Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/18/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200287 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200287.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr.Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ľudovít Radošovský EKOPURO, 922 07 Veľké Kostoľany, P.Jilemnického 729/17, IČO: 11 907 002, právne zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Bugala, Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom 811 02 Bratislava, Drotárska cesta 102, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, 815 11 Bratislava, Vazovova 2, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/227/2457-36710/2010/990458-r zo dňa 24.3.2010 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 1.6.2010 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.I/227/2457-36710/2010/990458-r zo dňa 24.3.2010, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer prvostupňového správneho orgánu vydaný Daňovým úradom Piešťany č. 648/230/57959/09/Jaš zo dňa 28.12.2009 a ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 39.509,22 Eur. V žalobe žalobca namietal, že na základe čestného prehlásenia konateľa spoločnosti MS KOVOZBER,s.r.o. bolo jednoznačne preukázané dodanie prác žalobcovi v takom rozsahu ako boli fakturované faktúrami č.08112701,08120301, 08120104, 08122203, 08110503, 08111103 a 08120203. Tieto faktúry boli vystavené dodávateľom práce spoločnosťou MS KOVOZBER,s.r.o. a zaslané žalobcovi, ktorý tieto faktúry aj zaplatil v hotovosti,na čo boli vystavené aj príslušné príjmové doklady. V súlade s uvedeným, teda spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v súlade s ust. § 19 zák.č.222/2004 Z.z. a z uvedených dôvodov platiteľovi (žalobcovi) vzniklo právo odpočítať si daň podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a následne aj uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.7.2010 súd zistil, že žalovaný nespochybnil existenciu dodaných služieb uvedených na faktúrach, avšak spochybnil, že by došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu tým platiteľom, ktorý je uvedený ako dodávateľ na predložených faktúrach a rovnako na príslušných vystavených príjmových dokladoch. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať žiadnymi relevantnými dôkazmi, že zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o, čím podľa názoru žalovaného tento neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru, bolo žalobcom dostatočne preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, o všetkých prácach boli vykonané súpisy s potvrdením dodávateľa a odberateľa a konateľ spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o. p. Marián Novák potvrdil vykonanie týchto prác vo svojom čestnom prehlásení. Žalobca, ktorý sa zúčastnil osobne pojednávania uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu a poukázal na to, že daňový úrad si obhliadol miesta kde boli tieto práce vykonané ako aj ich rozsah. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, ktoré doplnil o skutočnosť, že chce poukázať, že spoločnosť MS KOVOZBER, s.r.o., ktorá mala predmetné práce vykonať, nemá vo svojom predmete podnikania také činnosti, na základe ktorých došlo k fakturácii jednotlivých prác. Poukázal na vyjadrenie samotného konateľa spoločnosti MS KOVOZBER, s.r.o. Mariána Nováka a jeho výpoveď zo dňa 27.3.2010 vykonanej pred daňovým úradom, keď tento uviedol, že spoločnosť MS KOVOZBER, s.r.o.nemá žiadnych zamestnancov a preto fakturované práce nemohla vykonať. Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Daňový úrad v Piešťanoch vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pričom na základe predložených dokladov daňový úrad dospel k záveru, že daňový subjekt žiadnymi hodnovernými dôkazmi nevyvrátil záver správcu dane, že zdaniteľné plnenie neuskutočnil subjekt, ktorý je uvedený na faktúrach, teda spoločnosť MS KOVOZBER, s.r.o.. Keďže v danom prípade bola spochybniteľná reálnosť deklarovaných obchodných prípadov a nie existencia služby, nepodarilo sa žalobcovi preukázať daňovému úradu, že doklady, ktoré predložil v rámci uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preukazujú skutočnosti, ktoré deklaroval daňový subjekt. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 8.1.2010. odvolanie, v ktorom poukazuje na jednotlivé faktúry a uvádza, že pri vykonaní daňovej kontroly vysvetlil pracovníkom daňovej kontroly o aké služby sa jedná a že tieto služby boli vykonané dodávateľskou spoločnosťou. Z druhostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s odôvodnením, že samotné faktúry, ktoré predložil žalobca sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje preto iba predloženie faktúr s predpísaným obsahom, ale tieto faktúry musia deklarovať skutočnosti, ktoré sú na nich uvádzané. Žalobcovi sa nepodarilo v priebehu celého daňového konania preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o, pričom žalobca neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval, a preto podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Krajský súd predmetnú vec prejednal v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. (3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby. (4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. (5) Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. (6) Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela. (7) Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu. (8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). (9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu ( § 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení. (10) Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov 6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v doklade o použití podľa § 71 ods. 9 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom, 6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení (1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) Podľa § 29 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Čo sa týka námietky žalobcu, ktorá pozostávala z tvrdenia, že daňový úrad, teda žalovaný nezobral do úvahy čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti MS Kovozber, s.r.o. p. Mariána Nováka, podľa ktorého dodávateľom prác pre žalobcu bola práve spoločnosť MS Kovozber, s.r.o., súd dospel k záveru, že toto čestné prehlásenie vystavené p. Mariánom Novákom, v ktorom tvrdí, že vystavil žalobcovi faktúry, ktoré potom žalobca uhradil v hotovosti a on mu potom následne vystavil príjmové doklady je v zjavnom rozpore s tvrdením tohto svedka v zápisnici vykonanej počas ústneho pojednávania pred daňovým úradom dňa 27.3.2009 ako aj s výpoveďami ďalších svedkov. Žalobca tvrdí, že si uplatnil odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 z dodaných služieb v sume 1,190.225,- Sk z dodávateľských faktúr od dodávateľa MS Kovozber, s.r.o.. Žalobca ďalej tvrdí, že firmu MS Kovozber,s.r.o. mu dohodil p. Q. Q., avšak nevedel či služby vykonali pracovníci tejto firmy a osobne si pracovníkov, ktorí pracovali na akciách neoveroval. Uviedol, že s nikým zo spoločnosti MS Kovozber,s.r.o. teda ani s konateľom Mariánom Novákom osobne nejednal a všetky transakcie išli cez p. Q. Q., teda objednávky prác, súpisy vykonaných prác. Platby prebiehali v hotovosti tak, že pracovníkom pracujúcich na akcii žalobca vyplácal zálohy do výšky 50 % z vykonaných prác oproti podpisu na lístok a po obdržaní faktúry a príjmového pokladničného dokladu od spoločnosti MS Kovozber, s.r.o., ktoré priniesol p. Q. bol vyplatený rozdiel medzi sumou na príjmovom pokladničnom doklade a vyplatenými zálohami. Svedok Q. vo svojej výpovedi nepotvrdil tvrdenia žalobcu, keď v zápisnici o ústnom pojednávaní vykonanej dňa 30.7.2009 za prítomnosti žalobcu uviedol, že dohodil p. Radošovskému t.j. žalobcovi nejakú stavebnú firmu, avšak presne nevedel o akú išlo, myslel si, že išlo o firmu KALMAGOLD, s.r.o. so sídlom buď v Žiari nad Hronom alebo v Zlatých Moravciach. Majiteľom tejto firmy bol p. L. B., s ktorým on jednal. Ďalej uviedol, že spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. nepozná, nepozná ani p.Mariána Nováka, ani p. L.L., s ktorými nikdy nebol v kontakte. Doklady, ktoré dostával v zalepenej obálke od p.Radošovského odovzdával p. B., ktorý vystupoval za spoločnosť Kalmagold, s.r.o..Čo bolo obsahom obálky nevedel. Z výpovede svedka - konateľa spoločnosti MS Kovozber, s.r.o. p. Mariána Nováka vykonanej pred daňovým úradom dňa 27.3.2009 vyplýva, že tento poprel, že by poznal p. Radošovského t.j. žalobcu. Uviedol, že spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. nejaké práce pre žalobcu vykonala, avšak nevie o aké práce sa jednalo. Ďalej uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Pokiaľ sa jedná o otázky kde boli výkopové práce vykonané, komu boli odovzdané, kto jednal s p. Q., ako prichádzalo k odovzdávaniu faktúr svedok Novák uviedol, že o tomto nemá žiadnu vedomosť a odvolal sa na svedka L.L.. Z výpovede svedka L.L., vykonanej pred Daňovým úradom Nováky vyplýva, že tento svedok do zápisnice uviedol, že p. Nováka pozná len zbežne cca dva roky keď pracoval v kasíne v Žiari nad Hronom a toto kasíno navštevoval. Spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. nepozná a nič mu názov tejto spoločnosti nehovorí. K predmetnej spoločnosti nebol nikdy v žiadnom vzťahu, nikdy ju nezastupoval a nezjednával pre ňu žiadne obchody. Ako vyplýva z výpovedí vyššie uvedených svedkov, tvrdenie žalobcu, že spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. bolo dodávateľom výkopových prác pre žalobcu, nebolo ničím potvrdené. Na základe týchto zistených skutočností v danom prípade bola spochybnená reálnosť deklarovaných obchodných prípadov, nie však existencia dodanej služby. Skutočnosť, že boli vykonané výkopové práce je nesporná, avšak žiadnym dôkazom nachádzajúcim sa v spisovom materiáli nebolo preukázané, že by tieto práce pre žalobcu vykonala spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. tak ako to vyplývalo z daňových dokladov, ktoré boli predložené daňovému úradu za účelom odpočítania dane. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu daňových orgánov v konkrétnej veci sa musí obmedziť len na hodnotenie, či vykonané dôkazy z ktorých daňové orgány vychádzali nie sú pochybné a to najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady daňového tvrdenia a ďalej na otázku či vykonané dôkazy robia vôbec možný skutkový záver ku ktorému daňové orgány dospeli. Súd dospel k záveru, že správne orgány pristúpili k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom vypočuli všetkých svedkov, ktorí mohli ozrejmiť skutočnosti potrebné na rozhodnutie, zabezpečili všetky dostupné dôkazy a pri svojom rozhodovaní vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne posúdený, súd sa s touto námietkou nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované medzi subjektmi, ktoré sa na týchto faktúrach nachádzajú. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane t.j. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. V danom prípade svedkovia Marián Novák - konateľ spoločnosti MS Kovozber, s.r.o. ako aj svedok Q. Q. na ktorého sa žalobca odvolával, že sprostredkovával vykonávanie prác nepotvrdili skutočnosti, že k obchodom, ktoré boli fakturované skutočne došlo. Svedok Novák uviedol, že žalobcu nepozná. Reálnosť dodania prác spoločnosťou MS Kovozber, s.r.o. pre žalobcu je spochybnená aj tým, že podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, táto spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra nemá vo svojom predmete podnikania tie činnosti, ktoré boli uvedené na faktúrach a okrem toho táto spoločnosť sa podľa Daňového úradu v Lučenci nedržiava v sídle uvedenom v obchodnom registri, nekomunikuje s daňovými úradmi a od júna 2008 nepriznávala daň z DPH. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena zo strany daňového subjektu, čoho následkom je neuznanie jeho tvrdení, ktoré tento preukazoval v priebehu daňového konania. Keďže dôkazné bremeno je na platiteľovi, jeho povinnosťou je ak si uplatní právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, preukázať, že predložené dôkazy, teda faktúry deklarujú skutočne dodané služby tými subjektmi, ktoré sú na týchto faktúrach uvedené, čo značí v danom prípade, žalobca bol povinný preukázať, že dodávateľom fakturovaných služieb bola spoločnosť MS Kovozber, s.r.o. a svojimi dôkazmi vyvrátiť všetky pochybnosti zo strany daňových úradov. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.