Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207230261 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1207230261.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletých G. U., nar. X.XX.XXXX a D. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, deti rodičov : P. U., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej X.X.XXXX a T. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., A. XX, zastúpeného Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou, Trnava, Dolné bašty 2, o návrhu navrhovateliek : 1/ P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U., F. XX a 2/ Ing. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U., U. XX, zastúpených JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Bratislava, Ružová dolina 10, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. mája 2012 č. k. 18 P/18/2012 - 3122, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním upravil styk navrhovateliek s maloletými v každú tretiu nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že prvých desať stretnutí sa uskutoční za prítomnosti otca maloletých. Zároveň zastavil konanie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/. Súčasne zamietol návrh otca na odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 21.12.2007 č. k. 49 P/397/2007 - 77 a návrh G. U. a návrh J. U. o úprave styku s maloletými zastavil (zrejme mal na mysli zastavenie konania o oboch uvedených návrhoch). Rozhodnutie vo výrokoch o zastavení konania o návrhu starej matky maloletých detí P. A. o zverení maloletých do jej osobnej starostlivosti a o zastavení konania o návrhu G. U. a o návrhu J. U. o úpravu styku s maloletými odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a späťvzatím návrhov na začatie konania navrhovateľmi. Rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu otca na odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 21.12.2007 č. k. 49 P/397/2007 - 77 odôvodnil rozporom s jeho účelom a splnením podmienok vydania predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ osvedčil danosť práva a preukázal aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Rozhodnutie vo výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými odôvodnil aktívnou legitimáciou navrhovateliek v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľka 1/ je starou matkou maloletých a navrhovateľka 2/ je sestrou matky maloletých, ktorá má k nim blízky vzťah, z ktorého vyvodil, že by ujmu, ktorú by utrpeli maloletí dôvodne pociťovala ako vlastnú, nakoľko obe sa venovali maloletým po smrti ich matky a majú k maloletým vytvorený silný citový vzťah. Samotnú úpravu styku odôvodnil ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že úprava styku starej matky a tety s maloletými je v záujme maloletých. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že niet dôvodu styk navrhovateliek s maloletými neupraviť a ich návrh zamietnuť. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku PhDr. Y. H. z 15.10.2009, z ktorého vyplynulo, že obnovenie kontaktov maloletých so starou matkou a tetou je nevyhnutné k podnecovaniu všestranného vývinu maloletých. K obnoveniu citových väzieb by prospel neobmedzený kontakt maloletých s príbuzenstvom matky, pričom vzhľadom na aktuálny vývoj rodinného diania bude pozitívnym už možnosť víkendových stretnutí maloletých so starou matkou a tetou minimálne dvakrát mesačne. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že nie je na prospech maloletých absencia emocionálnych väzieb s príbuzenstvom matky, nakoľko touto absenciou je obmedzený aj rozvoj ich osobnosti, čo nepriaznivo ohraničuje aj ich poznatkovú stimuláciu, formovanie hierarchie hodnôt, postojov, sociálnych vzťahov a celkový proces socializácie. Zohľadnil aj odborné vyjadrenie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 15.12.2010, z ktorého vyplynulo, že žiadne súdne rozhodnutie neumožní deťom nájsť kvalitnú pozitívnu emočnú väzbu k svojim príbuzným, nakoľko spor je dlhodobý a jeho riešenie musí vyjsť zo snahy dospelých upraviť svoje vzťahy minimálne na úroveň vzájomnej akceptácie, ku ktorej doposiaľ nedošlo. Vzťah a postoj maloletých bol nevyvážený, nie však voči navrhovateľkám odmietavý. Vzhľadom na nevyvážený, avšak nie odmietavý vzťah a postoj maloletých k navrhovateľkám, upravil styk navrhovateliek s maloletými v obmedzenom rozsahu na každú tretiu nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. Na nedeľu styk upravil z dôvodu zaneprázdnenia maloletých počas týždňa a soboty, najmä svojimi športovými aktivitami, ktorým sa venujú. Prítomnosť otca maloletých pri prvých desiatich stretnutiach odôvodnil jeho povinnosťou v záujme maloletých ich postupne pripraviť a vysvetliť a dať do povedomia, že ich stretávanie sa s príbuznými ich nebohej matky je správne. Vzal do úvahy riadnu starostlivosť otca a jeho manželky, s ktorou uzavrel manželstvo 5.12.2009, z ktorého sa X.X.XXXX narodila maloletá T., a nimi maloletým vytvárané zdravé rodinné prostredie, ktoré však nepovažoval postačujúcim z hľadiska absencie emocionálnych väzieb maloletých s príbuzenstvom matky, čo do budúcna môže negatívne vplývať na formovanie hierarchie hodnôt, postojov, sociálnych vzťahov a celkový proces socializácie maloletých. Zohľadnil vedomosť maloletých o tom, kto bola ich matka a jej príbuzenstvo a tiež starostlivosť navrhovateliek o maloletých po smrti ich matky od 1.9.2006 do 2.9.2007. Odporučil otcovi, ktorý je vzorom maloletých, zmeniť správanie k navrhovateľkám pozitívnym smerom a rovnako aj navrhovateľkám odporučil vyvarovať sa minulého správania (vyčkávanie pred domom otca maloletých, návšteva v škole a pod.), ktoré chovanie veľmi nepriaznivo vplýva na maloletých a dáva predpoklad strachu maloletých zo stretnutia s navrhovateľkami. Vyslovil názor, že odmietavý postoj maloletých je možné zmeniť chovaním zúčastnených dospelých, otca a jeho manželky a starej matky a tety maloletých tak, aby maloletí nadobudli pocit, že žijú vo veľkej rodine príbuzenstva, v ktorej sa budú cítiť bezpečne a spokojne. Proti rozsudku, výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými, podal odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol odvolaciemu súdu zmenu rozsudku tak, aby návrh navrhovateliek zamietol alebo aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacími dôvodmi uviedol nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Odvolanie odôvodnil tým, že maloletí v súčasnosti odmietajú stretávať sa so starou matkou a tetou. Poukázal na správu z 11.3.2008, z ktorej vyplýva strach maloletého G. zo soboty, v ktorú sa má realizovať styk so starou matkou. Namietal znalecký posudok PhDr. Y. H. pre jeho rozpor so všetkými znaleckými posudkami a odbornými vyjadreniami podanými v konaní o danej veci a tiež pre jeho časovú neaktuálnosť. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy znalecký posudok PhDr. P. U. z 5.6.2011. Poukázal na znalecký posudok Dr. P. A. zo 4.11.2008 o tom, že averziu maloletých spôsobili navrhovateľky svojim násilným správaním, nekorektným konaním voči otcovi maloletých a voči maloletému G. a tiež, že ťažisko problému posudzovanej kauzy sa nachádza mimo osoby otca maloletých. Aj triedna učiteľka maloletého D. 7.3.2011 konštatovala na základe jeho správania a pohovoru s ním, že styk s navrhovateľkami má negatívny vplyv na maloletého, ktorý má k navrhovateľkám silnú averziu. Otec uviedol, že rovnaký záver vyplýva aj z informácie Základnej školy v Trnave zo 4.5.2012, ktorí po stretnutí s navrhovateľkami 4.6.2012 sa výrazne zhoršili v správaní aj v učení, keď maloletý D. má pravidelne žalúdočné ťažkosti a po stretnutí s navrhovateľkami 4.6.2012 musel byť ošetrený lekárom. Poukázal aj na negatívny vzťah navrhovateliek k otcovi maloletých, na ktorého neustále podávajú trestné oznámenia, ktoré veľmi citlivo vnímajú maloletí. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie za účelom doplnenia znaleckého dokazovania. Uviedol, že vzhľadom na uplynutie troch rokov od znaleckého dokazovania, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal, je potrebné opakovane sa zaoberať celkovou situáciou v rodine, vzájomnými vzťahmi, a vplyvom týchto vzťahov na maloletých. Vyslovil názor o nutnosti aktuálnej kvalifikácie posúdenia nutnosti a rozsahu kontaktu navrhovateliek s maloletými, kvality rodinného prostredia maloletých, zohľadnenia veku maloletých a najmä objektívneho zhodnotenia záujmu maloletých. Okresná prokuratúra v Trnave navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Navrhovateľky vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Namietali tvrdenie otca o zlom zdravotnom stave maloletých po stretnutí s nimi, nakoľko ich stretnutie s maloletými v roku 2012 sa uskutočnilo len 2.6.2012 v trvaní 6 sekúnd, kedy maloletí od výťahu navrhovateľkám oplzlo zanadávali. Spochybnili lekársku správu zo 4.6.2012 z dôvodu, že lekárka nemohla dva dni po stretnutí priradiť zdravotné komplikácie maloletých ich stretnutiu s maloletými 2.6.2012. Namietali tiež správu triednej učiteľky zo 7.3.2012, nakoľko k ich stretnutiu s maloletými prišlo začiatkom roku 2010 a následne až 2.6.2012. Jediným rodinným prostredím, ktoré maloletých obklopuje, je rodinné prostredia vytvorené ich otcom a jeho manželkou. Poukázali na jediný objektívny posudok znalkyne PhDr. Y. H., ktorá jediná hodnotila všetkých zúčastnených. Podľa navrhovateliek, v konaní nebol preukázaný negatívny vplyv ich stretnutí s maloletými na zdravotný stav maloletých, len prerušenie vzťahov medzi maloletými a navrhovateľkami. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu nie je vo výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými správny, pretože je predčasný. Predmetom konania je úprava styku navrhovateliek, ktoré sú blízkymi osobami maloletých, s maloletými. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ale ho je treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43). V odôvodnení rozsudku sa však súd musí vysporiadať so skutočnosťou, prečo na názor maloletého dieťaťa prihliadol a vzal ho do úvahy, alebo prečo na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní neprihliadal, prípadne prečo výsluch maloletého dieťaťa nevykonal. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičovi a tiež k blízkym osobám, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije a v ktorom žijú blízke osoby. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti. Školská dochádzka sama osebe nemôže byť dôvodom na výrazné obmedzenie styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča a blízkych osôb, ich časové možnosti, príp. autobusové či vlakové spojenia a pod. V odseku 5 zákonodarca v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súčasná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 127 ods. 1 O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vo veciach, ktoré patria do právomoci občianskoprávnych súdov sú často potrebné odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Preto ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Vychádzajúc z ustanovenia § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, aj znalecký posudok hodnotí podľa svojej úvahy ako každý iný dôkaz. Vo veciach starostlivosti o maloletých je potrebné z časového hľadiska vzhľadom na vyspievanie maloletých s pribúdajúcim vekom vychádzať z aktuálneho znaleckého posudku vypracovaného čo najbližšie rozhodnutiu súdu v merite veci. T. na zložitosť a zmeny rodinných vzťahov, o ktorý prípad ide aj v danej veci, nemožno smerodajným považovať znalecký posudok vypracovaný v roku 2009, i keby bol akokoľvek zodpovedajúcim riešenej situácii v čase svojho podania. Obdobie troch rokov od jeho podania je nepochybne veľmi dlhým do vyhlásenia rozhodnutia vo veci najmä na jeho základe, ktorým spôsobom postupoval súd prvého stupňa v danej veci. Za uvedené obdobie, ako vyplynulo z dokazovania výpoveďami účastníkov konania a listinnými dôkazmi, sa celková situácia menila, a menil sa i vzťah maloletých k navrhovateľkám, i keď pravdepodobne za nepriameho pôsobenia ich otca, ktorý je ich vzorom a mal na nich z uvedeného dôvodu najväčší vplyv. Nepochybne do jeho vplyvu je potrebné podradiť aj formovanie názorov maloletých na vzťah k navrhovateľkám, ktoré názory nemohli byť, vzhľadom na absenciu styku maloletých s navrhovateľkami, objektívne konfrontované. Vzhľadom k uplynutiu dlhšej doby od podania odborného znaleckého posudku do rozhodnutia súdu prvého stupňa v roku 2012, je potrebným podanie aktuálneho znaleckého posudku o vzťahoch v rodine. Pre zodpovedanie všetkých otázok, rozhodných pre rozhodnutie vo veci, sa javí dôvodným vzhľadom k veku maloletých 9 a 13 rokov a ich rozumovej vyspelosti aj výsluch maloletých, ktorý sa môžu vyjadriť k danej veci. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nasúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie o úprave styku navrhovateliek s maloletými deťmi najmä závermi znaleckého posudku (podporne odborného vyjadrenia), ktorý však bol podaný v roku 2009 a vzhľadom k uplynutiu dlhšieho obdobia od jeho podania do rozhodnutia súdu prvého stupňa už nemohol skutkovo zodpovedať situácii tesne pred vyhlásením rozhodnutia v danej veci. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že súd prvého stupňa, ktorý vychádzal už z časového hľadiska nepoužiteľného dôkazu, právne posúdil skutkový stav, ktorý nevyplynul z vykonaného dokazovania, nakoľko znalecký posudok uplynutím dlhšieho obdobia stratil svoju výpovednú hodnotu o skutočnostiach rozhodných pre rozhodnutie o nároku navrhovateliek. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov) v odvolaním napadnutom výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými. Po vrátení veci súd prvého stupňa v danej veci vykoná nové znalecké dokazovanie k posúdeniu odborných otázok potrebných pre rozhodnutie o nároku navrhovateliek a zváži následne vhodnosť výsluchu maloletých, a opätovne vo veci spravodlivo rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.