Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201828 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201828.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 48, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická 52, Bratislava, proti odporcovi: Ing. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, J. o zaplatenie 382,60,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.1.2011 č. k. 13C/193/2010-57, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh, ktorým si navrhovateľ proti odporcovi uplatnil zaplatenie sumy 382,60,- eur s príslušenstvom, z titulu dlhu na nájomnom za užívanie bytu nachádzajúceho sa v J., na adrese M. XX. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne nijako neodôvodnil a vecne argumentoval len tým, že v konaní bolo zistené, že odporca nájomné ku dňu 28.10.2009 zaplatil na účet úpadcu: Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. O tejto skutočnosti svedčí potvrdenie z 13.1.2011. Na základe uvedeného dôkazu o úhrade pohľadávky legitímnemu vlastníkovi bytu, súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže túto náhradu trov konania nežiadal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa, ale tento jeho právny názor je nesprávny. Z oznámenia Správy katastra Trnava vyplýva, že do marca 2009 bol navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Podstatou oprávnenia v zmysle § 14 písm. a), z), k), v) Zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov je okrem iného aj oprávnenie správcu držať, užívať a požívať plody a úžitky a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie v období, ktorého sa návrh týka, resp. sa nezaoberal dôkazmi, ktoré preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní a obmedzil sa len na tvrdenie, že odporkyňa ako nájomca predmetného bytu uhradila nájomné v plnej výške legitímnemu vlastníkovi Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze k rukám správcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, pričom neuviedol na základe akých skutočností k takému záveru dospel. Odôvodnenie rozsudku je preto nedostatočné a rozhodnutie nepreskúmateľné. Predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. Ku dňu podaného odvolania nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty a teda v zmysle ust. § 14 písm. a), z), k), v) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a teda aj s predmetným bytom svedčí navrhovateľovi. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, návrhu v plnom rozsahu vyhovel a navrhovateľovi priznal uplatnenú náhradu trov konania. Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že po vyhlásení prvostupňového rozsudku došlo dňa 18.1.2011 k oznámeniu o vstupe do konania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu Mgr. Ing. Z. D.. Dňa 7.2.2012 namietol tento vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania navrhovateľ. O tejto otázke ešte prvostupňový súd nerozhodoval, ani nemohol, pretože k vstupu do konania došlo až po vyhlásení rozsudku (jeden deň po vyhlásení). V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na postup súdu prvého stupňa, konanie, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41, § 115, § 123 a pod.). Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože účastníkov vypočul len veľmi stručne a bez zamerania na podstatu sporu, pripojené listinné dôkazy, oboznámil len ako obsah spisu, výsledky dokazovania nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, keď odôvodnenie obsahuje len konštatovanie niektorých okolností, predmet sporu právne nekvalifikoval vôbec a svoje rozhodnutie nečakane a neprípustne zjednodušene založil na predčasnom závere o neopodstatnenosti návrhu tým, že odporkyňa navrhovateľom požadované nájomné zaplatila inému subjektu, pričom aktívnu legitimáciu navrhovateľa len spochybnil bez toho, že by sa touto, zrejme základnou otázkou pre rozhodnutie vo veci relevantne vysporiadal. Po prijatí tohto záveru vo veci ani nevykonal ďalšie dokazovanie a svoje rozhodnutie právne neodôvodnil. V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie cit. ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, dôsledne neriadil. Aj riadnym neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa vyššie uvedených kritérií, došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom realizácia ich procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní zákonom, čím došlo tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude, po rozhodnutí o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 O.s.p. opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie vo veci je treba podriadiť pod príslušné zákonné ustanovenia a s ich použitím rozhodnutie aj vecne náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak v časti výroku rozhodnutia vo veci samej, ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.