Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 19Sd/3/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200108 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom Mgr. Dušanom Čimom v právnej veci navrhovateľky: M. P., nar. X. Z. XXXX, bytom K. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, 29 augusta 8, o preskúmanie rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX z 20. januára 2010 a č. XXX XXX XXXX X z 9. decembra 2011 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z 20. januára 2010 a č. XXX XXX XXXX X z 9. decembra 2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím napadnutým prvotným odvolaním navrhovateľky (rozhodnutím z 20. januára 2010, ďalej tiež len „prvé rozhodnutie“) odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o sociálnom poistení“ alebo iba „zákon“) zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky (priznaného rozhodnutím z 5. decembra 2008) od 29. júla 2009 na 231,60 eur mesačne a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSaV“) SR č. 413/2009 Z. z. od 1. januára 2010 zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľky na sumu 238,70 eur mesačne. Ďalším rozhodnutím z 9. decembra 2011 (ďalej tiež len „druhé rozhodnutie“) za použitia rovnakých ustanovení zákona o sociálnom poistení ako v prípade rozhodnutia prvého odporkyňa zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľky od 18. januára 2011 na 259,20 eur mesačne a tento opäť podľa § 82 zákona a tentoraz v súlade s opatrením MPSaV SR č. 344/2011 Z. z. od 1. januára 2012 zvýšila na 267,80 eur mesačne. Prvé rozhodnutie vecne odôvodnila tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej tiež i len „MPSVZČ“) u navrhovateľky je podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 11. novembra 2009 55%, nárok na invalidný dôchodok vznikol 9. júna 2008 a tiež výpočtom sumy dôchodku v závislosti na hodnote priemerného osobného mzdového bodu, počte rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnote; druhé rozhodnutie nad takto vymedzený rámec potom tiež výsledkom posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky v lekárskej správe zo 7. decembra 2011 a takýmto posúdením podloženým záverom o poklese MPSVZČ u navrhovateľky v rozsahu 60% od 18. januára 2011. Navrhovateľka podala v zákonom ustanovenej lehote najskôr návrh na preskúmanie prvého rozhodnutia súdom a po vydaní rozhodnutia druhého obdobne vyslovila nesúhlas i s ním, v oboch prípadoch z dôvodu, že nesúhlasila s určením svojej MPSVZČ (majúc za to, že percentuálne ohodnotenie takejto miery by malo byť vyjadrené najmenej počtom 70 percentuálnych bodov). Odporkyňa navrhla obe napadnuté rozhodnutia potvrdiť prakticky pre zotrvanie na dôvodoch v nich uvedených a pre názor o dostatočnom zohľadnení nimi všetkých zdravotných ťažkostí navrhovateľky vrátane tých namietaných až v priebehu konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti prvému rozhodnutiu. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O. s. p. - Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) po zistení, že opravný prostriedok podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 250m ods. 2 a 3 O. s. p.) a to proti rozhodnutiu (-am), proti ktorému (-ým) je tento opravný prostriedok prípustný (§ 250l ods. 1 O. s. p.), prejednal vec na pojednávaní (§ 250q ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané rozhodnutia treba považovať za vecne správne. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O. s. p.). Predmetom preskúmavania tzv. správneho rozhodnutia súdom v tejto konkrétnej veci bolo urobené rozhodnutie odporkyne len čiastočne vyhovujúce žiadostiam navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku s poukazom na nižšie než navrhovateľkou požadované určenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (so zreteľom k tomu, že ako prvým, tak ani druhým rozhodnutím určená miera nedosiahla mieru uvádzanú navrhovateľkou už v jej odvolaní proti prvému rozhodnutia ako minimálnu akceptovateľnú). Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený okrem iného aj splnením podmienky invalidity, teda poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona) z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok a podľa odseku 4 rovnakého zákonného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby (písm. a/) a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (písm. b/). Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona) a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napokon lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti; pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potom poškodenie zdravia toho, o koho sa tu jedná, ustálené v lekárskej správe posudkového lekára, opierajúcej sa o vyššie citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení a tiež o prílohu 4 zákona, nesúcu názov „Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov“ a obsahujúcu výpočet zdravotných postihnutí a im priradených percentuálnych vyjadrení miery dopadu toho - ktorého z nich na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (vrátane poznámok označených príslušnou prílohou zákona za posudkové, resp. všeobecné posudkové hľadiská). Z obsahu spisu odporkyne v prejednávanej veci je potom zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľky bol skúmaný (po prvotnom priznaní invalidity) už 11. novembra 2009 posudkovou lekárkou sociálneho poistenia odporkyne MUDr. Q. S., pričom výsledok takéhoto posúdenia okrem príslušnej lekárskej správy zachycuje i odborný posudok o invalidite z rovnakého dňa. Oba takéto výstupy za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky ohodnotené MPSVZČ v rozsahu 45% určili degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s odkazom na kapitolu XV, oddiel E, položku 3 písm. c/ (pričom kapitola XV prílohy 4 zákona o sociálnom poistení je nazvaná „Choroby podporného a pohybového aparátu“, oddiel E takejto kapitoly názvom „Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia“ a položka 3 príslušného oddielu hovorí práve o degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách so zahrnutím do písmena c/ takejto položky tých najťažších postihnutí výslovne definovaných za tie s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, resp. s výraznou poruchou svalového korzetu a ohodnotiteľných v rámci percentuálneho rozpätia 40 - 50 %). S prihliadnutím k súbežne diagnostikovanej hypertenzii s odkazom na kapitolu IX prílohy zákona (Choroby obehovej sústavy), jej oddiel A (Srdcové choroby) a položku 10 písm. b/ (hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny ako hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup sérového kreatinínu) potom došlo k zvýšeniu percentuálnej miery zhora o 10% (keď tu síce príslušná časť prílohy zákona zdravotnému postihnutiu priraďuje percentuálny interval 15 - 25 %, pri určovaní MPSVZČ však zákon pripúšťa len zvýšenie ohodnotenia prináležiaceho zdravotnému postihnutiu predstavujúcemu rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu s poukazom na iné zdravotné postihnutia najviac o 10% - tu bez ohľadu na percentuálne rozpätie zodpovedajúce takýmto iným zdravotným postihnutiam). Za situácie, v ktorej prakticky totožné závery ako tie zhora obsahuje i lekárska správa posudkovej lekárky sociálneho poistenia odporkyne MUDr. O. H. z 3. júna 2010 (nech aj v prípade takejto ďalšej lekárskej správy bolo za dôvod zvýšenia MPSVZČ navrhovateľky v rozsahu 45% o ďalších 10% určené postihnutie končatín so stavom po operácii úžinového syndrómu ľavého zápästia - tu s odkazom na oddiel G a položku 29.9. kapitoly XV prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) došlo po napadnutí prvého rozhodnutia odvolaním navrhovateľky k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky posudkovou lekárkou sociálneho poistenia odporkyne MUDr. S. G. a to 7. decembra 2011. Z lekárskej správy tejto lekárky vyplýva určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky v zhode s oboma prvšími lekárskymi správami a jeho ohodnotenie percentuálnou sadzbou 50%, ako aj zadefinovanie tam iného zdravotného postihnutia uvedením oboch skôr uvádzaných ďalších zdravotných postihnutí (ako úžinového syndrómu ľavého zápästia, tak i arteriálnej hypertenzie II.-III. št. podľa WHO) s priradením im zvýšenia percentuálnej miery o 10% a takto aj určenie celkovej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 60%. Ak potom navrhovateľka proti obom vyššie uvedeným záverom z posudkov odporkyne namietala buď len závermi takých lekárskych správ, ktoré odporkyňa zohľadnila (tu rozumej lekársku správu z 18. januára 2011), alebo ďalších lekárskych správ konštatujúcich ďalšie zdravotné obtiaže a majúcich preukazovať postupujúce zhoršovanie zdravotného stavu navrhovateľky (tu rozumej najmä správy MUDr. X.M. z 2. marca 2012, MUDr. S. N. zo 6. marca 2012 a MUDr. H. H. z 28. mája 2012), týmito správnosť napadnutých rozhodnutí odporkyne spochybnená byť nemohla. Nebolo to tak len preto, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky uvádzané v lekárskych správach z roku 2012 boli konštatované práve až takýmito správami a odporkyňa ich pri svojom posudzovaní miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky zohľadniť nemohla (keďže o nich nevedela a principiálne by zakladali len dôvod prípadného nového posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky aj s prihliadnutím na ne); ale predovšetkým preto, že so zreteľom k úprave majúcej sa tu použiť bolo ustálenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť vyšším percentom než tým podávajúcim sa z druhého rozhodnutia odporkyne vylúčené. Hypertenzia i kritériá pre hypertrofiu ľavej komory totiž boli diagnostikované už lekárskymi správami predchádzajúcimi obom navrhovateľkou napadnutým rozhodnutiam odporkyne a žiadna z tzv. novších diagnóz označených ako 1. diabetes mellitus typ II, 2. obezita BMI 46, 3. adaptačná porucha s anxióznym obrazom a 4. mierna sínusová tachykardia nemohli ovplyvniť spôsob nazerania na zdravotné postihnutia navrhovateľky v ich súhrne a ani na rozlíšenie medzi nimi na rozhodujúce zdravotné postihnutie a tie iné. Pominúc diagnostikovanie všetkých takýchto ďalších zdravotných ťažkostí navrhovateľky až v čase po priznaní jej invalidity a aj v čase po rozhodnutí oboma tentoraz napadnutými rozhodnutiami (z ktorého dôvodu tu o primárny zdroj ťažkostí ísť nemohlo a už preto by nešlo ktorékoľvek z týchto postihnutí považovať z pohľadu poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce) totiž cukrovke s výnimkou jej najťažšej formy (tu nepreukázanej) príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení priznáva nanajvýš v rozsahu 10 - 20, resp. 30 - 40 % (kapitola IV, položka č. 1 písm. a/ a b/ prílohy č. 4 zákona), alimentárnej obezite s výnimkou tu opäť nepreukázanej ťažkej nadváhy s komplikáciami v rozsahu 25 - 35% (položka č. 4 písm. a/ rovnakej kapitoly) a ani v prípade ďalších dvoch ťažkostí - u diagnózy stanovenej psychiatričkou a u miernej sínusovej tachykardie, druhej z nich i bez odborných medicínskych znalostí zrejme pripodobniteľnej k poruchám srdcového rytmu bez hemodynamických porúch či s týmito len v ľahšej forme a takto ohodnotiteľných MPSVZČ 5 - 10, resp. maximálne 15 - 25% (položka č. 6 písm. a/, resp. b/ oddielu A kapitoly XV prílohy č. 4 zákona) nešlo o zdravotné postihnutia, ktorých percentuálne ohodnotenie ich dopadu na MPSVZČ by na jednej strane mohlo ovplyvniť nazeranie na problém rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iných postihnutí, na druhej strane potom by mohlo spôsobiť, aby MPSVZČ navrhovateľky mohla byť určená v ňou požadovanom rozsahu. I jednoduchým matematickým porovnaním percentuálnych rozpätí prislúchajúcich jednotlivým zdravotným postihnutiam navrhovateľky (tu opäť bez osobovania si súdom úlohy poskytnúť odpoveď na otázku, ktoré z nich je v tomto prípade pre MPSVZČ rozhodujúcim) je totiž nutné dospieť k záveru, že pre zdravotné postihnutie označené aj v lekárskych správach podkladajúcich napadnuté rozhodnutia odporkyne za to rozhodujúce aj príloha č. 4 zákona počíta s najvyšším percentuálnym rozpätím (40 - 50%). Ak v rámci takéhoto rozpätia sa posudkoví lekári odporkyne najskôr (pri podkladoch pre prvé rozhodnutie) dostali do jeho stredu (45%) a neskôr (v prípade lekárskych správ tvoriacich podklad pre druhé rozhodnutie) až na jeho strop (50%), ich postupu a ani následným rozhodnutiam odporkyne čerpajúcim z takýchto podkladov nešlo (právne) nič vytknúť. To obdobne platilo u iných zdravotných postihnutí, u ktorých ohodnotenia bola odporkyňa i jej posudkoví lekári viazaní tými obmedzeniami v zákone o sociálnom poistení, ktorých podstatou je nemožnosť sčítavania jednotlivých percentuálnych MPSVZČ (§ 71 ods. 7 zákona) a ustanovenie maximálneho zvýšenia ohodnotenia prináležiaceho rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu o 10% (odsek 8 rovnakého ustanovenia). Práve toto bolo dôvodom, pre ktorý bez ohľadu na počet iných zdravotných postihnutí navrhovateľky (než toho rozhodujúceho) a tiež bez ohľadu na čiastkové percentuálne rozpätia priznané takýmto iným zdravotným postihnutiam v prílohe č. 4 zákona šlo tzv. základné percentuálne ohodnotenie zvýšiť v prípade rozhodnutia prvého nanajvýš na 55% (45 + 10), resp. u rozhodnutia druhého najviac na 60= (50 + 10). Rozhodnutia odporkyne zjavne sa riadiace práve zhora priblíženými úvahami preto boli v súlade so zákonom a súd ich preto podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 rovnakého zákona, keď v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov rovnako ako v konaní o žalobách proti už právoplatným rozhodnutiam nedostatok práva správneho orgánu vystupujúceho v pozícii odporcu na náhradu trov konania vyplýva priamo zo zákona (náhradu možno priznať len navrhovateľovi, ak je v konaní úspešný) a jedinej na náhradu inak oprávnenej navrhovateľke náhradu priznať nešlo, pretože v konaní úspech nemala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde (Krajskom súde v Trnave) k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.