Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/104/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200552 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200552.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Mgr.Mgr.Q. E. U., PhD., bytom P. XXXX/X, Q., právne zastúpená advokátom: Mgr. Marian Hrbáň, sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 738/2010-A2010/09034 zo dňa 21.07.2010 takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Obvodného úradu Trnava, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Oddelenie priestupkové ( žalovaného) č. 738/2010-A2010/09034 zo dňa 21.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010 žalovaný zastavil priestupkové konanie vedené proti Ing. E. E. podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č.372/1990 Zb. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť Ing. E. E. na tom skutkovom základe, že dňa 23.4.2010 v čase okolo 14,30 hod. na ul. U. v Q., pri návšteve svojho maloletého syna Q. mal vulgárne osočovať Q. E. U. a nadávať jej, čím sa mal voči nej hrubo správať a narušiť tak občianske spolunažívanie. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podala dňa 27.10.2010 žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že správny orgán porušil zákon, keď s ňou nekonal a nedoručil jej svoje rozhodnutie ako aj to, že správny orgán nesprávne posúdil vec a týmto nezákonným postupom vylúčil žalobkyňu ako účastníčku konania. Ďalej namietala, že správny orgán porušil ust. § 51 zákona o priestupkoch, podľa ktorého ak nie je v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné právne predpisy o správnom konaní a v tejto súvislosti bol správny orgán povinný postupovať podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, keďže samotné dokazovanie sa zredukovalo len na zhodnotenie jej výpovede a výpovede obvineného, pričom výpovede ďalších svedkov - príslušníkov mestskej polície neboli náležite vyhodnotené. Na záver svojho odvolania poukázala aj na skutočnosť, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď vyjadrenia správneho orgánu pôsobia protirečivo a nie je z nich zrejmé, či sa správny orgán riadne zaoberal vecou a skutok posúdil aj z hľadiska toho, že sa stal nielen na ul. U. v Q., ale aj na ul. Q. v Q.. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.3.2011 vyplýva, že priestupková vec bola žalovanému postúpená Obvodným oddelením Policajného zboru Trnava so správou o výsledku objasňovania priestupku, pričom spisový materiál im bol doručený dňa 2.6.2010. Zo spisového materiálu žalovaný zistil, že žalobkyňa podala dňa 23.4.2010 oznámenie na Ing. E. E. za to, že tento dňa 23.4.2010 v čase okolo 14,30 hod. na ul. U. v Q., pri návšteve svojho maloletého syna Q. túto vulgárne osočoval, nadával jej , pričom jeho chovanie bolo neprístojné a musela ho ukľudniť až prítomnosť príslušníkov Mestskej polície Trnava. Keďže preverením oznámenia bolo zistené, že skutok ktorého sa dopustil Ing. E. E. je len priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch, bol spisový materiál odstúpený políciou žalovanému za účelom prejednania priestupku. Žalovaný v ústnom konaní prejednal priestupok, pričom pri zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), že spáchanie priestupku nebolo Ing. E. E. preukázané a preto konanie zastavil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že riadne vyhodnotil všetky dôkazy uvedené oznamovateľkou (žalobkyňou), obstaral si všetky doklady potrebné na rozhodnutie, vykonal všetky úkony, ktoré mali rozhodujúci význam, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali to, že skutok sa stal tak ako to uviedla oznamovateľka (žalobkyňa). Krajský súd predmetnú vec prejednal bez pojednávania v zmysle § 244 a nasl. v spojení s § 250f ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože bola podaná neoprávnenou osobou, a preto podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Z rozhodnutia žalovaného súd zistil, že žalovaný ako príslušný správny orgán na prejednávanie priestupkov podľa zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch v priestupkovom konaní prejednal oznámenie žalobkyne vo veci skutku, ktorého sa mal dopustiť Ing. E. E. tým, že dňa 23.4.2010 v čase o 14,30 hod. v Q., na ul. U., počas návštevy svojho maloletého syna Q., mal vulgárne osočovať Q. E. U. a nadávať jej, čím sa mal voči nej hrubo správať a narušiť tak občianske spolunažívanie. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní zo spisového materiálu, ktorý mu bol postúpený OO PZ Trnava, z výpovede obvineného z priestupku, z výpovede oznamovateľky (žalobkyne), z výpovede svedkov Mgr. I. G. a písomného vyjadrenia T. P.. Z týchto podkladov žalovaný dospel k záveru, že nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, okrem výpovede oznamovateľky, že by sa Ing. E. E. dopustil skutku tak ako to uviedla žalobkyňa, a preto použijúc zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného konanie zastavil, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal. Podľa názoru súdu z hľadiska tohto konania je v prvom rade dôležité vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobkyne, teda či je žalobkyňa vôbec oprávnená na podanie predmetnej žaloby. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, Pokiaľ žalobkyňa namieta právnu kvalifikáciu priestupku keď uvádza, že priestupok mal byť posudzovaný podľa § 49 ods. 1 písm. a) a nie podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.372/1990 Zb., tak v tomto smere je potrebné zdôrazniť, že priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č.372/1990 Zb. sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. V danom prípade zákon vyžaduje skutočnosť, že priestupca musí uviesť o poškodenej osobe nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Pri naplnení skutkovej podstaty tohto priestupku je teda potrebné, aby sa jednalo buď o nepravdivý údaj alebo údaj inak pravdivý, ktorý je ale schopný vyvolať v dôsledku zásahu inej skutočnosti účinky, ktoré by inak nevyvolal. Správny orgán kvalifikoval priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb., keď vychádzal zo samotného skutku, ktorý sa mal stať tak, že obvinený z priestupku osočoval a vulgárne nadával žalobkyni. Toto konanie subsumoval žalovaný pod iné hrubé konanie, ktoré je pojmovým znakom ust. § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. Iným hrubým konaním má zákonodarca na mysli práve takéto verbálne a drobné fyzické útoky ( bez ujmy na zdraví poškodenej osoby). Otázka právnej kvalifikácie je práve v tomto prípade rozhodujúca vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobkyne. Ak vychádzame z ust. § 72 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb., tak účastníkmi v konaní o priestupku sú a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa bola oznamovateľkou priestupku, avšak pri uplatnení práv účastníka podľa § 72 písm. d) s poukazom na ust. § 68 ods. 1 zák.č.372/1990 Zb. musí byť súčasne splnená aj podmienka, že ide o oznamovateľku priestupku, ktorý je kvalifikovaný podľa § 42 a § 49 ods. 1 písm. a) zák.č.372/1990 Zb. Skutok kladený za vinu Ing. Mihalejemu bol kvalifikovaný ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. Právna kvalifikácia tohto skutku je podľa názoru súdu správna a vychádza z podstaty protiprávneho konania priestupcu, ktorým mali byť vulgárne nadávky a osočovanie na adresu žalobkyne. Ide o konanie, ktoré treba chápať ako o iné hrubé konanie vo vzťahu k porušovaniu zásad spolunažívania občanov. V žiadnom prípade nejde o konanie smerujúce k ublíženiu na cti inej osobe alebo k vydaniu tejto osoby na posmech, pretože vo vzťahu k tejto právnej kvalifikácii chýba tomuto konaniu pojmový znak, ktorým je zverejnenie, resp. uvedenie takého údaju, ktoré by u tretích osôb vyvolali také následky, ktoré by vo vzťahu k poškodenej osobe boli považované za hanlivé a zahanbujúce. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.