Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225570 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1210225570.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. - O., W. XXXX/X, proti odporcovi: V. T., bytom Z., B. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12P/18/2011-115 zo dňa 07. mája 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a . Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľa zo sumy 4.500,- Sk (v platnej mene 149,37 eur) na sumu 250 eur mesačne od 19.07.2011. Uviedol, že tým sa mení v časti určenia výživného rozsudok Okresného súdu Bratislava 2 č.k. 12C/63/2007-51 zo dňa 01.07.2008. Dlh na zročnom výživnom za čas od 19.07.2011 do 07.05.2012 určil výškou 548,65 eur a povolil ho splácať v splátkach spolu s bežným výživným po 45 eur mesačne pod stratou výhody splátok, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že matka vtedy maloletého navrhovateľa sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 eur s odôvodnením, že jej vážny zdravotný stav jej pracovať nedovoľuje, navrhovateľovi bol v júni 2011 zistený diabetes typu 1, musí si denne aplikovať inzulín, má sprísnenú životosprávu, zvýšené výdavky na hygienu, stravu a cestovné. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2000 došlo k zásadnej zmene pomerov. K zmene pomerov došlo na strane navrhovateľa, ktorý je skoro o štyri roky starší, začal študovať na strednej škole a zistilo sa mu závažné ochorenie, vyžadujúce si výrazne zvýšené výdavky nielen na liečbu, ale aj na nákladnú diétnu stravu, pribudli mu problémy so zrakom a s tým spojené výdavky. Tým sa podstatne zvýšili jeho odôvodnené potreby. Na strane odporcu došlo k zmene pomerov tým, že v roku 2010 ukončil podnikateľskú činnosť, jeho príjem sa znížil. V septembri 2011 zanikla odporcovi a matke navrhovateľa vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi. Súd prvého stupňa uzatvoril, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, vyžadujúcej si novú úpravu výživného. S prihliadnutím na zistené skutočnosti považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na výšku 250 eur mesačne. Z dôvodu zvýšenia výživného od podania návrhu vznikol odporcovi dlh v celkovej vyčíslenej výške 548,65 eur. Dlh na výživnom súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať tak, aby bol splatený do jedného roka. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Od 01.04.2012 je evidovaný v personálnej agentúre a jeho mesačný zárobok je 690,64 eur v hrubom, v čistom 586,56 eur. Jeho pracovná doba je 20 hodín mesačne. Momentálne býva u svojej matky a mesačné výdavky má príspevok na bývanie a stravu 150 eur, náklady na cestovné 150 eur, mobilný telefón 35 eur a lieky a vitamíny 50 eur, čo je 385 eur mesačne. Okrem toho navštevuje neurológiu kvôli silným bolestiam krížov, niekoľko rokov je psychiatrickým pacientom a užíva lieky. Kvôli zdravotným ťažkostiam nemá momentálne inú možnosť zamestnať sa. K odvolaniu priložil kópie poštových poukážok o platení výživného odo dňa 05.01.2011 do 16.05.2012. Mesačnými splátkami v tom čase prispieval aj na plnoletého W. T., keďže mu zo strany matky navrhovateľa a navrhovateľa bola zamlčaná skutočnosť, že starší syn W. nenastúpil na štúdium na vysokej škole. V čase, keď bol nezamestnaný, musel si požičať na platenie výživného peniaze, matka v tom čase z toho dôvodu predala svoje auto. Teraz musí požičané peniaze splácať. Žiadal súd, aby preskúmal svoje rozhodnutie voči výške výživného navrhovateľovi. V doplnení odvolania opravil svoje tvrdenie a uviedol, že pracuje 20 hodín týždenne, v odvolaní bola chybne uvedená doba. K odvolaniu odporcu sa vyjadril kolízny opatrovník vtedy maloletého navrhovateľa a matka navrhovateľa. Kolízny opatrovník navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu ako vecne správny, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Matka navrhovateľa v odôvodnení uviedla, že odvolanie odporcu je založené na klamstvách a polopravdách. Rok čo rok sa zúčastňuje súdnych pojednávaní a musí dokazovať a dokladovať svoje príjmy a výdavky, je znechutená psychicky i fyzicky vyčerpaná. Po rozvodovom konaní si odporca zobral auto, ktorým chcel cestovať za prácou do Rakúska, auto prepísal na svoju matku a predal. Finančná čiastka bola použitá na kúpu nového auta, ktoré odporca ďalej spláca. Starší syn W. nenastúpil na vysokú školu, jedným z dôvodov je vážna choroba mladšieho syna a diagnóza matky navrhovateľa, ktorá je onkologickým pacientom. V rokoch 2009-2010 si odporca skoro vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť a táto čiastka nie je zanedbateľná. Odporca nemá záujem o svoje deti, nezaujíma sa o ich život, nekupuje žiadne veci na oblečenie, stravu atď. Z toho dôvodu sa ani deti nezaujímajú o odporcu. Necháva na rozhodnutí súdu rozhodnutie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), a po prejednaní veci na pojednávaní nariadenom podľa ustan. § 214 ods. 1 O.s.p., na ktorom vypočul účastníkov konania a matku navrhovateľa, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie: potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z.). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. V preskúmavanom prípade podala matka vtedy maloletého navrhovateľa návrh na zvýšenie výživného na sumu 250 eur dňa 19.07.2011. Naposledy bolo výživné určované rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 č.k. 12C/63/2007-51 zo dňa 01.07.2008, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume 4.500,- Sk na každé dieťa mesačne. V tom čase mal navrhovateľ 14 rokov. Od toho času k zmene úpravy výšky výživného voči navrhovateľovi nedošlo. Od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane navrhovateľa i na strane odporcu. Na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov, tak ako konštatoval súd prvého stupňa, tým, že navrhovateľ je o štyri roky starší, navštevuje strednú školu, má zdravotné problémy, keď trpí závažnou chorobou diabetes mellitus typu 1, pre ktorý musí brať denne inzulín, má zdravotné problémy s očami. Na strane odporcu došlo k zmene v tom, že od 11.11.2010 skončil podnikateľskú činnosť, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie do 09.05.2011. V tom čase nemal žiadny príjem. Od 01.04.2012 prostredníctvom personálnej agentúry pracuje. Ako bolo preukázané v konaní na súde prvého stupňa i na odvolacom konaní, z tohto zamestnania má odporca zárobok 586,56 eur netto. Z dokladov predložených odvolaciemu súdu sa dá zistiť, že odporca dosahoval čistý mesačný príjem v apríli 2012 585,66 eur, v mesiaci máj 2012 netto príjem 453,50 eur a v mesiacoch jún až september 2012 dosiahol čistý príjem 454,40 eur mesačne. Na strane odporcu došlo k zmene pomerov i v tom, že mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť voči synovi W. od septembra 2011. Z predložených poštových poukážok odporcom a matkou navrhovateľa, konfrontáciou na pojednávaní dňa 13.11.2012 odvolací súd zistil, že asi do konca roka 2011 prispieval odporca na výživu navrhovateľa i na výživu syna W.. Ako uviedol odporca na pojednávaní na odvolacom súde od januára 2012 prispieva len na výživu navrhovateľa. Matka navrhovateľa potvrdila, že odporca prispieval do času pojednávania, teda do 13.11. tak, ako uviedol odporca. Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa, z doplnenia dokazovania predloženými dokladmi odporcom a matky navrhovateľa, z výsluchu účastníkov konania na odvolacom súde na pojednávaní dňa 13.11.2012 dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa i na strane odporcu. Táto zmena pomerov na strane oboch účastníkov konania však je podstatnou zmenou na oboch stranách, nie je však na základe týchto zmien možné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného, nie je možné zvýšiť výšku výživného vzhľadom na príjem odporcu a na jeho zdravotné problémy na sumu, ktorú navrhla matka navrhovateľa v návrhu na začatie konania a ktorú súd prvého stupňa priznal. Odvolací súd dospel k záveru, že suma 149,37 eur, ktorú bol zaviazaný prispievať odporca do rozhodnutia súdu prvého stupňa na výživu navrhovateľa, je primeraná pomerom odporcu i v tomto čase, je primeraná jeho príjmom a podmienkam na jeho strane. Je pravdou, že závažné zmeny na strane navrhovateľa by odôvodňovali zvýšenie výživného, avšak vzhľadom na príjem odporcu a podmienky na jeho strane ako povinného nie je možné zvýšenie výživného priznať. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého spotrebované výživné sa nevracia. Podľa ustan. § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy konania neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.