Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203664 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:1611203664.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletú U. O., narodenú XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: W. O., bytom M. XXX XX, prechodne bytom Na hlinách č. XX, H. a otca: M. B., bytom M. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Poredošovou, so sídlom Teslova č. 5, Bratislava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 05. decembra 2011, č. k. 20P/277/2011 - 46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vydáva toto predbežné opatrenie: Odvolací súd dočasne do právoplatného skončenia tohto konania z v e r u j e maloletú U. O., narodenú XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.3.2012 platiť výživné na maloletú U. vo výške 50 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletou sa upravuje tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka 17.00 hod do nedele 17.00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste svojho bydliska, otec je oprávnený v stanovenú dobu si dieťa prevziať a po ukončení styku je povinný v určenom čase v mieste bydliska matky dieťa matke odovzdať. Obaja rodičia sú povinní si nemožnosť uskutočnenia styku vhodným spôsobom vopred oznámiť. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej U.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného a styk otca s maloletou upravil tak, že tento je oprávnený sa s maloletou stretávať každý víkend, v čase od piatku 17.00 hod do nedele 18.00 hod. Dôvodom na vydanie tohto predbežného opatrenia mala byť skutočnosť, že od januára 2010 už s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá je v súčasnosti v jej osobnej starostlivosti, žijú v podnájme v H., pričom od júla 2011 matka otcovi styk s maloletou nedovolila, nakoľko v minulosti pri stretávaní otca s maloletou boli problémy, otec sa matke vyhráža, že si maloletú vezme a nevráti a bude sa s ňou zdržiavať v mieste svojho trvalého bydliska. O spôsobe styku s maloletou sa otcom nevedia dohodnúť. Návrh na dočasnú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej súd prvého stupňa zamietol s odôvodnením, že dôvody udávané matkou nie sú takými, pre ktoré by bolo potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov k maloletej, keď navyše súd bude rozhodovať o úprave výkonu práv a povinností k maloletej vo veci samej. Súd prvého stupňa uzavrel, že maloletú netreba predbežným opatrením zverovať matke, keďže matka s maloletou žije, zabezpečuje jej výchovu a opateru. Vyjadrenia matky, že otec jej maloletú vezme a nevráti sú len jej domnienky, ktoré nie sú ničím podložené. Styk otca s maloletou súd predbežným opatrením neupravil nakoľko matka môže navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a požiadať ich pracovníkov o spoluprácu pri uzatváraní takejto dohody s otcom. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 OSP) sa domáhala zrejme zmeny prvostupňového rozhodnutia tak, že odvolací súd návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia vyhovie. Nesúhlasila s tým, že jej návrh je bezdôvodný, pretože s otcom maloletej sa na výchove a výžive maloletej U. nevedia dohodnúť a tiež sa nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletou. Matka otcovi stretávanie s dcérou nezakazuje, ale vzhľadom na otcove vyhrážky má strach, že otec si maloletú vezme a matke ju viac nevráti. Preto je potrebné, aby súd upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletej, aby tak rodičia mohli dočasne zabezpečovať starostlivosť o maloletú. V prípade, že odvolací súd návrhu matky na dočasnú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej predbežným opatrením nevyhovie, žiadala, aby odvolací súd dočasne upravil aspoň styk otca s maloletou a to počas ktoréhokoľvek víkendu, aby nebol narušený režim maloletej pokiaľ ide o návštevu škôlky. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že on nevytvára žiadne napätie, má len prirodzený záujem o stretávanie sa s maloletou a podieľanie sa na jej výchove, pričom od pol roka veku maloletej až do júla roku 2011 bola maloletá v striedavej starostlivosti rodičov. Od konca roku 2011 mu matka opäť dovolila sa s maloletou stretávať a to tak, že maloletá je 5 dní u otca a 14 dní u matky. Keďže však nie je isté, dokedy matka otcovi umožní sa s maloletou stretávať, navrhoval, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tvrdenia matky ohľadom vyhrážok otca sú zvádzajúce a ničím nepodložené. Navrhol preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že z dôvodu, aby vzťahy otca s maloletou boli vytvárané a rozvíjané aj do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, navrhuje odvolaciemu súdu odvolaniu matky vyhovieť. Matka maloletej k vyjadreniu otca uviedla, že skutočnosť, že by rodičia obnovili striedavú starostlivosť o maloletú tak, že táto by bola 5 dní u otca a 14 dní u matky, sa nezakladá na pravde. Naposledy sa otec s maloletou stretol v mesiaci december 2011 v dňoch 26.12.2011 od 19.00 hod. do 30.12.2011 do popoludňajších hodín a potom niekedy v polovici januára od stredy 19.00 hod do nedele poludnia. Nemožno preto hovoriť o tom, že by bola rodičmi realizovaná striedavá starostlivosť. Ani v minulosti nebola tzv. striedavá starostlivosť zo strany otca skutočne realizovaná, otec sa o maloletú veľmi nezaujímal a osobnú starostlivosť za otca prebrala jeho matka. Od januára 2011 matka s maloletou žije v H. na súčasnej prechodnej adrese, pričom otec maloletej nemal záujem maloletú na tejto adrese navštíviť a preveriť si jej výchovné prostredie. Od otca maloletej sa odsťahovali v januári 2010, teda v čase, keď mala maloletá jeden a pol roka, preto ani nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť od pol roka veku maloletej, pritom otec sa o maloletú staral vždy v menšom rozsahu ako matka. Matka upravila svoj návrh a žiadala, aby bol styk otca s maloletou upravený tak, že tento sa bude s maloletou stýkať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom odovzdávanie dieťaťa sa bude diať v mieste bydliska matky. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). Predmetom konania je návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený výkon práv a povinností rodičov k maloletej U., a to až skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20P/277/2011. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4). Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Predbežné opatrenia sú „inštitútmi“ procesného práva, ktorých základným zmyslom je ochrana osvedčeného práva v presne vymedzených prípadoch s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Chráni sa právo, ktoré je ohrozené alebo ohrozované v dôsledku hmotno-právnych úkonov alebo nečinnosti nositeľa povinnosti zodpovedajúcej tomuto právu, prípadne v dôsledku určitých stavov pôsobiacich objektívne. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Nariadenie procesného zabezpečenia predpokladá nemožnosť okamžitej definitívnej ochrany meritórnym rozhodnutím súdu (porovnaj Ján Mazák - Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese strana 21). Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný a predbežný charakter, keďže účastník nenadobúda práva ním priznané. Účelom predbežného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloletých je predovšetkým zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho práva na riadnu výchovu, výživu a vzťahu k obom rodičom. Pri rozhodovaní je pritom prvoradý záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia. V danom prípade matka podala návrh na úpravu výkonu práv a povinností k maloletej U., pretože rodičia spolu nežijú a o výkone týchto práv sa nevedia dohodnúť. Žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného v sume 220 eur mesačne a upravil tiež styk otca s maloletou. Rodičia maloletej žili až do 25.01.2010 v spoločnej domácnosti v M., kedy matka spolu s maloletou túto domácnosť opustila, pričom od 10.03.2011 sú prihlásené na prechodný pobyt na adrese: Na hlinách č. XX, H.. Podľa vyjadrenia matky aj otca sa až do júla 2011 o maloletú rodičia starali striedavo. Potom však došlo zo strany matky k obmedzeniu styku otca s maloletou, nakoľko táto sa obávala, že otec jej maloletú už nevráti. Od 02.09.2011 maloletá navštevuje materskú školu na P. č. 27 v H.. Matka tvrdí, že sa s otcom maloletej dohodli, že jej bude prispievať sumou 50 eur mesačne, napriek tomu však otec výživné na maloletú neplatí. Otec maloletej naproti tomu tvrdí, že na maloletú prispieva pravidelne sumou 100 eur mesačne. Vzhľadom na to, že matka mu bráni v styku s maloletou, žiada zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že maloletá by bola 14 dní u otca a 14 dní u matky. Navrhol tiež vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do striedavej starostlivosti, jeho návrh súd prvého stupňa zamietol. Matka maloletej potom žiadala predbežným opatrením dočasne upraviť výkon práv a povinností k maloletej, pretože má obavy, že ak tento nebude hoci aj dočasne upravený rozhodnutím súdu, rodičia sa nebudú schopní dohodnúť, bude dochádzať ku konfliktom, pričom však stretávanie sa otca s maloletou je v záujme maloletej U.. Styk otca s maloletou navrhovala upraviť každý víkend v čase od piatku 17.00 hod do nedele 18.00 hod. Súd prvého stupňa návrh matky na dočasnú úpravu práv a povinností zamietol s tým, že maloletej ujma nehrozí, keďže osobná starostlivosť o maloletú je momentálne zabezpečovaná matkou a dôležité je predovšetkým rozhodnúť vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ako tieto upravovať predbežným opatrením. Z dosiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že maloletá U. má X a pol roka, je zdravá, žije s matkou a chodí do materskej škôlky v H.. V súdenom prípade pokiaľ ide potrebu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, je najdôležitejší záujem maloletého dieťaťa, ktorému sa musí všetko podriadiť. Z vyjadrení rodičov vyplýva, že sami sa o tejto otázke dohodnúť nevedia a dochádza medzi nimi z tohto dôvodu ku konfliktom. Dôsledkom bolo obmedzenie styku otca s maloletou, čo nemôže byť v žiadnom prípade maloletej na prospech a vyžaduje si to dočasnú úpravu pomerov o úprave styku otca s maloletou. Ďalej sa rodičia súhlasne nevyjadrili, či vzhľadom na to, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, podieľa sa otec maloletej na jej výžive. Poskytovanie výživy maloletému dieťaťu zo strany rodičov je pritom ich zákonná povinnosť, ktorú nie je potrebné judikovať súdom, ale rodičom vyplýva priamo zo zákona. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, má preto odvolací súd z dosiaľ zistených skutočností osvedčenú potrebu dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Je potrebné, aby aj do rozhodnutia súdu o veci samej bola riadne zabezpečovaná jej výchova a výživa a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi. Túto úpravu však možno nariadiť len v takom rozsahu, ako je to v konaní o vydanie predbežného opatrenia dovolené, aby sa tým nenahradilo rozhodnutie vo veci samej, pričom v konaní o vydanie predbežného opatrenia sa vykonáva dokazovanie len v obmedzenom rozsahu. Preto z dôvodu zachovania stability výchovného prostredia má odvolací súd za to, že je dôvodné maloletú až do skončenia konania vo veci sp. zn. 20P/277/2011 zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto už od júla 2011 samostatne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, maloletá si pravdepodobne vzhľadom na dobu, odkedy bývajú v H., na toto prostredie zvykla a chodí tu do škôlky. Predovšetkým vzhľadom na vek maloletej je pritom vhodné, aby navštevovala len jedno výchovné zariadenie. Keďže obaja rodičia prejavujú záujem na tom, aby bola riadne zabezpečená výchova a vývoj maloletej a otec maloletej sa tiež chce podieľať na jej výchove, je vhodné, aby právo ako i povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach mali obaja rodičia. Pretože odvolací súd týmto predbežným opatrením maloletú zveril do starostlivosti matky, súčasne bolo potrebné určiť ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletej a to počnúc vydaním tohto predbežného opatrenia (od 1.3.2012). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, na ktorú majú prispievať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a potrieb dieťaťa. Každý rodič je pritom povinný bez ohľadu na svoje majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrene neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,10 eura. Možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov v konaní zatiaľ preukazované neboli, avšak podľa vyjadrení matky sa otcom dohodla na výživnom vo výške 50 eur mesačne, ale otec jej ani túto sumu neplatí. Na druhej strane otec tvrdí, že na maloletú prispieva pravidelne sumou 100 eur mesačne. Týmto predbežným opatrením sa však len dočasne upravuje vyživovacia povinnosť otca k maloletej, ktorá bude definitívne ustálená až na základe vykonaného dokazovania v konečnom rozhodnutí súdu. Odvolací súd má zato, že určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 50 eur mesačne zodpovedá tomu, aby bolo výživné poskytované v nevyhnutne potrebnej miere, pritom nie v minimálnej výške určenej zákonom, keďže otec sám uvádza, že na maloletú platí vyššie výživné. Takto určená výška výživného podľa dosiaľ osvedčených skutočností zodpovedá možnostiam otca a pokrýva oprávnené potreby maloletej. Pokiaľ ide o styk s maloletou, vzhľadom na to, že ide len o predbežnú a dočasnú úpravu, možno upraviť styk otca s maloletou len v takom nevyhnutnom rozsahu, ako je to pre zachovanie ich vzájomných citových väzieb, pre výchovu a vývin maloletej potrebné a prospešné. Preto, aby nedošlo k narušeniu režimu maloletej pokiaľ ide o návštevu predškolského zariadenia v pracovné dni, bolo vhodné dočasne upraviť styk otca s maloletou a to každý párny víkend v mesiaci, v čase od piatka 17.00 hod do nedele 17.00 hod. Takto upravený styk otca s maloletou považuje odvolací súd na čas do rozhodnutia o konečnej úprave výkonu práv a povinností k maloletej za postačujúci a zodpovedajúci aktuálnej situácii. Ide totiž o vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení, teda o rozhodnutie predbežné a dočasné, kedy možno očakávať konečnú úpravu styku v rozhodnutí o veci samej a to i s prihliadnutím na to, ako sa styk bude vyvíjať, ako sa bude v skutočnosti realizovať. Táto úprava je úpravou na zabezpečenie kontaktu otca s dcérou, aby sa citové a rodinné puto medzi nimi neprerušilo a nie je vyriešením celého komplexu úpravy styku s maloletou do budúcna. Aby nedochádzalo k nedorozumeniam pri odovzdávaní maloletej, odvolací súd určil, že otec si maloletú prevezme a matke odovzdá v mieste bydliska matky. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 220 OSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.