Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201898 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1010201898.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. W. A., správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 48, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Bratislava, Košická 52, proti odporcovi: F. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom H., H.. H. X, o zaplatenie 227,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/6/2011-61 zo dňa 7. februára 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V konaní si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie istiny vo výške 227,20 eur s poplatkom z omeškania z dôvodu, že odporca ku dňu 08.10.2009 túto sumu dlhuje na nájomnom. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že predmetnú sumu uhradil na účet Mgr. Ing. A. G., keďže ide o byt spoločnosti TAZ, š.p. v konkurze a odporca platil konkurznému správcovi. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3K/105/99 dňa 21.12.1999 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, so sídlom Coburgova 84, Trnava a za správcu ustanovil JUDr. W. A.. Dňa 12.09.2007 Okresný súd v Trnave vyhlásil konkurz na majetok úpadcu TAZ, š.p. a za správcu ustanovil Mgr. A. P., ktorého následne uznesením zo dňa 12.12.2007 vymenil za správcu Mgr. Ing. A. G.. Dňa 16.10.2007 správca TAZ, š.p. zapísal spornú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206 B/2007 zo dňa 16.10.2007 a dôvodom sporného zápisu bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva TAZ, š.p. na Fond národného majetku SR. Súd prvého stupňa ustálil, že odporca nájomné zaplatil, a to na účet úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. Súd prvého stupňa vyslovil, že odporca ako nájomca uhradil nájomné v plnej výške vlastníkovi predmetného bytu, a teda nemohol vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaný a z tohto dôvodu návrh zamietol. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nijako právne neodôvodnil. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 21.12.2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2000. Dňa 08.06.2000 správca konkurznej podstaty vykonal súpis majetku a do tohto zaradil aj byt, ktorý je predmetom sporu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu nedoplatku na nájomnom za obdobie od novembra 2008 do marca 2009 za užívanie bytu č. XX na 5. poschodí bytového domu na ulici T. H. X v H.. Odporca za predmetný byt až do uvedeného obdobia nájomné riadne platil a nespochybňoval nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný. Poukázal na oznámenie Správy katastra Trnava zo dňa 06.07.2009, podľa ktorého do marca 2009 vrátane bol JUDr. W. A., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii vedený ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie v období špecifikovanom v návrhu a nezaoberal sa dôkazmi, ktoré preukazujú jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. Poukázal na stanovisko Krajského súdu v Bratislave formulované v uznesení 1CoKr/17/2009 zo dňa 29.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2009, podľa ktorého práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto správcom je JUDr. W. A., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) v medziach daných dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nijako právne neodôvodnil, čím sa jeho rozhodnutie stalo nedostatočne odôvodneným, a preto aj nepreskúmateľným. Porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces je vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, spôsobená postupom súdu. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.. Požiadavky na dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie nespĺňa rozhodnutie, v ktorom je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ako aj rozhodnutie neobsahujúce právne posúdenie veci, z ktorého nie je možné konštatovať súlad prípadne nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ako aj z ktorého nemožno zistiť právnu úvahu súdu vedúcu k záverom premietnutým do výroku rozhodnutia. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie. Táto povinnosť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Súd sa v ňom má vyporiadať s námietkami účastníka a poskytnúť aj na veci priamo nezainteresovanej osobe uspokojivé odpovede na kľúčové otázky tvoriace predmet sporu. Porušením práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v prípade využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada je v tzv. základnom súdnom konaní reparovateľná za pomoci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia v odvolacom či dovolacom konaní (podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 237 písm. f) O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vec opätovne posúdi s poukazom na vyššie uvedené, vo veci rozhodne a v súlade s ust. § 157 O.s.p. svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.