmotnoprávnej úpravy, aplikovateľnej na daný prípad, v nadväznosti na to bude možné riešiť prípadné začatie, trvanie a uplynutie prípadnej prekluzívnej lehoty. V súvislosti s prejednávanou vecou rozhodnutia správnych orgánov kombinujú použitú právnu úpravu z Dohovoru s vnútroštátnou právnou úpravou, čo nie je možné. Kombinácia noriem platných pre viacero štátov s normami vnútroštátneho práva pri riešení danej otázky spôsobuje, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie (§250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Vzhľadom na vyššieuvedené dôvody v zmysle ust. § 250j ods. 2 O.s.p súd napadnuté rozhodnutie ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 948,43 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu po prepočte 66,39 Eur a za odvolanie 66 Eur a trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia á 141,09 Eur + režijný paušál 6,34 Eur, podanie žaloby á 141,09 Eur + režijný paušál 6,34 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2009 á 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur, odvolanie proti rozsudku á 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.1.2012 á 127,25 Eur + režijný paušál 7,64 Eur, spolu 680,04 Eur + z tejto sumy DPH predstavujúcu sumu 136 Eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu uplatnenú náhradu trov konania za úkon nahliadnutie do spisu správneho orgánu dňa 6.5.2008, nakoľko išlo o trovy spojené so správnym konaním, mimo súdneho konania a takisto nepriznal ani trovy spočívajúce v príprave návrhu na určenie miestne príslušného súdu, keďže tento návrh je obsahom žaloby 21.5.2008. Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.