Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/133/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201830 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201830.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Bratislava, Košická 52, proti odporcovi: B. O., bytom E., W. XX, o zaplatenie 390,70 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 00 009 199, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/177/2010-125 zo dňa 08. februára 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 123, § 125 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 663 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb., § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a ustanoveniami § 120 ods. 1 a 3, § 153 ods. 1 O.s.p. Skutkovo vymedzil rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, vedľajšieho účastníka na strane odporcu, predloženými listinnými dôkazmi. Odporca je nájomcom trojizbového bytu, navrhovateľ si voči nemu uplatnil nájomné vo výške 390,70 eur. Ako predbežnú otázku súd prvého stupňa riešil, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom odporcu v rozhodnom období. Dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané okolnosti v rozhodnom období nebol navrhovateľ vlastníkom bytu ani prenajímateľom, z toho dôvodu odporca nebol povinný platiť nájomné navrhovateľovi. Navrhovateľ teda nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, neuniesol dôkazné bremeno. Z toho dôvodu súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Procesne úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože si neuplatnil takéto trovy, náhradu trov konania si neuplatnil ani vedľajší účastník. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že nie je vo veci aktívne legitimovaný. Do marca 2009 bol navrhovateľ vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie v období špecifikovanom v návrhu. Je pravdou, že byt užívaný odporcom, bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. Poukázal na to, že ku dňu podania odvolania nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty. V zmysle ustanovenia § 14 písm. a) ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí navrhovateľovi. Odporca si teda nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z nájomnej zmluvy, t.j. povinnosť platiť navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu nájomné. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca a vedľajší účastník. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že z notárskej zápisnice zo dňa 21.04.1992, spísanej na Štátnom notárstve v Bratislave, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úpadca nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Navrhovateľ v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie o rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok navrhovateľa a tohto posúdenia sa pridržiava doteraz. Navrhovateľ odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je navrhovateľ, tieto nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, teda majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p. Zdôraznil, že v danom prípade dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty, k protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva Trnavských automobilových závodov, š.p., ako aj nájomcov bytov, ktorí sú v súčasnosti už vlastníkmi týchto bytov. Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne aj po právnej stránke správny. Záväzky ako nájomca uhradil jedinému vlastníkovi a prenajímateľovi TAZ, š.p. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave rozsudok potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Je nevyhnutné zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty aj byt odporcu (presnejšie celý obytný dom, v ktorom sa byt nachádza). Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 25K/2/2007 (v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal navrhovateľovi nakladať aj s domom, v ktorom sa nachádza byt odporcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesenie na základe odvolania JUDr. Pohoveja uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu obsahuje záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu navrhovateľa voči Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tou má byť konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010 o vylúčenie veci (dom s bytom odporcu) zo súpisu podstaty vykonaného navrhovateľom. Predmetné konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu navrhovateľom). V čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo známe, že excindačnú žalobu navrhovateľa Okresný súd Trnava rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a tento rozsudok na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil. Ak navrhovateľ neuspel s námietkou neoprávnenosti zaradenia domu s bytom odporcu do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom, v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného vedľajším účastníkom. Excindačná žaloba navrhovateľa nebola zamietnutá len z formálnych ale i z vecných dôvodov. I pri rešpektovaní úvahy Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby až do rozhodnutia o excindačnej žalobe je významným, že k uplatneniu práva na zaplatenie nájomného práve za rozhodné obdobie došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe navrhovateľa spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech v situácii, keď platby vymáhané navrhovateľom odporca v pozícii nájomcu bytu zaplatil Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ v rozhodnom období, za ktoré si uplatnil nájomné voči odporcovi, nebol vlastníkom ani prenajímateľom predmetného bytu, resp. bytového domu, v ktorom sa nachádza byt užívaný odporcom. Súd prvého stupňa správne vo veci postupoval, keď s poukazom na uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustan. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.