Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 19Sp/14/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200188 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200188.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: G. R., nar. XX. T. XXXX, bytom U., P. XXX, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Galante, Galanta, Mierové námestie 1, o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 28. augusta 2007 č. j.: GA 2007/ 02835-11 NM a iné takto r o z h o d o l : Konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky z 25. marca 2010 v znení jej podaní z 9. mája 2010, z 9. augusta 2010 a z 13. novembra 2010 v časti požadujúcej preskúmanie rozhodnutia odporcu sa z a s t a v u j e . V časti požiadavky na zrušenie Krajského súdu v Trnave sa takýto opravný prostriedok, ako aj podanie V. W. z 9. mája 2010 celkom o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa nie celkom jasne formulovaným podaním z 25. marca 2010 (došlým tunajšiemu súdu, čiže Krajskému súdu v Trnave) domáhala nápravy stavu vyplývajúceho z rozhodnutia odporcu 1/ označeného v úvodnej časti tohto uznesenia krajského súdu (inak rozhodnutia v tzv. reštitučnej veci za účasti navrhovateľky podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) a z rozsudku odporcu 2/ (tunajšieho súdu), ktorým došlo (v minulosti) k potvrdeniu rozhodnutia odporcu 1/. Z podania, z ktorého bol zrejmý pretrvávajúci nesúhlas navrhovateľky s oboma takýmito rozhodnutiami (správneho orgánu i krajského súdu) a ktoré tak nepochybne bolo prejavom úmyslu navrhovateľky podať proti nim (vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu 1/ ďalší a vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu 2/ naopak prvý) opravný prostriedok, potom po jeho doplnení ďalšími podaniami z 9. mája 2010, z 9. augusta 2010 a z 13. novembra 2010 (keď inak druhé z takýchto celkom štyroch podaní bolo okrem navrhovateľky podpísané aj jej otcom V. W., označujúcim sa taktiež za účastníka a rovnako vznášajúceho určité, hoc aj v jeho prípade nie dosť zrozumiteľne formulované požiadavky) nemohlo byť sporu o tom, že navrhovateľka sa takýmto súborom podaní domáha I. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Galante z 28. augusta 2007 č. j.: GA 2007/ 02835-11 NM, II. zrušenia rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2008 č. k. 32Sp/61/ 2007 - 39 a napokon III. zrušenia samotného Krajského súdu v Trnave (?, tu por. úvodnú časť ostatného podania, podaného pôvodne na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ďalej tiež len „NS“ 16. novembra 2010 a tiež list NS z 5. januára 2011 č. Spr 1403/2010, ktorým bolo takéto podanie postúpené Krajskému súdu v Trnave). Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a podľa § 104 ods. 1 vety prvej rovnakého zákona ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Na základe ustanovenia § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy (tretej hlavy piatej časti O. s. p. - pozn. Krajského súdu v Trnave) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a podľa odseku 3 tohto ustanovenia účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250p O. s. p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Vychádzajúc z obsahu zhora citovaných ustanovení potom bolo potrebné rozlišovať na jednej strane medzi všetkými troma čiastkovými požiadavkami navrhovateľky (priblíženými vyššie) na jednej strane a takýmito požiadavkami a požiadavkou V. W. na strane druhej. Z takýchto požiadaviek (celkom štyroch) sa pritom Krajský súd v Trnave mohol vyporiadať so všetkými s výnimkou druhej požiadavky navrhovateľky, nakoľko na uskutočnenie konania o opravnom prostriedku proti jeho vlastnému rozsudku celkom samozrejme nemôže byť povolaný on sám, ale takýmto orgánom je NS (tu por. ust. § 250s vety prvej a § 10 ods. 2 O. s. p.). Žiadna z takýchto požiadaviek však nemohla byť prejednaná vecne (a to podľa názoru tunajšieho súdu ani tá, o ktorej je povolaný rozhodovať NS), pričom takýto záver bol namieste z nasledovných dôvodov : Piata časť O. s. p. (upravujúca správne súdnictvo a teda i postup súdov pri preskúmavaní orgánov verejnej správy vrátane rozhodnutí obdobných tomu z prejednávanej veci) nemá osobitné ustanovenia o podmienkach konania, preto sa tu musia primerane použiť všeobecné ustanovenia o podmienkach konania platiace pre tzv. civilný proces v užšom slova zmysle (rozumej pre občianskoprávne konania prebiehajúce výlučne pred súdmi - teda nie aj pred správnymi orgánmi). Takéto podmienky konania právna úprava i teória procesného práva vymedzuje ako určité podmienky, ktoré musia byť splnené, alebo naopak ako neexistenciu istých prekážok brániacich uskutočneniu konania. Do prvej takto zadefinovanej skupiny patria právomoc súdu (§ 7 O. s. p.), jeho príslušnosť (§§ 9 - 12 a §§ 84 - 89b O. s. p.), spôsobilosť byť účastníkom konania na strane všetkých osôb majúcich v konaní vystupovať (§ 19 O. s. p.) aj ich procesná spôsobilosť (§ 20 O. s. p.), resp. tiež stav zastúpenia spôsobilý práve nedostatok procesnej spôsobilosti eliminovať (§§ 22, 23 a 29 O. s. p.); ku ktorým podmienkam napokon v konaniach zahájiteľných len na návrh patrí tiež existencia samotného návrhu na začatie konania (čo platí aj v konaniach druhovo totožných s tým z prejednávanej veci). Druhú zhora vymedzenú skupinu podmienok, či tu skôr prekážok brániacich (v prípade ich existencie niektorej z nich) v uskutočnení konania, potom tvoria prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (tzv. prekážka listispendencie, § 83 O. s. p.) a prekážka veci právoplatne rozsúdenej (tu prekážka rei iudicatae, § 159 ods. 3 O. s. p.). Pokiaľ šlo potom o prvú čiastkovú požiadavku navrhovateľky (na opätovné zaoberanie sa zákonnosťou rozhodnutia odporcu z 28. augusta 2007), u tejto bolo vylúčené zaoberanie sa ňou práve pre zaťaženie konania začatého podaním navrhovateľky z 25. marca 2010 a všetkými naň nadväzujúcimi podaniami (pokiaľ sa týkali navrhovateľky) jednou z dvojice ostatných uvedených prekážok (či pri nazeraní na problém z opačnej strany pre nedostatok príslušnej podmienky konania). Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Trnave zn. 32Sp/61/2007 totiž mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že už predmetom konania v takej (tunajším súdom skôr prejednávanej) veci bola požiadavka navrhovateľky (tej istej ako v teraz prejednávanej veci, rozumej veci sp. zn. 19Sp/14/2010) na zrušenie toho istého rozhodnutia odporcu, že Krajský súd v Trnave rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 32Sp/61/2007 - 39 už skôr napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil (a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania) a že takýto rozsudok (po jeho doručení vtedajšiemu zástupcovi navrhovateľky v osobe jej otca a nepodaní proti nemu odvolania) nadobudol i právoplatnosť (stalo sa tak už 21. mája 2008). Práve to však malo za následok, že predmetom konania v prejednávanej veci bola urobená (primárne) požiadavka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a ktorá sa tak nemohla (nesmela) prejednávať znova (opak by bol porušením ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p.). Súdu majúcemu sa takto zaoberať zopakovanou, avšak raz už vybavenou požiadavkou navrhovateľky preto neostalo iné, než konanie v časti dotknutej už vyššie opisovanou prekážkou konania (čiže v časti požiadavky na preskúmanie rozhodnutia odporcu) podľa rovnako už vyššie citovaných ustanovení § 246c ods. 1, § 103, § 104 ods. 1 vety prvej a § 159 ods. 3 O. s. p. zastaviť. Vecné zaoberanie sa opravným prostriedkom navrhovateľky (či presnejšie vyššie označeným súborom podaní účastníčky, ktoré takto bolo treba vyhodnotiť) potom neprichádzalo do úvahy ani u tretej čiastkovej požiadavky zhora (s tou druhou, ako už bolo spomenuté, sa bude musieť pre prípad zotrvania navrhovateľky na nej vyporiadať NS). Požiadavka účastníčky na zrušenie Krajského súdu v Trnave (ako takého, čiže zrejme inštitúcie), totiž nemá charakter požiadavky na preskúmanie zákonnosti neprávoplatného ani právoplatného rozhodnutia správneho orgánu už len z toho dôvodu, že rozhodnutie o zriadení Krajského súdu v Trnave prijala Národná rada Slovenskej republiky (tu por. najmä čl. I zákona č. 328/1996 Z. z.) síce ako orgán verejnej moci, avšak moci zákonodarnej (nie teda výkonnej) a odstraňovanie zákonov či ich účinkov nepatrí do právomoci všeobecných súdov (čiže ani tých konajúcich v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti O. s. p.); pričom záujem na opačnom výklade, teda pripustenie možnosti rozhodovania Krajského súdu v Trnave o požiadavke na zrušenie takéhoto súdu (vo vzťahu ku ktorej sa tunajší súd stále zdráha uveriť, že ju navrhovateľka myslela práve tak, ako ju formulovala) by mal aj povahu návrhu, aby si samotný konajúci súd pod sebou podpílil obrazný konár. To boli dôvody, pre ktoré opravný prostriedok navrhovateľky (i tu rozumej súbor všetkých jej podaní z prejednávanej veci) mal v časti požiadavky na zrušenie Krajského súdu v Trnave charakter návrhu napádajúceho rozhodnutie, ktoré preskúmaniu (podľa piatej časti O. s. p. a ani žiadnej inej jeho časti) nepodlieha a jediným možným rozhodnutím o takomto návrhu (opravnom prostriedku v príslušnej časti) bolo jeho odmietnutie podľa § 250p O. s. p. Tak isto napokon bolo treba naložiť aj s podaním V. W. (v jednej fáze konania sa pripájajúceho k navrhovateľke) z 9. mája 2010 a to celkom, v tomto prípade však z dôvodu podania takouto osobou návrhu, na ktorý nebola oprávnená. V. W. totiž nebol účastníkom konania pred odporcom a ani účastníkom skoršieho konania pred tunajším súdom (vo veci sp. zn. 32Sp/61/2007), ale vždy mu prislúchalo nanajvýš postavenie zástupcu navrhovateľky, s ktorým však zákon oprávnenie podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (rozumej návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo vlastnom mene) nespája. Takýmto naložením s podaniami navrhovateľky aj ďalšej na opravný prostriedok v tejto veci neoprávnenej osoby (spôsobom vyplývajúcim aj z prvých dvoch viet výroku tohto uznesenia krajského súdu) bol vyčerpaný celý predmet konania, vynímajúc z toho samozrejme požiadavku navrhovateľky majúcu povahu zjavne oneskoreného odvolania proti rozsudku tunajšieho súdu z 26. marca 2008 (vydaného v skoršej takýmto súdom prejednávanej veci, ktorou sa ale tunajší súd z už rovnako skôr podaných dôvodov zaoberať nemôže). Za takéhoto stavu vecí potom bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov takto skončeného konania (sčasti zastavením konania o opravnom prostriedku a sčasti odmietnutím opravného prostriedku navrhovateľky a urobením tak celkom u podania otca navrhovateľky). V tomto prípade bolo namieste uplatnenie pravidla podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (sčasti i len analogicky), podľa ktorých žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov zastaveného konania (odmietnutie opravného prostriedku bez jeho vecného prejednania má z procesného hľadiska taktiež charakter zastavenia konania). Pre použitie ktorejkoľvek výnimky z takéhoto pravidla (podľa § 146 ods. 2 O. s. p.) pritom nebol dôvod, pretože zastavenie konania, resp. výsledok tomu obdobný zavinili svojimi podaniami navrhovateľka a jej otec bez statusu účastníka konania pred správnym orgánom aj pred súdom a odporcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.