Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23S/19/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200284 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200284.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobkyne Z. G., bytom Q. XXX, XXX XX Q., zastúpenej advokátom Mgr. Marianom Hrbáňom, Radvanská 21, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti obchodnej spoločnosti ZEDA Bratislava, s.r.o., 930 40 Štvrtok na Ostrove č. 437, zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 417 884/2010 zo dňa 19.04. 2010 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť účastníkovi konania ZEDA Bratislava, s.r.o., náhradu trov konania v sume 336,39 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 31.05.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 36-3329/2009/6 z 26.01.2010 o tom, že žalobkyňa nie je účastníkom konania začatého na základe žiadosti organizácie GRAVEL Land, s.r.o., zo dňa 06.07.2006 o povolenie zmeny č. 1 povoleného dobývacieho ložiska nevyhradeného nerastu na pozemku parc. č. 482/34 v k.ú. Q.. V žalobných dôvodoch namietala, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní bola zistená procesná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplýva z toho, že rozhodnutie obsahuje zmätočné časti (uvedenie obce Tomášov, nesprávna citácia § 3 Správneho poriadku a z toho vyplývajúci postoj žalovaného), ďalej neoboznámenia sa žalovaného s obsahom prvostupňového rozhodnutia, svojvôle žalovaného pri vydávaní rozhodnutia, nedôstojného a nekvalifikovaného hodnotenia spôsobu argumentácie žalobkyne. Nesprávne právne posúdenie osvedčuje konaním v rozpore s ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 18 ods. 1 banského zákona, následkom čoho žalovaný dospel k záveru o tom, že žalobkyňa nemá postavenie účastníka správneho konania napriek jej námietkam, pričom tento záver sa opiera iba o záverečné stanovisko MŽP SR o predpokladaných hodnotách hluku a imisií tuhých znečisťujúcich látok bez ohľadu na skutkové zmeny v území a vlastníckych vzťahoch v mieste povoľovanej činnosti. Zistenie skutkového stavu považuje nedostačujúce na posúdenie veci, nakoľko záverečné stanovisko MŽP SR a Zámer nie sú dostatočným podkladom pre záver o účastníctve žalobkyne v konaní bez zohľadnenia zmien, ktorými je vzdialenosť prvého obydlia od hranice ťažnej plochy cca 270 m (oproti 550 uvedené v stanovisku), rozpracovanie územného plánu obce Čakany, v ktorom sa ráta s individuálnou výstavbou na pozemkoch cca 270 m v blízkosti od navrhovanej ťažby, skúseností obyvateľov susednej obci Tomášov z doterajšej ťažby, podľa ktorých nákladná doprava negatívne vplýva na statiku príbytkov a kvalitu ciest. Za zásadnú procesnú vadu konania považuje to, že správne orgány neurobili žiadne kroky k tomu, aby záväzné stanovisko MŽP SR bolo zosúladené so skutkovým stavom v čase rozhodovania (rok 2010), čím porušili svoju povinnosť náležite zistiť skutkový stav veci. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na povinnosť súdu rešpektovať právo žalobkyne na účasť v správnom konaní vyplývajúce z Aarhuského dohovoru publikovaného v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006 Z.z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2010 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal na zjednanie nápravy v súvislosti s nesprávnym uvedením obce Tomášov, vyjadril sa k spôsobu citácie zákonných ustanovení žalobkyňou a presnosti jej vyjadrovania aj v nadväznosti na logické a právne závery prezentované v žalobe. Zdôraznil opravu rozhodnutia postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku v súvislosti s pisárskymi chybami vzniknutými zahrnutím marginálnych poznámok vybavujúceho referenta do textu rozhodnutia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia poukázal na nadväznosť chránených práv účastníka správneho konania na prípustnosť primeraného zásahu do životného prostredia v zmysle článku 44 Ústavy SR. Namietol zmätočnosť poukazu na ustanovenia banského zákona (č. 44/1988 Zb.) zároveň s citovaním ustanovení zákona o banskej činnosti (č. 51/1988 Zb.), nesúhlasil s právnym názorom žalobkyne, že k nepriznaniu postavenia účastníka v konaní v zmysle § 18 ods. 1 banského zákona, môže dôjsť len v prípade preukázania absolútnej nemožnosti vplyvu povoľovanej činnosti na práva a právom chránené záujmy tvrdeného účastníka konania. Zdôraznil, že správne orgány sú pri svojom rozhodovaní viazané stanoviskom iného správneho orgánu, v tomto prípade Záverečným stanoviskom č. 9220/06-3,5/gn z 02.02. 2007. Zmeny vlastníckych vzťahov považuje z hľadiska zisťovania limitov vplyvov na životné prostredie za irelevantné. Okrem toho zdôraznil technické aspekty povoľovanej zmeny, v zmysle ktorej sa nezvyšuje množstvo ťaženej suroviny, nezvyšuje sa ani činnosť upravárenskej linky, len sa činnosť - ťažba štrkopieskov premiestni v priestore. Z úradnej činnosti Obvodného banského úradu je zrejmé, že parametre činnosti sa za posledné roky nezmenili. Argumentácia žalobcu ohľadne povinnosti minimalizácie dôsledkov činnosti na život ľudí zrejme mieria k ovplyvneniu samotného konania o povolení zmeny č. 1. Zistenie skutkového stavu považuje za dostatočné, tvrdenie o povinnosti správneho orgánu, aby „vyhodnotil záverečné stanovisko“ iného správneho orgánu, nemá oporu v právnych predpisoch a odporuje princípom právnej istoty. Banské úrady nemajú v kompetencii robiť žiadne kroky smerujúce k zosúladeniu záväzného stanoviska MŽP SR z roku 2007 so skutkovým stavom v čase rozhodovania, ako je to požadované v časti „vada konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“ Ďalej sa vyjadril k žiadosti o odklad vykonateľnosti, ktorú považuje za nedôvodnú a zdôraznil, že na daný rozsah ťažby sa nevzťahuje Aarhuský dohovor s poukazom na prílohu č.1 bod 16. Postupom v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania ako účastníka subjekt GRAVEL Land, s.r.o., - navrhovateľa v konaní začatého na základe Žiadosti o povolenie zmeny č. 1 povoleného dobývania ložiska vyhradeného nerastu - štrkopieskov na pozemku parc.č. 482/34 (register C- KN) v k.ú Q.. Pribratý účastník (u ktorého v priebehu konania došlo k zmene obchodného mena na ZEDA Bratislava, s.r.o.), vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06. 2011 uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní nie je preskúmateľné súdom (§ 248 písm. a) O.s.p.) a v ďalšom konaní s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci č.k. 1 S/260/2010-106 zo dňa 13.10. 2011 , ktorým bolo konanie zastavené žiadal, aby aj tunajší súd konanie zastavil postupom v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne trval na dôvodoch žaloby, za základnú otázku označil to, či žalobkyňa ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia spĺňala procesné podmienky na to, aby bola uznaná za účastníka správneho konania začatého OBÚ 21.07. 2006. poukázal na to, že v danom prípade správny orgán nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, ale jeho zákonnosť. Uviedol, že žalobkyňa má právo byť účastníkom konania, nakoľko jej rodinný dom sa nachádza v blízkej vzdialenosti od ťažby a jej práva sú dotknuté povolenou ťažbou. V čase keď žalobkyňa začala stavať už prebiehala určitá ťažba v danej lokalite. Pri riešení otázky účastníctva v správnom konaní je dôkazné bremeno riešené osobitne s tým, že povinnosťou správneho orgánu bolo skúmať, či tvrdený účastník konania podmienky pre uznanie za účastníka spĺňa. V prípade , ak s jeho účastníctvom nesúhlasí bolo povinnosťou preukázať opak. Žalobkyňa v čase rozhodovania žalovaného mala skolaudovaný dom, bola si vedomá, že už prebieha ťažba, ale táto skutočnosť nemôže spôsobiť, že je vylúčená z účastníctva v konaní vo všetkých ďalších správnych konaniach, napr. v súvislosti s rozširovaním ťažby. S ohľadom na obsah posudzovania EIA nie je z neho zrejmé, že boli urobené merania reálnej prevádzkovej činnosti. Tvrdenia žalovaného, že ťažba sa vzďaľuje od rodinného domu rodinného domu žalobkyne nie sú pravdivé a reálne a nemajú základ v samotnom povolení ťažby. V tejto súvislosti poukázala na existujúci hluk a prašnosť, ktoré vznikajú v dôsledku ťažby štrkopiesku. Zástupca žalovaného v prvom rade zdôraznil, že v súvislosti s predmetnou ťažbou nebol dôvod poukazovať na Aarhuský dohovor, nakoľko tento sa na ťažbu v predmetnom rozsahu nevzťahuje. Žalobca spochybnil v súdnom konaní odborný posudok vydaný na základe posudzovania v procese EIA, pritom ani v správnom konaní ani žalobkyňa, ani iné zúčastnené osoby nevyužili možnosť napadnúť tieto závery. Žalobkyňa nepredložila doklad o tom, že spĺňa kritériá pre uznanie za účastníka správneho konania. Banské úrady pri svojom rozhodovaní vychádzali zo záverečného stanoviska na základe posudzovania vypracovaného kompetentným orgánom, pričom toto stanovisko nie sú banské úrady oprávnené preskúmavať. Jednotlivé námietky, ako napr. vzdialenosť od miesta ťažby najbližších domov 270 m a prípustnosť takéhoto riešenia boli zohľadnené v záverečnom stanovisku, ktoré bolo podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia. K povoleniu dobývania na danom území došlo ďaleko pred rokom 2006 a s týmto rátal aj územný plán obce, ku ktorému sa banské úrady vyjadrovali. Vyjadrenie žalovaného ako keby smerovalo k tomu, že sa rozširuje ťažba oproti tomu, keď sa nadobudli pozemky, čo nie je pravda. Povolením zmeny č. 1 sa nezvyšujú možnosti ťažby, ale len sa činnosť ťažby štrkopieskov premiestnila v priestore. Zásadne nesúhlasil s tým, aby posudzovanie EIA bolo označované ako odhad, nakoľko toto bolo vypracované na základe zákonných kritérií a postupov. Právny zástupca účastníka ZEDA Bratislava, s.r.o., sa pridržiaval obsahu svojich doterajších vyjadrení v tom smere, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. Ak však súd dospel k opačnému záveru, považuje za správne predložené stanoviská žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala zvýšený zásah do svojich práv, ktorý by bol dôvodom na založenie postavenie účastníka správneho konania. Pri umiestňovaní svojho rodinného domu mal rátať s prebiehajúcou ťažbou. Krajský súd preskúmal postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňovým rozhodnutím Obvodný banský úrad Bratislava pod č. 36-3329/2009/6 zo dňa 26.01.2010 postupom v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníkom konania vo veci Povolenia zmeny č. 1 začatého dňa 21.07. 2006 na žiadosť organizácie GRAVEL Land, s.r.o., Štvrtok na Ostrove. O tom, či žalobkyňa má mať postavenie účastníka správneho konania bolo rozhodované na základe skutočnosti, že podala odvolanie voči rozhodnutiu OBÚ Bratislava č. 36-2071/2009 zo dňa 24.07. 2009 o povolení zmeny č.1. Pri svojom rozhodovaní správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že ani v prípise označenom ako Odvolanie proti rozhodnutiu o povolenie zmeny č. 1 zo dňa 10.08. 2009 , kde je uvedené, že žalobkyňa je dotknutá dobývaním vyhradeného nerastu štrkopieskom v k.ú. Q., najmä hlučnosťou a prašnosťou prevádzky, nie sú preukázané skutočnosti osvedčujúce, že by spĺňala podmienky pre uznanie za účastníka správneho konania v zmysle § 14 Správneho poriadku v nadväznosti na § 18 ods. 1 § 19 ods. 4 zák. č. 51/1988 Zb.. Vplyv predmetnej činnosti na okolie bol predmetom posudzovania vplyvov podľa zák. č. 24/2006 Z.z., ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 9220/06-3.5/gn z 02.02. 2007, v zmysle ktorého boli stanovené podmienky za splnenia, ktorých je predmetná činnosť odporúčaná. V záverečnom stanovisku sú podmienky pre realizáciu činnosti stanovené tak, že ich splnením budú eliminované možné negatívne vplyvy predmetnej činnosti na okolité prostredie. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom na neuvedenie dôvodov, prečo práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobkyne nemôžu byť rozhodnutím o povolenie zmeny č. 1 priamo dotknuté. V nadväznosti na to vyslovila záver, že odkazom na záverečné stanovisko MŽP SR správny orgán zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Ďalej namietala nedostatočne zistený skutkový stav s ohľadom na zmeny skutkového stavu od vydania záverečného stanoviska, v nadväznosti na čo mal správny orgán vyhodnotiť záverečné stanovisko, že niektoré východiskové údaje nezodpovedajú skutočnosti. Ďalej namietola nesprávne právne posúdenie s odkazom na existenciu záverečného stanoviska MŽP SR a zámer odporúčajúci predmetnú činnosť, pričom zákon takúto možnosť pre nepriznanie postavenia účastníka nepredpokladá. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že nesúhlasí s výkladom odvolateľky a jej právnym vyhodnotením skutočnosti uvádzaných v napadnutom rozhodnutí. Ministerstvo životného prostredia určilo podmienky, t.j. predpísalo také obmedzenia činnosti, aby možné a predpokladané vplyvy na životné prostredie boli eliminované. V súvislosti s posudzovaním skutočností zakladajúcich účastníctvo odvolateľa je úlohou správneho orgánu len posúdiť, či tvrdený účastník konania preukázal zákonom požadovanú „priamu dotknutosť“ jej práv činnosťou, ktorá je predmetom posudzovania. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že aj v zmysle žalobkyňou citovaných ustanovení zákona posudzovanie toho, čo všetko zoberie správny orgán do úvahy, je výlučne na ňom. Nepovažuje za dôvodné tvrdenie o povinnosti správneho orgánu „hodnotiť záverečné stanovisko“ iného správneho orgánu a zdôraznil, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, ako sa jednotlivé skutočnosti uvádzané v texte (rozpracovaný územný plán) týkajú žalobkyne. Nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že mal prikladať záverečnému stanovisku MŽP SR a verejnému prerokovaniu, ktoré mu predchádzalo, taký právny význam, ktorý nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov. V tejto súvislosti zdôraznil záväznosť stanoviska MŽP SR pre Obvodný banský úrad. K vyhodnocovaniu podkladov pre záver o účastníctve žalobkyne uviedol, že skúmal, či žalobkyňa bude dotknutá vplyvom nákladnej dopravy cez územie odvolateľky, ako aj tým, či nie sú splnené iné podmienky na priznanie účastníctva priamym vplyvom na väčšiu vzdialenosť v zmysle záverov posudzovania zákonným spôsobom (EIA) a nezistil taký negatívny vplyv na širšie okolie, že by boli dotknuté práva viažuce sa na toto širšie okolie. Považoval preto za preukázané, že povoľovanou činnosťou nebudú dotknuté práva odvolateľky, čím bol preukázaný opak jej tvrdenia. Napriek odvolateľokiným tvrdeniam nebolo preukázané, že by bola predmetným rozhodnutím priamo dotknutá - neuviedla žiaden dôkaz. Otázka účastníctva žalobkyne v konaní bola riešená v súvislosti s konaním o povolenie zmeny č. 1 dobývania ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v k.ú. Q., povoleného rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. 200/2006 z 02.02. 2006 právoplatným dňa 01.03. 2006 na pozemku parc. č. 482/36 (register C-KN) o výmere 4,995 ha, z toho plocha určená na dobývanie 4,4722 ha (ďalej len rozhodnutie 200/2006) spočívajúcej v tom, že dobývanie ložiska vyhradeného nerastu - štrkopieskov, sa povoľuje aj na pozemku parc. č. 482/34 (C-KN) o výmere 18,6738 ha v k.ú. Q. v zmysle žiadosti „Zmena č. 1 povoleného dobývania plán využívania ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopiesku v k.ú. Q. (pozemok parc. č. 482/34). Konanie bolo začaté na základe návrhu podaného spoločnosťou GRAVEL Land, s.r.o., dňa 06.07. 2006 (a následne dopĺňaného) a bolo ukončené vyhovujúcim rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. k. 93-2505/2010 zo dňa 13.09. 2010 právoplatným dňa 16.11. 2010 na základe potvrdzujúceho rozhodnutia Hlavného Banského úradu č.: 1414-2140/2010 zo dňa 10.11. 2010. V konaní o povolení zmeny č.1, tak ako aj v predchádzajúcom konaní o povolení dobývania ložiska nevyhradeného nerastu ukončeného rozhodnutím č. 200/2006 z 02.02. 2006 bol ako jeden z východiskových podkladov zohľadňované Záverečné stanovisko č. 9220/06 - 3.5/gn vydané MŽP SR podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa základných údajov o navrhovanej činnosti sa jednalo posudzovanie ťažby vykonávanej v období r. 2006 - 2045 umiestnenej v k.ú. Q. parcelné čísla, vodná ťažba - 482/34,482/36,482/1 (časť), 482/3 (časť), 482/33 (časť), ostatné plochy - 482/1 (časť), 3 (časť), 5,7,33 (časť), 37,38,39, 40,41,42,43,44,45,46,47. V rámci vyhodnocovania vplyvov na obyvateľstvo bolo skonštatované, že významné narušenie kvality a pohody života obyvateľov sa neočakáva. Prijateľnosť činnosti deklarovalo obecné zastupiteľstvo dotknutej obce pri prezentácii činností a ďalších rokovaniach o návrhu ťažby. V záverečnom stanovisku k navrhovanej činnosti bola realizácia navrhovanej činnosti odporúčaná za predpokladu splnenia podmienok a realizácii v opatrení uvedených v kapitole VI./3 záverečného stanoviska. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 248 O.s.p. Súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa § 249 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. (2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 14 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 12d) a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať. Podľa § 14 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1) Príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia 18) vypracuje záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 13 ods. 6. (2) V záverečnom stanovisku z posúdenia strategického dokumentu príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16. (3) Podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu obsahuje príloha č. 6. (4) Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu v lehote podľa odseku 1 obstarávateľovi, schvaľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj dotknutej obci a zverejní ho na webovom sídle ministerstva. (5) Dotknutá obec zverejní záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu v lehote do troch pracovných dní od jeho doručenia v mieste obvyklým spôsobom a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie. Pri rozhodovaní vo veci bol súd povinný v prvom rade sa vysporiadať so vznesenou námietkou pribraného účastníka konania, že napadnuté rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti bez ohľadu na opakované poukazy na staršiu judikatúru v danej veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu. Predmetom konania o zmene č. 1 rozhodnutia týkajúceho sa ťažby nevyhradených nerastov je okrem iného aj skúmanie splnenia podmienok viažucich sa k životnému prostrediu a teda v nadväznosti na ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR ani konanie vo veci schválenia zmeny č. 1 a následné konanie vo veci priznania účastníctva v tomto konaní ako týkajúce sa základného práva žalobcu na zdravé životné prostredie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu. K tejto otázke možno odkázať na závery vyslovené v náleze ÚS SR II. ÚS 22/2002 zo dňa 16.04. 2003. Pri meritórnom rozhodovaní vo veci podanej žaloby je súd v zmysle ust. § 249 O.s.p. viazaný rozsahom žalobného návrhu vrátane v ňom uvedených dôvodov a konkrétnych tvrdení osvedčujúcich, že vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. súvisiacim postupom správneho orgánu došlo k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona a k ujme na konkrétnych právach účastníka správneho konania. Po uplynutí lehoty na podanie žaloby nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre zmätočnosť v súvislosti s uvedením Obce Tomášov ako dotknutého účastníka v texte rozhodnutia, táto nezrovnalosť bola odstránená postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku v súvislosti s nesprávnym vyhodnotením žalobcom citovaním textu § 3 ods.1 veta druhá Správneho poriadku, nakoľko zákonný text znie: Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku, že z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovanému nie je známy obsah prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na odvolacie dôvody vyhodnocoval obsah prvostupňového rozhodnutia. Rozpory vznikli z odlišného prístupu k citovaniu a oboznamovaniu súvisiacich častí napadnutého rozhodnutia. Nie je teda preukázaná ani dôvodnosť námietky svojvôle žalovaného v odvolacom konaní a napádanom rozhodnutí spôsobujúca nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K námietke nedôstojného a nekvalifikovaného hodnotenia spôsobu argumentácie žalobcu súd uvádza, že preukázané pochybenie v administratívnej činnosti žalovaného bolo následne odstránené postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Je treba priznať, že v súvislosti s dodatočne odstraňovanými pochybeniami v súvislosti s vyhotovovaním napadnutého rozhodnutia došlo k pochybeniam v činnosti žalovaného, nejednalo sa však o také vady, ktoré by v zmysle §250i ods. 3 O.s.p. mali viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. K otázke nesprávnosti právneho posúdenia otázky účastníctva žalobkyne v konaní súd v prvom rade musí prisvedčiť žalovanému, že v žalobe došlo opakovane k zámene pri odkazovaní na úpravu banského zákona, t.j. zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, so zákonom č. 51/1988 Zb., t.j. zákonom o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. K porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1 banského zákona napadnutým rozhodnutím nedošlo. Čo sa týka poukazu na ust. § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti, obsahujúceho definíciu účastníka konania na účely tohto zákona súd uvádza, že ani žalovaný nespochybňuje oprávnenie žalobkyne domáhať sa priznania postavenia účastníka konania ako fyzickej osoby, ktorej práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté. V preskúmavanom konaní správne orgány riešili otázku, či je žalobkyňa aj hmotnoprávne legitimovaná na uplatňovanie svojich práv v správnom konaní. Pri ich rozhodovaní je povinnosťou vyhodnotiť ako základné kritérium dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základné práva, tvrdeného účastníka konania. Zo subjektívneho pocitu, resp. presvedčenia žalobkyne neopierajúceho sa o dostatočné podklady nie je možné automaticky vyvodiť právo na priznanie postavenia účastníka správneho konania. Ak k záveru o spĺňaní „hmotnoprávnych“ podmienok účastníctva konania správny orgán nedospel, pre dosiahnutie zmeny cestou žaloby v správnom súdnictve by musel žalobkyňa preukázať, že vydaním rozhodnutia došlo k ujme na jej konkrétnych právach spôsobom a z dôvodov uvedených v žalobnom návrhu. Podľa predložených dokladov žalobkyňa je vlastníkom pozemku pod parc.č. 482/28 v k.ú. Q., pričom tvrdí, že užívanie rodinného domu je povolenou ťažbou priamo dotknuté najmä kvôli hlučnosti a prašnosti, zároveň aj tým, že organizácia vykonáva hlučné práce počas víkendových dní, a to aj v nočných hodinách. Žalovanému je vytýkané, že oprávnenosť postavenia účastníka správneho konania bola vyhodnocovaná v nadväznosti na záverečné stanovisko MŽP SR (a príslušného zámeru), vypracované v konaní o povolení ťažby v danej lokalite. Podľa názoru súdu žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, ak pri rozhodovaní o tom, či žalobkyňa má byť účastníkom správneho konania vyhodnocoval, či dôvody, od ktorých odvodzuje svoj nárok na postavenie účastníka sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie v konaní, výsledky ktorého evidentne mieni žalobkyňa realizáciou svojich procesných práv ovplyvniť (t.j. konanie vo veci zmeny č.1 povoleného dobývacieho ložiska). Žalovaný logicky vyhodnotil relevantnosť a vecnú súvislosť vznesených námietok s konaním o povolení zmeny č. 1 a dospel k záveru o ich irelevantnosti. Treba zdôrazniť, že žalobkyňa nadobudla pozemok a postavila rodinný dom v čase, keď prebiehala schválená ťažba. Je nelogické, aby v čase, keď pokračuje ťažba v zmysle schváleného zámeru, spôsobom posudzovaným v zmysle zák.č. 24/2006 Z.z., bol zaťažený správny orgán (v zmysle právneho názoru žalobkyne) dokazovaním, že je vylúčené, aby žalobkyňa bola zmenou povoleného dobývania (nevzťahujúcou sa ani na objem ťažby, ani na lokalitu) a jej dôsledkami dotknutá. Žalobkyňa rozsah skutočností, ktoré by mali zakladať účastníctvo v konaní o povolení zmeny č.1 za účelom uplatnenia relevantných námietok proti povoleniu zmeny mala uviesť vo svojich podaniach, najneskôr v žalobnom návrhu. Jednotlivé dôvody nezákonnosti, vyplývajúce z tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu sú však všeobecné a nekonkrétne. Nelogicky sa javí výhrada, že Záväzné stanovisko MŽP SR nezohľadňuje skutkové zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by sa malo predpokladať, že dlhodobý zámer ťažby, by sa mal prehodnocovať pri každej zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť, resp., ktorých užívatelia by sa mohli cítiť potenciálne dotknutí vykonávanou ťažbou. Odkaz na § 18b ods. 3 a § 19 ods. 7 banského zákona v nadväznosti na citovanie príslušných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. je zmätočný. K otázke dostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci súd znovu zdôrazňuje, že žalobné dôvody poukazujúce na nezákonnosť automatického akceptovania záverečného stanoviska MŽP SR sa netýkajú konkrétne žalovaného, všeobecné poukazy na vzdialenosť od prvých obydlí od obce Čakany, od miesta ťažby, rozpracovanosti územného plánu obce Čakany, vydanie územného rozhodnutia na iný pozemok parc. č. 482/48 sa netýkajú priamo žalobkyne. Tak isto nie je dostatočný poukaz na nekonkrétne uvedené skúsenosti obyvateľov susednej obci Tomášov z doterajšej ťažby, o jej negatívnom vplyve na statiku príbytkov a kvalitu okolitých ciest. Súd nepovažuje za správny záver žalobkyne o akomsi prenesení dôkazného bremena v konaní o priznanie postavenia účastníka tak, že je povinnosťou správneho orgánu vyvrátiť tvrdenie o tom, že žalobkyňa má nárok na priznanie postavenia účastníka správneho konania. Je povinnosťou účastníka správneho konania uviesť skutočnosti a dôkazy spôsobilé osvedčiť, že došlo k situácii, keď on spĺňa podmienky pre uznanie za účastníka správneho konania. Čo sa týka opakovanej požiadavky na žalovaného na prehodnocovanie záverov stanoviska MŽP SR z 02.02. 2007 v nadväznosti na zmeny skutkového stavu, ku ktorým došlo ku dňu vydania rozhodnutia súd uvádza, že Záverečné stanovisko bolo vypracované postupom v zmysle § 14 zák. č. 24/2006 Z.z., predmetom hodnotenia nebol len stav ku dňu jeho vydania, ale ako vyplýva z uvedeného termínu začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti, bolo vypracované na obdobie 2006-2045. Dôležitá je tiež skutočnosť, že od počiatku sa uvažovalo o troch etapách, pričom záverečné stanovisko bolo vyhotovené od počiatku k celej výmere zamýšľanej ťažby, rozhodnutím o zmene č. 1 nedošlo ani k rozšíreniu ťažobného priestoru, ani k zvýšeniu objemu ťažby. Takúto skutočnosť však žalobkyňa nenamietala. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, aké konkrétne kroky v nadväznosti na postavenie a pomery žalobkyne mal žalovaný urobiť v záujme zosúladenia záverov záverečného stanoviska so skutkovým stavom v roku 2010. Nie je teda ani zrejmé, v čom konkrétne spočívalo pochybenie v nadväznosti na povinnosť správnych orgánov náležite zistiť skutkový stav veci, čo je podľa žalobkyne vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Len pre úplnosť súd pripomína, že nie je možné odvodzovať právo na priznanie postavenia účastníka správneho konania v nadväznosti na Aarhuský dohovor vzhľadom na skutočnosť, že rozsah ťažby neprekračuje limit stanovený prílohou č. I. bod 16 Dohovoru. O trovách konania súd postupom v zmysle ust. § 250k O.sp. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Účastníkovi konania ZEDA Bratislava, s.r.o., ktorý nezavinil svoju účasť v súdnom konaní a ani zastavenie konania v predmetnej súd priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania celkom za 4 úkony právnej služby v sume 336,39 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony po 55,49 eur (prevzatie a príprava, návrh na pribratie účastníka, vyjadrenie k žalobe zo dňa 06.10.2010), pričom za vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.12.2010 súd právnemu zástupcovi trovy konania nepriznal, nakoľko skutočnosti uvádzané v tomto vyjadrení sa už opakovali v predchádzajúcich vyjadreniach, ďalej za jeden úkon vo výške 58,69 eur (účasť na pojednávaní 26.1. 2012), súvisiaci režijný paušál 3 x 7,21 eur a 1 x 7,63 eur, DPH 20% z tarifnej odmeny, ktorá predstavuje 254,42 eur a režijného paušálu spolu v sume 50,88 eur, náhrady cestovných nákladov v súvislosti s cestou na pojednávanie vo výške jednej tretiny z uplatnenej sumy (34,45 eur), vo výške 11,48 eur a to aj v časti uplatnenej náhrady za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie (58,84 = štyri polhodiny po 12,35 eur), vo výške 19,61 eur, nakoľko dňa 26.1.2012 sa právny zástupca spoločnosti ZEDA Bratislava s.r.o. okrem predmetnej veci zúčastnil pojednávania v tento istý deň aj v ďalších dvoch obdobných veciach (23S/18/2010 a 23S/21/2010), a preto mu súd tieto hotové výdavky priznal v každom z týchto konaní vo výške 1/3 z uplatneného nároku. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že je potrebné, aby každý zo žalobcov (títo boli v konaní neúspešní, resp. zavinili zastavenie konania bezdôvodným späťvzatím žaloby) sa rovnakým dielom podieľali na vzniknutej náhrade hotových výdavkov právneho zástupcu spoločnosti ZEDA Bratislava s.r.o., a to s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.