Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/99/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2009200508 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2009200508.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Trnava, Dolné Bašty č. 1, 917 44 Trnava, proti žalovanému: Mesto Senica - Mestská polícia Senica, Štefánikova 1408/56, 905 01 Senica, za účasti: G. H., bytom R. XXX, XXX XX W., o návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 239 07 52 zo dňa 16.10. 2007, t a k t o r o z h o d o l : Súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu nezaplatenú na mieste evidenčné č. bloku AA 239 07 52 zo dňa 16. októbra 2007 a konanie z a s t a v u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania G. H. nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 05.08. 2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA 239 07 52 zo dňa 16.10. 2007, ktorým Mesto Senica - Mestská polícia Senica uložila G. H. pokutu vo výške 2.000,- Sk za priestupok podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tým, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 17 km/hod., čím porušil ustanovenie § 3 zákona č. 315/1996 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta, ktorú nezaplatil na mieste. V žalobných dôvodoch poukázal na priebeh konania, v ktorom sa neúspešne pokúšal dosiahnuť nápravu nezákonného stavu cestou protestu prokurátora. K merite veci uviedol, že zákon o obecnej polícii č. 564/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku neumožňoval obecnej polícii ako poriadkovému útvaru obce odhaľovať priestupky na úseku cestnej dopravy, zisťovať ich páchateľov, objasňovať a prejednávať priestupky , nakoľko táto činnosť je v zmysle § 58 ods.3, § 86 písm. a) § 86 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v kompetencii Policajného zboru SR, rovnako ako oprávnenie na používanie technického prostriedku - merača rýchlosti jazdy vozidla za účelom získania dôkazov v konaní o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Namietal aj nezákonnosť postupu OR PZ ODI Senica, ktorý vychádzal z toho, že Ministerstvo vnútra, krajské dopravné inšpektoráty, ani okresné dopravné inšpektoráty nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktoré smeruje voči rozhodnutiu v konaní vydanom obecnou políciou. Vzhľadom na to, že činnosťou mestskej polície bol realizovaný prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obcami, plní funkciu dozerajúceho orgánu ODI. Skutočnosť, že sa jedná o prenesený výkon štátnej správy vyplýva aj z ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. a z relevantných ustanovení zák. č. 372/1990 Zb., v zmysle ktorých, ak obvinený z priestupku nie je ochotný pokutu v blokovom konaní zaplatiť, prejedná jeho priestupok ODI (teda príslušný správny orgán), z čoho vyplýva, že ODI je v týchto veciach orgánom dozerajúcim vo vzťahu k obecným políciám. K otázke preskúmateľnosti pokutového bloku v správnom súdnictve poukázal na stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.10. 2001 sp. zn. Cpj 36/2001. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.09. 2009 žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko trpí základnými procesnými nedostatkami. Žalovaný, tak ako je označený v čase začatia konania neexistoval, ani neexistuje, preto ani nemôže byť účastníkom konania. S poukazom na § 4 ods.4 zákona č. 564/1991 Zb. a rozsudok NS SR 5Sž 88/01 nesúhlasil s tým, že predmetnou činnosťou realizoval prenesený výkon štátnej správy, z čoho vyplýva, že OR PZ ODI Senica, ani MV SR, ani KR PZ nemôže byť dozerajúcim orgánom na rozhodovanie o proteste prokurátora. Žaloba bola podaná oneskorene, zákonná lehota na jej podanie skončila uplynutím doby dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora mestom Senica. Ak by aj bola akceptovaná konštrukcia o plynutí lehoty od fiktívneho nevyhovenia protestu Okresným dopravným inšpektorátom, mal byť v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. označený ako žalovaný orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, teda OR PZ ODI Senica. Ďalej namietal, že vzhľadom na ust. § 84 ods. 3 zák.č 372/1990 Zb. v spojení s § 248 písm. d) O.s.p. rozhodnutie vydané v blokovom konaní nepodlieha súdnemu prieskumu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/99/2009-60 zo dňa 04.11. 2010 zastavil konanie z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne. Ak žalovaný nesúhlasil s protestom prokurátora a nehodlal mu vyhovieť, mal v danom prípade predložiť spis príslušnému orgánu a to Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Senica, ktorý mal následne rozhodnúť o proteste prokurátora. Ak ani po podaní protestu adresovanému OR PZ ODI Senica tento o proteste nerozhodol, mal žalobca v zmysle úpravy Štvrtej hlavy Piatej časti O.s.p. navrhnúť, aby súd správnemu orgánu, ktorý bez vážneho dôvodu nekoná, uložil povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal žalovaný dňa 16.12. 2010 odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany prvostupňového súdu a trval na splnení procesných podmienok na meritórne prejednanie veci Krajským súdom. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Sžd/27/2011 zo dňa 23.08. 2011 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekážky, je povinný zaoberať sa meritom žaloby, skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v tej súvislosti sa vysporiadať aj s otázkou, či sa nejednalo o nulitný správny akt, ktorého nulitnosť vznikla v dôsledku namietaného nedostatku právomoci a pôsobnosti Mestskej polície, ako správneho orgánu rozhodujúceho o uložení pokuty za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol zistený použitím cestného radarového rýchlomeru. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa ospravedlnil žalovaný, riadne predvolaný účastník konania G. H. sa nedostavil bez ospravedlnenia, súd preto pojednával v ich neprítomnosti. Poverený zástupca žalobcu uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, procesné podmienky pre prejednanie žaloby boli splnené a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p., dospel k záveru, že sú splnené podmienky na meritórne prejednanie veci a žaloba je dôvodná. Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA 239 07 52 zo dňa 16.10. 2007, Mesto Senica - Mestská polícia Senica uložila G. H. pokutu vo výške 2.000,- Sk za priestupok podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tým, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 17 km/hod., čím porušil ustanovenie § 3 zákona č. 315/1996 Z.z.. Podkladom pre uloženie pokuty boli výsledky merania radarom zamerané na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti na cestnej komunikácii v intraviláne mesta Senica, vykonané hliadkou Mestskej polície Senica. Na základe zistení získaných previerkou zameranou na zisťovanie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní Mestskej polície v Senici pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bol dňa 28.08. 2008 proti tomuto rozhodnutiu podaný na Mestskej polícii Senica protest prokurátora pod č. k. Pd 85/08 - 4. Podaným protestom Okresná prokurátorka v Senici žiadala buď napadnuté rozhodnutie zrušiť, alebo v prípade nevyhovenia predložiť ODI v Senici na rozhodnutie v zmysle § 26 ods. 3 zák. č.153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre. V dôvodoch protestu s odkazom na § 3 ods.1 písm. f) zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a § 58 ods. 3, § 86 písm. a), § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch namietala, že obecná polícia nie je oprávnená objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a a za tieto priestupky ukladať pokuty a tak isto mestská polícia nie je oprávnená na používanie technického prostriedku - merača rýchlosti jazdy vozidla za účelom získania dôkazov v konaní a priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napadnuté rozhodnutie je teda vydané v rozpore s ust. § 3 a § 46 Správneho poriadku a je nezákonné. Stanoviskom primátora Mesta Senica, označeným ako „Nevyhovenie protestu prokurátora“ zo dňa 24.09. 2008 bolo Okresnej prokuratúre Senica oznámené, že obecná polícia je priamo zákonom zmocnená k ukladaniu a vyberaniu pokút v blokovom konaní pri priestupkoch vyplývajúcich z prekročenia rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou. Pre objasnenie priestupku bolo potrebné použiť merač rýchlosti, pričom tento je technickým prostriedkom využívaným obecnou políciou v súlade so zákonom o obecnej polícii, napriek tomu, že v texte zákona možnosť jeho použitia výslovne upravená nie je. Obecná polícia nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán dozerajúci na jej činnosť, a preto samotné rozhodnutie - blok, ktorým bola udelená pokuta je právoplatné. Protest prokurátora, ktorému nebolo vyhovené nie je možné predložiť na rozhodnutie ODI OR PZ, nakoľko tento nie je vo vzťahu k mestskej, resp. obecnej polícii nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom, ani orgánom oprávneným na rozhodovanie o opravnom prostriedku. Proti rovnakému rozhodnutiu bol dňa 06.05. 2009 podaný na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica protest prokurátora pod č.k. Pd 85/08 - 6, v ktorom s odkazom na súvisiacu právnu úpravu zákona o policajnom zbore, priestupkového zákona, zákona o obecnej polícii, rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžo/36/2008 zo dňa 22.05. 2008 a uznesenie ÚS SR II ÚS 264/2008 bolo skonštatované, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Bolo zdôraznené, že v danej veci sa jedná o prenesený výkon štátnej správy (§ 3 zák. č. 564/1991 Zb. v nadväznosti na relevantné ustanovenia zák. č. 372/1990 Zb.), čím bolo odôvodnené postavenie OR PZ ODI Senica ako dozerajúceho orgánu k rozhodnutiu Mestskej polície Senica. Okresné riaditeľstvo PZ, ODI Senica svojim oznámením vo veci protestu prokurátora pod č.p.:ORP-296-19/DI-SE-2009 zo dňa 10.06. 2009 uviedlo, že Ministerstvo vnútra, krajské dopravné inšpektoráty ako ani okresné dopravné inšpektoráty nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu v blokovom konaní vydanému obecnou políciou, nakoľko nie sú orgánom ani bezprostredne nadriadeným, ani dozerajúcim určeným osobitným predpisom, ani oprávneným rozhodovať o opravnom prostriedku. K vydanému rozhodnutiu uviedol, že v zmysle § 46 zák. č. 71/1967 Zb. je ho potrebné považovať za nulitné, nakoľko bolo vydané orgánom na to nepríslušným. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2)Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 248 písm. d) O.s.p. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa § 250 O.s.p. (1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. (2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. (4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. (6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Podľa § 26 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom do 31.03. 2010 (1) Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. (2) Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. (3) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; 17) ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky. (4) Ak orgán verejnej správy v ustanovenej lehote protestu prokurátora nevyhovie ani v tejto lehote protest nepredloží na rozhodnutie orgánu uvedenému v odseku 3, prokurátor môže podať protest orgánu uvedenému v odseku 3. Podľa § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom do 31.03. 2010 (1) Na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. (2) Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 19) (3) Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Podľa § 250j ods.3 O.s.p. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného postupom v zmysle § 250j ods.3 O.s.p.. K otázke procesnej spôsobilosti žalovaného označeného ako Mesto Senica - Mestská polícia Senica súd uvádza, že v správnom súdnictve platí osobitná úprava procesnej spôsobilosti žalovaného, ktorý nemusí vždy spĺňať kritériá § 19 O.s.p., nakoľko § 246c ods. 1 v spojení s ust. § 250 ods. 4 vyžaduje, aby sa jednalo o správny orgán (ktorý rozhodol v poslednom stupni). Rozhodujúce kritérium teda je, či sa v konaní jednalo o rozhodnutie orgánu verejnej správy (v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.). Mestská polícia je v zmysle § 2 zák. č. 564/1991 Zb. poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. V rozsahu svojich kompetencií spĺňa kritériá na uznanie za správny orgán. Skutočnosť, že v označení žalovaného bolo eventuálne nadbytočne uvedené „Mesto Senica“ nemôže byť hodnotená v neprospech žalobcu, nakoľko to je označenie orgánu vydávajúceho napadnuté rozhodnutie použité ním samým. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Z tohto ustanovenia žalovaný vyvodzoval, že spornou činnosťou, ktorá nie je výslovne uvedená ako prenesená pôsobnosť štátnej správy vykonával samosprávnu pôsobnosť týkajúcu sa priestupkov na úseku cestnej dopravy. Priebeh a výsledky takejto činnosti však môže kontrolovať len kontrolór obce, dozerajúcim orgánom teda nemôže byť Ministerstvo vnútra, KR PZ, ani OR PZ. Takýto výklad je podľa názoru súdu neakceptovateľný. Zákon o obecnom zriadení kompetencie obecnej polície v rozsahu samosprávnej pôsobnosti obce vymedzoval ku dňu spáchania priestupku v § 3 ods.1 písm. f) nasledovne: ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ... proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 5) spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, 6) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.... Zákon o obecnej polícii danej dobe neobsahoval právnu úpravu, ktorá by jednoznačne oprávňovala obecnú políciu používať technické prostriedky na meranie rýchlosti a prostredníctvom týchto prostriedkov zadovažovať právne relevantné dôkazy o spáchaní priestupku a vine priestupcu. Právna úprava vyjadrená v zákone o policajnom zbore (§ 2 zák. č. 171/1993 Z.z.) vo väzbe na príslušné ustanovenie zákona o priestupkoch, obsahuje ustanovenia zakladajúce príslušnosť, zmocňujúce objasňovať priestupky, ukladať a vyberať pokuty, prejednať priestupky v blokovom konaní, a spolu so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní predstavuje komplexnú úpravu z hľadiska tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho pre výkon štátnej správy, uskutočňovaný Policajným zborom SR na úseku objasňovania a prejednania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Zmocnenie príslušníkov Policajného zboru SR ako štátneho orgánu jednak používať merače rýchlosti a jednak týmito prístrojmi vyhotovovať právne relevantné dôkazy pre objasňovanie a vydávanie priestupkov je vyjadrené zákonodarcom priamo v zákone o Policajnom zbore. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ukladanie blokovej pokuty na základe zistení za použitia merača rýchlosti vozidiel bola zo strany žalovaného činnosť, nad rámec ust. § 3 ods. 1 zák. č. 564/1991 Zb. platného v danom období. Zo strany žalovaného sa preto nemohlo jednať o výkon samosprávnej činnosti, ale nad rámec svojich kompetencií vykonával činnosť, ktorá bola zverená výlučne policajnému zboru SR. Vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti ako napĺňajúcej znaky verejnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je preto dôvodné, že na účely tohto konania by mal OR PZ ODI plniť funkciu dohliadajúceho orgánu. Nedostatok právomoci správneho orgánu sa považuje za jeden z dôvodov, ktorý má za následok nulitu správneho aktu. Nulita nastáva v dôsledku niektorých vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nie je možné hovoriť. Nemusí však ísť o vady, ktoré sú pociťované ako najzávažnejšie. Nulitná činnosť sa za autoritatívnu správnu činnosť nepovažuje a nikto nie je povinný ju rešpektovať. Nulitný právny akt je rozhodnutím, ktorý vydal správny orgán, ktorý na to nebol vôbec vecne príslušný. Náš právny poriadok nulitu správneho aktu a jej dôvody neupravuje, je však potrebné vychádzať z existujúcej judikatúry. Tá spája nulitu správneho aktu spravidla v dôsledku nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci, vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu a pod.. Podľa platnej právnej úpravy je v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prípad, keď vo veci rozhodol správny orgán bez oprávnenia. Takéto rozhodnutie možno v súlade s hore uvedeným vymedzením považovať za nulitný správny akt. V tomto prípade súd po zrušení napadnutého rozhodnutia konanie pred správnym orgánom zastaví pre nedostatok právomoci. Zákonodarca týmto reagoval na požiadavku právnej praxe, ale aj teórie práva vychádzajúcej z tézy, že konanie, predmetom ktorého je preskúmanie nulitného správneho aktu je potrebné zastaviť, pretože neexistuje rozhodnutie, ktorého zákonnosť je potrebné v konaní pred súdom preskúmať. Nulitný správny akt preto súd najprv zruší a následné konanie, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmavalo zastaví. Povinnosť súdu zaoberať sa nulitou správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané, ale jej logickým vyústením. Na týchto záveroch nič nemení to, že zákonodarca nulitu aktu vyslovene neupravil. Ak súd zrušuje napadnuté rozhodnutie po zistení, že ide o rozhodnutie nulitné, nezaoberá sa prípadnými ďalšími námietkami žaloby, lebo zákonnosť možno skúmať len z aktu, ktorý existuje. K otázke včasnosti podania žaloby súd uvádza, že nie je možné požadovať, aby bola žaloba podaná v lehote dvoch mesiacov od nevyhovenia protestu Mestom Senica, nakoľko by sa tým poprela možnosť reálneho využitia inštitútu podania protestu dohliadajúcemu orgánu podľa § 26 ods. 4 v lehote v zmysle § 27 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre. Zákon o prokuratúre v § 27 ods. 3 ustanovuje fikciu právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v dôsledku nerozhodnutia dozerajúceho orgánu o proteste v lehote do 30 dní od predloženia protestu dohliadajúcemu orgánu. V danom prípade bol protest doručený 06.05. 2009, lehota na rozhodnutie skončila 05.06. 2009, dvojmesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom nasledujúcim, z toho vyplýva, že žaloba podaná na Krajský súd v Trnave dňa 05.08. 2009 bola podaná včas. Žalovaný spochybňoval správnosť označenia žalovaného orgánu, nakoľko vzhľadom na fikciu právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu by mal byť ako žalovaný označený tento orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Súd má za to, že je dôvodné považovať za pasívne legitimovaný ten správny orgán, ktorý mimo svojej kompetencie vydal rozhodnutie vo veci, teda Mestskú políciu, nakoľko legitímnym účelom súdneho prieskumu je za použitia ust. § 250j ods. 3 O.s.p. odstrániť hrubú nezákonnosť vzniknutú pochybením pri vydávaní rozhodnutia, trpiaceho nedostatkom právomoci správneho orgánu. Nebolo by teda dôvodné vyžadovať označenie za žalovaného sporný dozerajúci orgán, ktorý vydal fiktívne rozhodnutie o „potvrdení“ nulitného rozhodnutia a toto „potvrdzujúce rozhodnutie„ rušiť, za situácie, keď po skonštatovaní nulity rozhodnutia napadnutého protestom ho súd zrušuje a konanie zastavuje bez možnosti podať odvolanie. Pokiaľ ide o spochybňovanú skutočnosť, či je vôbec možné napadnúť rozhodnutie o blokovej pokute žalobou na jej preskúmanie na súde, treba v prvom rade zdôrazniť, že ust. § 84 ods.3 priestupkového zákona stanovuje, že proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania, čo je ale rade treba vykladať vo vzťahu k procesnej úprave priestupkového zákona, resp. správneho poriadku. Súdny prieskum rozhodnutia na účely aplikácie ust. § 248 písm. d) O.s.p. by musel byť vylúčený osobitným zákonom, ako je to napr. v prípade § 3 ods. 6 zák. č. 278/1993 Z.z., či § 5 ods. 4 zák. č. 176/2004 Z.z.. To, že priestupkový zákon vylučuje využitie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania, neznamená automaticky aj vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal napriek úspechu vo veci náhradu trov konania, pretože mu žiadne relevantné trovy nevznikli. Účastníkovi konania G. H. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je prípustné ( § 250ja ods.1 O.s.p.). Proti rozhodnutiu o trovách konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.