Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23S/4/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200205 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200205.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D., S. XXXX/X, zast. advokátom JUDr. Jurajom Procházkom, Lakšárska Nová Ves 403 proti žalovaným: 1. rade Okresný dopravný inšpektorát v Senici, Mojzesova 1, Senica a v 2. rade Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných v 1. rade Č.p.: ORP-P-4/DI-SE-2-2010 zo dňa 18.1.2010 a v 2. rade Č.p.: KRP-DI-ODV-50/2010 zo dňa 16.3.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalovanému v 1. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 20.4.2010 sa žalobca pôvodne domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v 2. rade Č.p.: KRP-DI-ODV-50/2010 zo dňa 16.3.2010, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného v 1. rade Č.p.: ORP-P-4/DI-SE-2-2010 zo dňa 18.1.2010, ktoré taktiež žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému v 2. rade na ďalšie konanie. V priebehu preskúmavacieho konania zobral žalobu voči žalovanému v 1. rade späť a konanie žiadal voči nemu zastaviť. Uviedol, že rozhodnutím žalovaného v 1. rade bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ku ktorému došlo porušením ust. § 4 ods. 2 písm. c), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 600 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 26 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý obvinený z priestupku nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od zadržania vodičského preukazu dňa 24.10.2009. Priestupku sa mal dopustiť tak, že dňa 24.10.2009 v čase o 22.03 hod. viedol vozidlo továrenskej zn. Peugeot 405, EČ: SE 369 AY v obci Brezová pod Bradlom na Staničnej ulici, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá ho vyzvala, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom. Vyšetrením vykonaním dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410 evidenčné číslo ARKN 001 1, bola nameraná hodnota 0,24 mg/l a v čase o 22.35 hod. bola vykonaná opakovaná skúška, kde bola nameraná hodnota 0,17 mg/l, čo bolo zaznamenané výstupom z tlačiarne evid. č. ARKD 0170. V žalobných dôvodoch namietal prístup príslušníkov polície, ktorí ho zastavili a kontrolovali, keď títo mu neumožnili vziať si z auta okuliare, ktoré potreboval k tomu, aby mohol podpísať zápis o dychovej skúške, keď tento z tohto dôvodu odmietol podpísať. Ďalej poukázal na to, že zo strany príslušníkov polície mal byť poučený o tom, že pre neho ako diabetika (tento zdravotný problém im oznámil) je rozhodujúca krvná skúška. Uviedol, že v rozhodnutí správneho orgánu je nesprávne uvedené, že vypil 3 dcl vína (tvrdil, že vypil 2dcl vína a 1 dcl hroznového muštu), pričom pri požití takého množstva alkoholu by mu nemohol byť dychovou skúškou namerané také množstvo alkoholu /0,24 mg/l, resp. 0,17 mg/l), čo však je možné u diabetika. Nemal vedomosť o tom, že v jeho evidenčnej karte je zaznamenaných 8 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej namietal, že tým, že nebol predvolaný pred odvolací správny orgán na prejednanie priestupku boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení súdu došlým dňa 17.5.2010 uviedol, že zotrváva na svojom rozhodnutí, ktorým bolo žalobcovi zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie žalovaného v 2. rade ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa právnej úpravy druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.9.2012, na ktorom žalobca opätovne poukázal na prístup príslušníkov polície. Žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedka - JUDr. C. C. k okolnostiam konzumácie alkoholu, predovšetkým k otázke jeho množstva a času konzumácie. Poukázal ďalej na to, že hodnoty alkoholu v jeho dychu sa postupne znižovali, pričom cca o 23.15 hod. už žiadny alkohol nebol zaznamenaný. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že zo strany príslušníkov polície nebolo zohľadnené, že žalobca je diabetikom a že v dôsledku tohto ochorenia mohli byť v jeho dychu skreslené výsledky merania alkoholu a preto mal byť zo strany príslušníkov polície poučený, resp. odvedený na odber krvi. Poverený zástupca žalovaného v 2. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko je nesporné, že žalobca viedol motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov, o čom svedčí zápis o dychovej skúške. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca vôbec nemal používať pred jazdou alkoholické nápoje, pokiaľ je diabetikom. Taktiež uviedol, že v evidenčnej karte vodiča má žalobca zaznamenaných viacero priestupkov, pričom jeden priestupok má aj za požitie alkoholu pred jazdou. Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Senici, Č.p.: ORP-P-4/DI-SE-2-2010 zo dňa 18.1.2010 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 24.10.2009 v čase o 22.03 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 405 s EČV SE 369 AY v obci Brezová pod Bradlom na Staničnej ulici pod vplyvom alkoholu, pričom vyšetrením vykonaním dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410 evid.č. ARKN 001 1 bola u neho nameraná hodnota 0,24 mg/l a v čase o 22.35 hod. bola vykonaná opakovaná skúška, kde u neho bol nameraná hodnota alkoholu 0,17 mg/l. Prvostupňový správny orgán zdôvodnil uznanie viny žalobcu a uloženie trestu tým, že zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že žalobca pred jazdou požil alkoholické nápoje, prihliadol na výpis z evidencie dopravných priestupkov, konkrétne na to, že menovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách a to aj opakovaného páchania priestupkov závažným spôsobom, keďže v minulosti už bol postihnutý za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a aj zavinenia dopravnej nehody a preto mu bola uložená pokuta a zákaz činnosti v hornej hranici sadzby. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.2.2010 odvolanie, v ktorom namietal, že zo strany správneho orgánu nebolo vzaté na vedomie, že je diabetikom a z tohto dôvodu môže mať v dychu zvýšený alkohol. Uviedol, že motorové vozidlo potrebuje pre svoju podnikateľskú činnosť, pričom uložený zákaz činnosti v trvaní 26 mesiacov sa mu zdá neprimeraný. Ďalej uvádzal skutočnosti, na ktoré poukázal aj v žalobe. Žalovaný v 2. rade vo svojom rozhodnutí ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s tým, že dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály a vykonaním dokazovaním bolo žalobcovi spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, získané dôkazy sú dôveryhodné, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci, tak ako bol zdokumentovaný príslušníkmi dopravnej polície. Skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov dňa 24.10.2009 o 22.03 hod. je zdokumentované zápisom o dychovej skúške s hodnotou 24mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, ktorý odmietol žalobca podpísať. Taktiež zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spísanej na útvare OO PZ Brezová pod Bradlom vyplýva, že odber krvi žalobca nežiadal a ďalšia jazda bola vodičovi zakázaná práve z dôvodu požitia alkoholických nápojov pred jazdou. V tejto súvislosti bolo poukázané na spísaný záznam o podaní vysvetlenia, ktorý bez námietok žalobca podpísal. Ďalej bolo v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu konštatované, že uložená sankcia za priestupok je v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom pri hodnotení druhu a výmery sankcie odvolací správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Konštatoval, že žalobca priestupok spáchal vedome, nie opomenutím, nakoľko si bol vedomý požitia alkoholických nápojov pred jazdou ako aj to, že je diabetikom. Pri zohľadnení určenia výšky sankcie Krajský dopravný inšpektorát v Trnave prihliadal aj na záznamy v evidenčnej karte vodiča, týkajúcej sa žalobcu, ktorý sa za posledné roky dopustil viacerých priestupkov v cestnej premávke (8), pričom v minulosti a to v roku 2008 bol riešený správnym orgánom za obdobný priestupok, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 ods.1 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch , v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol, alebo vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní žalobných dôvodov rozsahom, ktorých je viazaný zistil, že žalobca neuviedol skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť druhostupňového rozhodnutia. Je potrebné konštatovať, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli vykonané pred správnym orgánom prvého stupňa. Zo zápisu o dychovej skúške bolo jednoznačne preukázané, že žalobca pred jazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje, čo aj sám potvrdil a skutočnosť, že je diabetikom ho nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca odber krvi nežiadal, vedel, že je diabetikom, v minulosti sa dopustil viacerých priestupkov a to aj v súvislosti s požitím alkoholických nápojov, a preto sa mohol dožadovať odberu krvi. Pokiaľ namietal prístup a správanie sa príslušníkov polície, ktorí ho zastavili a kontrolovali, tak mal možnosť na nich podať sťažnosť na nadriadený orgán. Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že toto konanie nie je konaním dokazovacím /žalobca žiadal, aby v konaní ako svedok bol vypočutý JUDr. C. k okolnostiam konzumácie alkoholu a to tak množstva ako aj času), ide o konanie preskúmavacie, v ktorom je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov ako aj skutkovým stavom zisteným v čase vyhlásenia druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu, tak tento bol žalobcovi uložený v súlade so zákonom, s prihliadnutím na okolnosti prípadu (je nepochybné, že žalobca požil alkoholické nápoje pred jazdou) ako aj osobu žalobcu, ktorý sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov, dokonca v evidenčnej karte vodiča má zaznamenaný priestupok za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a to z roku 2008. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, aké skutočnosti považovali správne orgány za bezpečne preukázané, aké dôkazy boli podkladom na to, aby bol žalobca vinným zo spáchania priestupku, resp. aké skutočnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Súd dáva do pozornosti ešte žalobcovi, že nebolo povinnosťou žalovaného v 2. rade, aby ho volal na prejednanie priestupku v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom, nakoľko žalobca mal možnosť pred prvostupňovým správnym orgánom navrhnúť dôkazy, aké žiada vykonať a mal sa možnosť k spáchanému priestupku vyjadriť pred prvostupňovým správnym orgánom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol a súčasne podľa § 250h ods. 2 v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a pokiaľ ide o trovy konania žalovaného v 1. rade tak tomuto žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.