Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/62/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200464 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Dolné Saliby, 925 02 Dolné Saliby, IČO: 00 587 761, právne zastúpený advokátom: Mgr.Šimonom Bokom, B.K.F. advokátska kancelária, v.o.s., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/227/17797-71319/2010/992906-r zo dňa 11.06.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/227/17797-71319/2010/99 2906-r zo dňa 11. júna 2010 a rozhodnutie Daňového úradu Galanta č. 615/230/40618/09/GALO zo dňa 2. novembra 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 632,04 Eur na účet zastupujúceho advokáta žalobcu Mgr. Šimona Boku, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v U. H., a.s. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 9.9.2010 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. č. I/227/17797-71319/2010/99 2906-r zo dňa 11. júna 2010, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Galanta č. 615/230/40618/09/GALO zo dňa 2.11.2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2006 v sume 2.416,91 Eur. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal vecnou stránkou veci, rozhodnutie daňového úradu bolo nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav, pričom v konaní neboli dodržané lehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. keď prvostupňový daňový úrad vydal nové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer až mesiac po doručení rozhodnutia, ktorým mu bola vec vrátená ( v predchádzajúcom konaní odvolací správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil mu vec na nové prejednanie), čím nebola dodržaná 15-dňová lehota podľa vyššie citovaného ustanovenia. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný nesprávne prekvalifikoval príjmy zo živnosti Ing. I. C. - INGMAR na príjmy zo závislej činnosti, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal, že žalobca uzatvoril s Ing. I. C. - INGMAR riadnu mandátnu zmluvu, obsahom ktorej bolo oprávnenie Ing. I. C. na obchodné vedenie PD Dolné Saliby. Ing. I. C. vykonával túto činnosť ako podnikateľ - živnostník a všetky príjmy z tejto činnosti boli príjmami z podnikania, čo však daňové úrady neakceptovali a posúdili tieto príjmy ako príjmy zo závislej činnosti. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.1.2010 vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by sa nerozhodovalo v lehotách určeným zákonom č. 511/1992 Zb.. Žalobca si nesprávne vykladá ust. § 44 ods. 6 citovaného zákona s uvedením, že lehota uvedená v tomto ustanovení nie je poriadkovou lehotou. Žalovaný uvádza, že zákon č.511/1992 Zb. neurčuje v žiadnom ustanovení daňovému úradu, aby po zrušení napadnutého prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom opätovne prvostupňový správny orgán rozhodol v určitej lehote. Pokiaľ ide o posudzovanie vzťahu vytvoreného medzi žalobcom a Ing. I. C. - INGMAR na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi týmito stranami, má žalovaný za to, že Ing. I. C. pri výkone práce pre platiteľa príjmu bol povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa príjmu t.j. žalobcu, pričom pri výkone svojej činnosti bol závislý od rozhodnutí predstavenstva. Na pojednávaní konanom dňa 28.6.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že potom ako bola vec vrátená odvolacím správnym orgánom prvostupňovému správnemu orgánu - Daňovému úradu Galanta, tento vydal platobný výmer v rozpore so zákonom, keď tento dodatočný platobný výmer nebol vydaný do 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Pokiaľ ide o vyrubenie rozdielu dane z príjmov zo závislej činnosti, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne prekvalifikovali činnosť vykonanú na základe mandátnej zmluvy na závislú činnosť. Poukázal, že hoci je mandátna zmluva typom príkaznej zmluvy, jej obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby, pričom rozdiel nie je v obsahu, ale v subjekte, t.j. či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. V danom prípade si myslí, že zmluvné strany uzatvorili obchodnoprávny vzťah a nemalo dôjsť k prekvalifkikovaniu predmetného vzťahu na závislú činnosť. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o námietku nedodržania lehoty v § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., je táto lehota uvedená ako poriadková a jej nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o pracovný vzťah medzi Ing. I. C. a PD Dolné Saliby, boli títo v pozícii zamestnávateľa a zamestnanca, keďže Ing. I. C. bol poskytnutý telefón, kancelária, ktoré patrili družstvu a nevyužíval ich ako podnikateľ a navyše tento pri plnení svojich úloh postupoval podľa pokynov predstavenstva družstva ako štatutárneho orgánu v zmysle stanov družstva. Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že na základe vykonanej daňovej kontroly v Poľnohospodárske družstvo Dolné Saliby daňový úrad zistil, že platiteľ dane, teda žalobca porušil § 35 ods.1 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď v r. 2006 z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplatených pre daňovníka Ing. I. C. nezrazil preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Odplata za služby bola daňovníkovi neoprávnene vyplatená ako príjem zo živnosti ( § 6 ods. 1 písm. b) zákona) a nie ako príjem zo závislej činnosti ( § 5 ods. 1 zákona). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 6.7.2009 odvolanie, v ktorom poukázal, že Ing. I. C. pracoval pre PD Dolné Saliby ako živnostník na základe mandátnej zmluvy, pričom táto zmluva neprestavuje stav podriadenosti a nadriadenosti aj keď konal podľa pokynov mandanta, neznamená to vznik závislého vzťahu, ide len o špecifické vyjadrenie druhu zmluvy, ktorou sa poskytujú manažérske služby alebo právne služby. Druhostupňový správny orgán t.j. žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 11.6.2010 potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a poukázal, že na základe vykonaného dokazovanie je potrebné skonštatovať, že uzatvorením zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Ing. I. C. došlo k obchádzaniu ustanovení obchodného zákonníka o družstve, keďže mandatár Ing. I. C. - INGNMAR nebol ani zamestnancom, ani členom družstva a napriek tomu bol poverený vykonávať funkciu predsedu družstva. Zo zistených skutočností sa preto jeho príjem nepovažuje za príjem zo živnosti, ale za príjem zo závislej činnosti, na základe čoho bol daňový subjekt ako platiteľ dane ( žalobca) v súlade s ust. § 35 ods. 1, 2 a 6 zákona o dani z príjmov povinný zrážať z úhrad vyplatených Ing. I. C. mesačné preddavky na daň a odviesť ich správcovi dane. Krajský súd predmetnú vec prejednal v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p... Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 35 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3 a 6 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie. (2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19%. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1. (6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (1) Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b) príjmy zo živnosti, 25) c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Pokiaľ ide o námietku žalobcu nedodržania lehoty, podľa ktorej bol prvostupňový správny orgán povinný po tom ako mu bola vec vrátená odvolacím správnym orgánom, rozhodnúť podľa § 44 ods. 6 zák.č.511/1992 Zb. a vydať dodatočný platobný výmer v lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly, je podľa názoru súdu táto námietka nedôvodná, keďže v danom prípade ide o poriadkovú lehotu, ktorá nijakým spôsobom nemá vplyv na lehoty, v ktorých je povinný daňový úrad rozhodovať. Súd však dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil vec, keď prekvalifikoval príjmy vyplývajúce zo živnosti na príjmy zo závislej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na to, že správca dane sa pri dokazovaní sústredil iba na obsah mandátnej zmluvy bez toho, že by zisťoval u zmluvných strán ich skutočnú vôľu pre aký druh pracovnej činnosti sa na základe tejto zmluvy rozhodli. Podľa § 266 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. To znamená, že sa vychádza z obsahu prejavu vôle premietnutého do právneho vzťahu, v danom prípade do zmluvného vzťahu - mandátnej zmluvy. Výklad správcu dane je značne úzky a pri hodnotení postupu daňového subjektu nevychádza zo zmyslu a obsahu konania. Je potrebné podotknúť, že širší výklad podnikania a investícii musí byť v prospech podnikateľov a následne aj v prospech štátneho rozpočtu, na čom sa ustálila aj súdna judikatúra. Práva úprava plnenia záväzkov umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu v rámci zákonného rámca dohodnúť podmienky plnenia, ktoré premietnu do zmluvy. Potom treba výklad zmluvy ako prejavu vôle vykladať podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, pretože prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu je rozhodujúci pri jeho posudzovaní. Akýkoľvek iný výklad prejavu vôle je v rozpore so zákonom. Ak správca dane nezohľadňuje obsah zmlúv ako základný prejav vôle aj pre daňové účely, postupuje v rozpore so zákonom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z obsahu administratívneho a súdneho spisu súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán (správca dane) ako aj žalovaný nedostatočne a neúplne vyhodnotili prejav vôle zmluvnej strany - živnostníka - Ing. I. C. uvedený v mandátnej zmluve, na základe ktorej vykonával tento živnostník práce pre žalobcu. Rozhodujúcim momentom, ktorý boli povinní daňové úrady v rámci daňového konania skúmať je ten, že v rámci dokazovania mali preverovať úmysel Ing. I. C. uzatvoriť so žalobcom obchodnoprávny vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka alebo vzťah pracovnoprávny podľa ustanovení Zákonníka práce a to bez ohľadu na to ako bola zmluva pomenovaná. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia NS SR č. 5Sžf 36/2009 zo dňa23.2.2010 ako aj 3Sžf 80/2008 zo dňa 23.4.2009, ktorý sa nachádza aj v spisovom materiáli a ktorý predložil súdu právny zástupca žalobcu. Na záver treba skonštatovať, že krajský súd na rozdiel od žalovaného neposúdil príjmy Ing. I. C. - INGMAR ako príjmy zo závislej činnosti, pretože nebola rešpektovaná zmluvná voľnosť strán. O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia uplatnených podľa vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. pri troch úkonoch zastupujúceho advokáta ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012) po 2x120,23 Eur a 1x127,17 Eur + 2 krát režijný paušál 7,21 Eur a 1x 7,63 Eur, keď hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyššie uvedenej vyhlášky predstavuje 1/6 z výpočtového základu, čo v r.2010 činilo 120,23 Eur a v r.2012 127,17 Eur. Súčasne súd žalobcovi priznal náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012 z Bratislavy do Trnavy a späť vo výške 37,37 Eur aj s DPH (31,14 Eur bez DPH + 6,23 DPH) ako aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie za 4 polhodiny á 12,72 Eur, čo celkom s DPH predstavovalo 61,04 Eur ( 50,87 Eur bez DPH + 10,17 Eur DPH). Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu hotových výdavkov vo výške 66,- Eur za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby. Žalobcom celkom uplatnené trovy konania teda predstavovali 632,04 Eur, ktoré budú po právoplatnosti tohto rozsudku poukázané na účet zastupujúceho advokáta žalobcu Mgr. Šimona Boku. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.