Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/56/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200441 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Peter Varga - DOBASPO, Nám. SNP 195/38, 929 01 Dunajská Streda IČO: 32322691, právne zastúpený advokátom: JUDr. Radovan Hrabovecký, AK Hrabovecký & Partners, s.r.o., Nám. Martina Benku 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/227/508-61295/2010/992013-r zo dňa 7.6.2010 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 25.8.2010 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.I/227/508-61295/2010/992013-r zo dňa 7.6.2010, ktorým v podstate potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dunajská Streda č.612/230/59732/09/Stan zo dňa 8.10.2009, o vyrúbení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb žalobcovi za zdaňovacie obdobie rok 2001 v sume 29.968,13 Eur a zmenil vo výrokovej časti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom zmena výroku pozostávala z doplnenia čísla zákona o dani z príjmov, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a je v rozpore s obsahom spisov. Prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe neúčinného zákona, nakoľko rozhodoval na základe zákona č.595/2003 Z.z. o daniach z príjmov, pričom mal rozhodovať podľa v tom čase platného účinného zákona č. 366/1999 Z.z. V konaní nebol vypočutý svedok Ing. L., ktorý bol v danom prípade rozhodujúcim svedkom pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka M. S. zo dňa 4.3.2010, nedostatočne sa zaoberal aj čestným prehlásením tohto svedka. Žalovaný správny orgán prvého stupňa v konaní nerešpektoval právny názor vyslovený rozsudkom NS SR č.3Sžf 10/2008 zo dňa 26.2.2009, ktorý v predchádzajúcom konaní zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci 14S/110/2005 vydané dňa 6.9.2007. Už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa predložil tomuto príjmové doklady preukazujúce uhradenie odplaty za vykonanie výkopových prác v prospech spoločnosti EFFORT,a.s., ktorých vykonanie bolo preukázané práve svedeckými výpoveďami svedka M. S., čestným prehlásením tohto svedka zo dňa 11.6.2007, čestným prehlásením svedka Y. M. zo dňa 9.5.2003 ako aj zápismi v stavebnom denníku. Medzi faktúrou žalobcu zaslanou spoločnosti SOLHYDRO spol. s r.o. a sumou fakturovanou spoločnosťou EFFORT, a.s. na žalobcovi je rozdiel vyplývajúci z toho, že tieto faktúry vychádzali z dvoch rozdielnych zmlúv o dielo, pretože v zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a spoločnosť SOLHYDRO s.r.o. bola dohodnutá pevná cena za dielo, t.j. vykonanie výkopových prác a v zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou EFFORT, a.s. bola dohodnutá cena za 1m3 zeminy. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2010 uviedol, že daňový subjekt neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a preto predmetné výdavky nemohol uznať za daňové, pretože ide o výdavky, ktoré nespĺňajú podmienky uznateľnosti daňového výdavku podľa § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal daňovému úradu, že boli uzatvorené zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFFORT a.s. prostredníctvom tretej osoby a rovnako nepreukázal, kto v skutočnosti prevzal sumu za výkopové práce. Na pojednávaní, nariadenom na prejednanie veci, právny zástupca žalobcu uviedol, že v prvom rade žalovaný nesprávne vyhodnotil rozpor vo vyjadrení svedka S. zo dňa 4.3.2010 a jeho čestnom prehlásení, bez akéhokoľvek odôvodnenia akceptoval len tú časť jeho vyjadrenia, ktorá bola v neprospech žalobcu. Vypočutie svedka Ing. L., ktoré odmietol žalovaný vykonať, je potrebné na preukázanie reálneho odovzdania finančných prostriedkov p. G., resp. Ing. L.. Preukázateľnosť výdavku je v konaní dostatočne preukázaná uzatvorením zmluvy o dielo medzi spoločnosťou EFFORT, a.s. a žalobcom, pričom obsah tejto zmluvy je preukázaný práve výpoveďou svedka S. a jeho čestným prehlásením založeným v spise. Zmluvu uzatvoril za spoločnosť EFFORT, a.s. Ing.G., ktorý bol splnomocnený p.S., a ktorý mal generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti EFFORT, a.s. udelenú štatutárom spoločnosti p. E.. Poverený zástupca žalovaného zdôraznil, že plná moc udelená štatutárnym zástupcom spoločnosti EFFORT, a.s. p. E. pre p. S. bola predčasne zrušená. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že Dodatočným platobným výmerom č. 612/230/22277/03/Darn zo dňa 8.4.2003 vydaným Daňovým úradom Dunajská Streda v spojení s rozhodnutím DR SR č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.7.2003 daňové orgány na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2001 dorúbili žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb vo výške 419 022,-Sk. V konaní nepovažovali za riadne preukázané, že daňový výdavok vo výške 899.000,- Sk uplatnený v súvislosti s fa. č. 8/2001 vystavenou spoločnosťou Effort a.s. bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu v zmysle § 24 zák. č. 366/1999 Z.z., nakoľko spoločnosť Effort a.s. podľa svojho vyjadrenia predmetnú faktúru nevystavila, , práce na nej uvedené nevykonala a finančné čiastky uvedené na príjmových dokladoch neobdržala. V súdnom konaní vedenom na KS v Trnave pod sp. zn. 14S/110/2005 súd rozsudkom zo dňa 6.9.2007 zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí s poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností. Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní stotožnil so závermi daňových orgánov. Na základe odvolania podaného žalobcom, NS SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf 20/2008 zo dňa 26.2.2009 rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovel a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty ) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem na strane druhej ( u iného daňového subjektu), prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok. V ďalšom konaní, po doplnení dokazovania ohľadne preukázateľnosti tvrdeného výdavku v rámci opakovanej daňovej kontroly u žalobcu, Daňový úrad v Dunajskej Strede znovu zistil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb v sume 29.968,13 Eur na základe toho, že daňový subjekt nepreukázal hodnoverným spôsobom, že práce za výkop s naložením a dopravou do 3000 m v množstve a dohodnutej cene v celkovej sume 890.000,-Sk boli vykonané. Nepreukázal hodnoverným spôsobom, že práce uvedené na faktúre č.10092001-12, na ktorej bol deklarovaný ako dodávateľ spoločnosť EFFORT, a.s., vykonala táto spoločnosť, nepreukázal, že fa. č.8/2001 vystavená pre spoločnosť SOLHYDRO spol. s r.o. je faktúrou prefakturovaných prác za výkopové práce, pretože u týchto faktúr zistil časový nesúlad, rozdielnu sadzbu DPH a rozdiel v množstve výkopových a prepravných m3 zeminy. Správny orgán ďalej uviedol, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mu výdavok vo výške 890.000,- Sk v r. 2001 vznikol. Na základe týchto skutočností bol vydaný Dodatočný platobný výmer č. 612/230/59732/09/ Stan zo dňa 8.10.2009, ktorým správca dane dorúbil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2001 v sume 29.968,13 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.11.2009 odvolanie, v ktorom namietal neodôvodnené neuznanie výdavkov uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly zo strany správcu dane. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ohľadne výšky vyrubeného rozdielu dane potvrdil, ale zmenil text výrokovej časti v súvislosti s uvedením čísla zákona o dani z príjmov, na základe ktorého správca dane rozhodoval, keďže prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti uvádzal zákon č. 595/2003 Z.z., pričom rozhodoval podľa zák. č. 366/1999 Z.z.. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyhodnotil jednotlivé dôkazy tak, že materiálnu existenciu výdavku vo výške 890.000,-Sk daňový subjekt nepreukázal, pretože výkopové práce vo výške uvedenom objeme neboli preukázané žiadnym relevantným dôkazom a zároveň nebola preukázaná skutočnosť, že za tieto výkopové práce boli finančné prostriedky naozaj zaplatené spoločnosti EFFORT, a.s.. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31.12.2011 Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov, účinného v období, ktorého sa týkala predmetná daňová kontrola Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov, ktorými je pri svojom rozhodovaní viazaný (§250h O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán rozhodoval vo veci podľa neúčinného zákona č.595/2003 Z.z., súd považuje za nedôvodnú. Zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že išlo len o pisársku chybu vo výroku rozhodnutia , pretože prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia použil práve ust. zákona č.366/1999 Z. z. a jednak žalovaný ako druhostupňový správny orgán túto nesprávnu časť výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zmenil napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ ide o dôvodnosť požiadavky na vykonanie výsluchu navrhovaného svedka Ing. Záhorana, súd má za to, že ani prípadný obsah takejto výpovede by nemal zásadný vplyv na právny záver daňových orgánov, pretože tento svedok podal ešte dňa 23.12.2003 čestné prehlásenie, v ktorom doslova uviedol, že čestne prehlasuje, že niekedy v prvej polovici septembra v r. 2001 ho požiadal p. S. M., aby doručil obálku s nejakými písomnosťami, nejednalo sa však o finančnú hotovosť, týkajúce sa nejakých bližšie nešpecifikovaných prác p. I.. Tento svedok teda jednoznačne poprel, že by sprostredkoval doručenie peňazí od M. S.alobcovi. Ak si tento svedok nepamätal v období tesne po vykonaní daňovej kontroly čo bolo obsahom zásielky, ktorú doručoval, nie je pravdepodobné , že by si spomenul na túto skutočnosť po uplynutí ďalších rokov. Navyše tento svedok jednoznačne vyvrátil to, že by obsahom obálky bola finančná hotovosť, pričom podľa názoru žalovaného práve túto skutočnosť mal tento svedok potvrdiť. Ani z čestného prehlásenia spísaného svedkom M. S. dňa 11.6.2007 nevyplýva skutočnosť, kto fyzicky prevzal za zhotoviteľa výkopových prác spojených s dopravou zeminy finančné prostriedky od objednávateľa t.j. od žalobcu. V tomto čestnom prehlásení svedok uvádza len to, že objednávateľovi bola vystavená faktúra na sumu 890.000,- Sk bez DPH a objednávateľ fakturovanú sumu uhradil na základe jednotlivých príjmových pokladničných dokladov. Námietka žalobcu smerujúca k spochybneniu správnosti vyhodnoteniu vyjadrenia svedka S. je podľa názoru súdu neopodstatnená. Žalobca vyhodnotil jeho výpoveď zo dňa 4.3.2010 vo svoj prospech, pričom pri hodnotení tejto výpovedi využil nepresnosti vo formulácii jednotlivých odpovedí tohto svedka. Treba však zdôrazniť, že z výpovede svedka M. S. vykonanej pred daňovým úradom dňa 4.3.2010 vyplýva, že jednoznačne poprel, že by uzatvoril zmluvu o dielo medzi spoločnosťou EFFORT, a.s. Komárno ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom prostredníctvom tretej osoby Ing. F. G. na výkopové práce spojené s dopravou. Na otázku či takúto zmluvu uzatvoril výslovne uviedol odpoveď „nie“. Pokiaľ ide o jeho čestné prehlásenie zo dňa 11.6.2007, uviedol, že takéto skutočne spísal. Na otázky či vystavil za obchodnú spoločnosť EFFORT, a.s. faktúru č.10092001-12 zo dňa 10.9.2001 a či prijal za obchodnú spoločnosť EFFORT, a.s. v hotovosti nejaké finančné prostriedky za výkopové práce, uviedol, že nie. Na druhej strane uviedol, že bol splnomocnený štatutárom spoločnosti EFFORT, a.s. K. E. na zastupovanie tejto spoločnosti a že bol svedkom komunikácie medzi Ing. G. a K. I. zastúpeným A. I. vo veci zhotovenia diela spoločnosťou EFFORT, a.s. pre K. I.. Tento svedok síce teda potvrdil vykonanie výkopových prác, avšak nepotvrdil, resp. poprel, že by za tieto práce prijal za spoločnosť EFFORT, a.s. akékoľvek finančné prostriedky. Sporná je aj samotná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o dielo so spoločnosťou EFFORT a.s.. Podľa vyjadrenia žalobcu štatutárny zástupca spoločnosti EFFORT, a.s. p. E. mal splnomocniť na zastupovanie spoločnosti p. S. a následne p. S. mal splnomocniť Ing. G., ktorý mal uzatvárať zmluvy o dielo so žalobcom za spoločnosť EFFORT, a.s.. Keďže práve osoba, ktorá uzatvárala tieto zmluvy, Ing. G. je mŕtvy, mal túto skutočnosť potvrdiť práve svedok S., ktorý mal splnomocniť práve Ing. G. na zastupovanie spoločnosti EFFORT, a.s.. Ako však vyplýva zo zápisnice zo 4.3.2010 svedok S. poprel, že by splnomocnil Ing. G. na takéto zastupovanie a uviedol, že tohto mohol splnomocniť štatutárny orgán spoločnosti EFFORT, a.s. p. E.. Tento však vo svojej výpovedi poprel, že by práve on priamo splnomocnil Ing. G., aby uzatvoril so žalobcom zmluvy o dielo na výkopové práce. Skutočnosť, že došlo k vykonaniu výkopových prác je zrejmá a súd ju ani nespochybňoval. Nie je však jednoznačne preukázané zo strany žalobcu, kto prijal sumu za výkopové práce, keďže z výpovede štatutárneho zástupcu spoločnosti EFFORT, a.s. p. E. je nesporné, že spoločnosť EFFORT, a.s. tieto peniaze neprijala. K. E., vypočúvaný ako predseda predstavenstva do zápisnice o miestnom zisťovaní vykonanej Daňovým úradom Komárno dňa 16.9.2002 doslova uviedol, že v čase jeho pôsobenia v spoločnosti spoločnosť EFFORT nevykonávala žiadne práce spojené s výkopom a dopravou. Faktúra, ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu nie je vystavená jeho osobou, hoci pečiatka je originálna, ale podpis na nej mu nie je známy. Poprel, že by spoločnosť za výkopové práce na základe tejto faktúry obdržala nejakú tržbu, k príjmovým pokladničným blokom, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu uviedol, že tieto neboli vystavené jeho osobou, príjem do pokladne z tejto činnosti nebol žiadny. Pečiatka na týchto príjmových dokladoch je síce originálna, ale opätovne uviedol, že podpis na týchto dokladoch je pre neho neznámy. V nadväznosti na vyhodnotenie vyššie uvedených skutočností, súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku, že v konaní správnych orgánov nebol rešpektovaný právny názor v vyslovený v rozsudku NS SR 3Sžf 20/2008. V súlade s jeho odôvodnením daňové orgány skúmali, či je preukázaná samotná materiálna existencia sporného výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Skutočnosť zrejmého vykonania výkopových prác v rozsahu približne zodpovedajúcom cene za ich vykonanie sama o sebe nepostačuje na preukázanie, že suma uplatnená ako výdavok bola v danom rozsahu nejakému subjektu uhradená. Sporný výdavok nie je možné považovať za uznateľný v zmysle § 24 zák. č. 366/1999 Z.z.. Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutkový stav bol daňovými orgánmi nesprávne posúdený. Ako bolo vyššie uvedené, na preukázanie daňového výdavku na účely zníženie základu dane v zmysle § 23 zák. č. 366/1999 Z.z. nepostačuje iba predloženie faktúry, ktorá má osvedčiť existenciu výdavku. Daňovník musí byť schopný preukázať, že objektívne preukázaný výdavok bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 29 ods. 1 zákona o správe daní, je dôkazné bremeno práve na strane daňového subjektu. V preskúmavanom konaní si daňové orgány zabezpečili dôkazy v dostatočnom rozsahu, tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotili a svoje závery logicky odôvodnili. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo dostatočne nepreukázal, že predmetná suma bola vyplatená konkrétnemu subjektu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.