Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/205/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201872 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201872.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, právne zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Košická 52, Bratislava, proti odporkyni: J. Y., nar. X. X. XXXX, bytom Q. X, A., o zaplatenie 398,55 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00009199", Trnava, Sladovnícka 13, zastúpeného advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, Námestie Matice Slovenskej 8, Dubnica nad Váhom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 8C/5/2011-236, zo dňa 3. mája 2011, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 398,55 eur spolu s príslušenstvom, zamietol. Uplatnená pohľadávka predstavovala nedoplatok za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX nachádzajúceho sa v A., na ul. Q. X., na 6. podlaží, na základe Zmluvy o nájme bytu, z ktorej vyplývala povinnosť nájomcu platiť nájomné mesačne do 5. dňa mesiaca. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii vykonal súpis majetku, patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil taktiež popísaný byt v užívaní odporkyne. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, pretože celú predmetnú pohľadávku titulom nájomného uhradila na účet Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že odporkyňa ako nájomca bytu uhradila nájomné za rozhodné obdobie od novembra 2008 do marca 2009 v plnej výške legitímnemu vlastníkovi, za ktorého však navrhovateľa nepovažoval, teda nemohol mu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Dlžné nájomné odporkyňa poukazovala prenajímateľovi, ktorým je Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, konkrétne k rukám jeho správcu Mgr. Ing. Pavlova Korytára. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a preto ho ako neopodstatnený zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa sa vyhovie a odporkyňa bude zaviazaná zaplatiť mu sumu 398,55 eur spolu s príslušenstvom. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia 398,55 eur s príslušenstvom proti odporkyni, z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od novembra 2008 (vrátane) do marca 2009 (vrátane), keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania založený na základe Zmluvy o nájme bytu nebol do októbra spochybňovaný. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa tvrdením, že táto je sporná. Navrhovateľ s uvedeným právnym názorom súdu prvého stupňa nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (a teda aj predmetným bytom) svedčí k dnešnému dňu navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803. Z oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 6. 7. 2009 vyplýva, že do marca 2009 (vrátane) bol JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803 vedený ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt v užívaní odporkyne. Odporkyňa si preto nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z nájomnej zmluvy a ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť splatiť navrhovateľovi nájomné. K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa písomne vyjadrila, keď mala za to, že sumu 398,55 eur s príslušenstvom riadne zaplatila terajšiemu správcovi Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 8C/5/2011 bolo zaplatenie pohľadávky v sume 398,55 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie 3 - izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa v A. na ul. Q. č. X., na 6. podlaží za obdobie november 2008 - marec 2009 (vrátane), a to na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26. 7. 2004, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu "TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84" (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3K/105/99 z 21. 12. 1999) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty okrem iného aj byt odporkyne (resp. presnejšie celý bytový dom, v ktorom sa byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. 25K/2/ 2007 - 1144 (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal navrhovateľovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať aj s bytovým domom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX pre obec a katastrálne územie A., pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto zmeňujúceho uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol navrhovateľa) a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu navrhovateľa voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010, i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci t.j. aj bytového domu s bytom odporkyne zo súpisu podstaty vykonaného navrhovateľom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu navrhovateľom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo aj tomuto súdu známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Ustanovenie § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011 ). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26. 3. 2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23. 9. 2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. 11. 2008. Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR 4/2007 - 767 zo dňa 23. 9. 2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z., účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb., resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v ust. § 78 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytu, nemohol nájomcovi tohto bytu voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu, nemôže byť navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný ani v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní. V závere svojho rozhodnutia odvolací súd k navrhovateľom vznesenej námietke funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave v prejednávanej veci uvádza, že podanie takejto námietky nemá oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a preto odvolací súd nevidel zákonný dôvod o nej rozhodovať. Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnej odporkyne a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.