Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/115/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200593 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200593.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: NEPCO SK, s.r.o., Z. Kodálya 769/29, Galanta, právne zastúpený: JUDr. Eleonóra Zuzáková, advokátka, so sídlom Mierové nám. 4, Galanta proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 047 10/7946-29842/Kov zo dňa 12.10.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 15.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra zo dňa 3. augusta 2010 č.r. 43 962 027 10/7214-23328/Čer o uložení pokuty podľa § 78 ods. 2 písm. g) zákona o odpadoch vo výške 300 eur za nevedenie evidencie odpadov, ktorých zber a zhodnocovanie odpadov žalobca vykonáva a podľa § 78 ods. 3 písm. c) zákona o odpadoch vo výške 16 300 eur za to, že vykonáva svoju činnosť zhodnocovanie odpadov plastov bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy vydávaného podľa zákona o odpadoch. V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, preto že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pri uložení pokuty ako sankcie za správny delikt nerešpektoval žalovaný príslušné ustanovenia zákona o odpadoch a o správnom konaní. Spochybnil tvrdenie, že ako kontrolovaný subjekt neprijal žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nakoľko preukázateľne bezprostredne po uskutočnení operatívnej kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa zariadenie na zhodnocovanie odpadov žalobca prijal opatrenie na vedenie a uchovávanie evidencie o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá a o ich zhodnotení a zneškodnení, okrem toho dňa 21.7.2010 podal žiadosť o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov. Vytýkal správnemu orgánu, že nevzal do úvahy zložitosť potreby získania a zadováženia príslušných podkladov k vydaniu takéhoto súhlasu, pričom túto skutočnosť nevyhodnotil pri rozhodovaní o výške pokuty ani prvostupňový správny orgán. Uložená sankcia bola nedôvodná, nezákonná a neprimeraná povahe skutku a okolnostiam, nakoľko správny orgán pri svojom rozhodovaní nevychádzal k kritérií uvedených v § 70 ods. 2 zák.č. 223/2001 Z.z., z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, pri stanovení pokuty bola zohľadnená iba skutočnosť neodstránenia všetkých kontrolou zistených nedostatkov, avšak vôbec nebolo zhodnotené, že postihovaným správnym deliktom nedošlo k žiadnemu ohrozeniu ani poškodeniu zdravia ľudí a životného prostredia. Pokuta vo výške ako bola uložená nie je primeraná a neodzrkadľuje mieru závažnosti v správnom konaní preukázanému protizákonného konania účastníka, pričom vôbec nebolo zohľadnené, že v období celosvetovej hospodárskej krízy, stagnácie hospodárskej výroby a všeobecného útlmu podnikania je uloženie pokuty v celkovej výške 16 600 eur absolútne neprimerané a v konečnom dôsledku by jej uhradenie malo pre žalobcu a jeho zamestnancov likvidačný dopad. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.12.2010 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že pokuta bola uložená prvostupňovým orgánom na základe kontrolou zisteného porušenia povinností ustanovenú zákonom o odpadoch v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) a § 21 ods. 1 písm. a), pričom tieto správne delikty sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. V súvislosti s výškou pokuty a jej odôvodnením bolo už v prvostupňovom rozhodnutí zdôraznené, že žiadosť o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podal žalobca na príslušný orgán až dňa 21.7.2010, teda až v čase, keď prebral predvolanie na ústne pojednávanie, pričom zistené porušenia sú uvedené v protokole z kontroly zo dňa 25.3.2010 a žalobca bol s nimi riadne oboznámený. Takisto bolo v odôvodnení výšky pokuty uvedené, že v zápisnici z prerokovania protokolu z kontroly bol kontrolovaný subjekt zaviazaný, aby vydal list, ktorým si stanoví harmonogram odstránenia zistených nedostatkov, avšak žalobca žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov neprijal. Žalobca o prijatých opatreniach v súvislosti s evidenciou odpadov neinformoval prvostupňový orgán v stanovenom termíne v zmysle zápisnice z prerokovania protokolu t.j. 12.4.2010, ale až na ústnom pojednávaní 28.7.2010. K nezohľadneniu časovej náročnosti získania udelenia súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu si tento súhlas zabezpečiť už pred začatím vykonávania príslušnej činnosti, preto považuje za neprimerané tvrdenie o snahe žalovaného a prvostupňového orgánu len uložiť sankciu žalobcovi. Pripomenul, že kontrola u žalobcu bola vykonaná na základe podnetu obyvateľky Mesta Galanta. K uloženia pokuty a jej dôvodnosti, zákonnosti a primeranosti povahe skutku zdôraznil, že § 79 ods. 2 zákona o odpadoch obsahuje iba demonštratívne uvedenie kritérií, ktoré majú byť zohľadňované pri stanovení výšky pokuty. On za mimoriadne dôležité považuje skutočnosť, že prílohou odvolania bolo „Záverečné stanovisko EIA“, k navrhovanej činnosti žalobcu zariadenie na úpravu a spracovanie ostatných odpadov v Galante vydané MŽP SR dňa 13.4.2010, kde bol žalobca upozornený na potrebu dodržiavať všetky právne predpisy na úseku odpadového hospodárstva v aktuálnom znení a bol upozornený na možnosť zhodnocovať odpady činnosťou R 12 a R 13 len na základe súhlasu vydaného podľa § 7 ods. 1 písm. b), alebo c) zákona o odpadoch. Je z toho evidentné, že žalobca tieto upozornenia ignoroval a prevádzkoval zariadenia na zhodnocovanie odpadov bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy, čím naďalej vedome porušoval zákon o odpadoch. Postoj žalobcu k dodržiavaniu zákonom stanovených povinností a závažnosť deliktu, ako aj spôsob jeho spáchania, následkov a okolností za ktorých bol spáchaný, zohľadnil žalovaný aj prvostupňový orgán pri určovaní výšky pokuty, ktorá bola stanovená v rozsahu 1,8 %, resp. 9,8% z možnej výšky pokuty. Poukaz na nerešpektovanie § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. považuje ho za nedôvodný, nakoľko v súvislosti s výškou pokuty bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu zdôrazňovala neprimeranosť výšky pokuty, vzhľadom na vedomosti o výške ukladaných pokút za obdobné prípady v r. 2010 a 2011. Na doloženie týchto tvrdení predložila súdu výňatky z výročných správ o činnosti SŽIP za roky 2010 a 2011. Zdôraznila, že aj keď žalobca postupoval pri zhodnocovaní odpadov v rozpore so zákonom, bez súhlasu príslušného orgánu, celý postup bol v súlade so zákonom v tom smere, že sledoval základné princípy ochrany životného prostredia sledované zákonom. Uložená sankcia sleduje predovšetkým represívny cieľ, nepovažuje ju za uloženú v súlade so zákonom bez ohľadu na to, že k porušeniu zákona došlo, pretože odpady boli zhodnocované bez súhlasu príslušného orgánu. Proces zhodnocovania sa však uskutočnil v súlade so zákonom, chýbalo iba administratívne potvrdenie. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. So všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sú v podstate zhodné so žalobnými dôvodmi sa vysporiadali v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, vrátane námietky primeranosti výšky a konkrétne bolo poukázané aj na iné prípady, kde boli za obdobné delikty uložené v roku 2008 a 2009 aj oveľa vyššie pokuty. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 7 ods.1 zák.č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 6) ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods.3 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá, a o ich zhodnotení a zneškodnení, Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák.č. 223/2001 Z.z. Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov je povinný zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade so súhlasom na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo c), Podľa § 78 ods. 2 písm. g) zák.č. 223/2001 Z.z. Pokutu do 16 596,95 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá nevedie alebo neuchováva evidenciu podľa § 19 ods. 1 písm. g), Podľa § 78 ods. 3 písm. c) zák.č. 223/2001 Z.z. Pokutu do 165 969,59 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá zhodnotí alebo zneškodní odpady bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo v rozpore s ním [ § 21 ods. 1 písm. a)], Podľa § 79 ods. 2 a ods. 3 zák.č. 223/2001 Z.z. 2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. (3) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že kontrola u žalobcu bola vykonaná na základe telefonického podania, sťažnosti občianky mesta Galanta zo dňa 12.2.2010. Na základe tohto podnetu prijatého Slovenskou inšpekciou životného prostredia bola v prevádzke žalobcu vykonaná operatívna kontrola dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov dňoch 17.3. a 25.3.2010, výsledky, ktorej sú osvedčené protokolom č. 32 spísaným dňa 25.3.2010. Podľa zistení kontroly sa v spoločnosti žalobcu vykonáva sekundárna separácia odpadu, ktorý je pripravený na úpravu, pričom od januára 2010 sa vykonáva zhodnocovanie odpadov na vyššie popísanom zariadení. Rovnako bolo zistené, že spoločnosť nevedie evidenciu odpadov, ktorých zber a zhodnocovanie vykonáva. K zisteniam sa vyjadril štatutárny zástupca kontrolovaného subjektu dňa 29.3.2010 a oznámil, že odo dňa 13.3.2010 začala spoločnosť viesť evidenciu o odpadoch v zmysle zák.č. 223/2001 Z.z.. Spoločnosť si je vedomá, že upravuje odpady bez povolenia, ale bola nútená zákazníkom začať bez povolenia, ktoré sa vybavuje priebežne. Vykonávaná činnosť úpravy odpadov sa realizuje výlučne pre spoločnosť SAMSUNG s.r.o., ktorá uzatvorenou zmluvou zaviazala spoločnosť žalobcu k minimalizácii objemu odpadov. Procesy neznečisťujú životné prostredie a znižujú množstvo odpadov smerujúcich na skládky. Protokol z kontroly bol prerokovaný s poverenými zástupcami žalobcu dňa 29.3.2010 s tým, že štatutárnemu zástupcovi žalobcu bola uložená povinnosť prijať v termíne do 12.4.2010 termín a spôsob odstránenia kontrolou zistených nedostatkov uvedených v protokole, bolo mu uložené o splnení týchto povinností podať písomnú správu z SIŽP, IŽP Bratislava, SP Nitra. Ešte dňa 27.11.2009 bolo Obvodným úradom životného prostredia Galanta vydané potvrdenie o registrácii vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 71 písm. c) zákona o odpadoch na činnosti žalobcu podľa §15 ods. 1,2 o odpadoch, zber a preprava odpadov, zariadení, obstaraní alebo vykonanie zneškodňovania alebo zhodnotenia odpadov pre tretiu osobu, alebo na jej účet, ktorú bude vykonávať na území SR od 30.11.2009. Dňa 19.7.2010 bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie na deň 28.7.2010 v budove prvostupňového správneho orgánu na ktorom mu zároveň bolo oznámené začatie správneho konania v nadväznosti na skutočnosti uvedené v protokole z kontroly zo dňa 25.3.2010. Zástupcovia žalobcu ku kontrolou zisteným nedostatkom uviedli, že evidencia o prijatých a zhodnotených odpadoch je zavedená, bola podaná žiadosť o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov príslušnému orgánu štátnej správy. Na základe takto zistených skutočností bolo skonštatované splnenie podmienok pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. g) a § 21 ods. 1 písm. a) zák.č. 223/2001 Z.z. a prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra č.r. 43 962 027 10/7214-23328/Čer zo dňa 3.8.2010 bola žalobcovi uložená pokuta 300 eur za nevedenie evidencie odpadu, ktorých zber a zhodnocovanie vykonáva, čím porušil § 19 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch a 16 300 eur podľa § 78 ods. 3 písm. c) za vykonávanie činnosti zhodnocovania odpadov plastu bez súhlasu príslušného orgánu štátnej správy. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na priebeh správneho konania, k výške pokuty bolo uvedené, že správny orgán zohľadnil to, že účastník konania neodstránil všetky kontrolou zistené nedostatky, žiadosť o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov podal až dňa 21.7.2010, teda v čase, keď prebral predvolanie na pojednávanie vo veci uloženia pokuty. Rovnako si nesplnil povinnosť uloženú v zápisnici z prerokovania protokolu vydať list, ktorým si stanoví harmonogram odstránenia zistených nedostatkov, neprijal žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V odvolaní podanom dňa 20.8.2010 namietal žalobca nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, jednak čo sa týka výšky sankcie a jednak tvrdenia, že žalobca bezprostredne po uskutočnení operatívnej kontroly neprijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Uloženú pokutu považoval za neprimeranú a neodzrkadľujúcu mieru závažnosti v správnom konaní preukázaného protiprávneho konania. Žiadosť o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia a zhodnocovanie odpadov bola doručená OÚ ŽP Galanta dňa 22.7.2010. Obsahom záverečného stanoviska č. 10 154/2009-3.4/vt vydaného Ministerstvom životného prostredia podľa zák.č. 24/2006 Z.z. v súvislosti so zariadením na úpravu a spracovanie ostatných odpadov v Galante vydaným dňa 13.4.2010 je preukázané, že už s týmto dokumentom bol žalobca zo strany Obvodného úradu životného prostredia informovaný o povinnosti plniť povinnosti držiteľa odpadov podľa § 19 zákona o odpadoch a zhodnocovať odpady činnosťami R 12 a R 13 len na základe súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. d) alebo c) zákona o odpadoch. Krajský súd, ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný v zmysle § 200h a 200i O.s.p. rozsahom žalobných dôvodov, ktoré boli uvedené najneskôr do uplynutia lehoty na podanie žaloby a skutkovým stavom ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ani samotný žalobca nespochybňoval, že jeho konaním došlo k správnym deliktom postihovaným zákonom o odpadoch. Pokiaľ namietal, že v napadnutých rozhodnutiach boli uvedené nesprávne tvrdenia o neprijatí žiadnych opatrení na odstránenie zistených nedostatkov súd konštatuje, že žalobcovi bolo vytýkané, že neurobil všetky opatrenia tak, ako mu to bolo uložené v protokole z prerokovania výsledkov kontroly, a v stanovenej lehote a stanoveným spôsobom o tom neinformoval správny orgán. Pokiaľ aj tvrdil, že bezprostredne po vykonaní kontroly začal viesť evidenciu odpadov, táto skutočnosť jednak nie je nijak preukázaná a okrem toho si nesplnil zákonnú povinnosť vypracovať zoznam prijatých opatrení a tento v stanovenej lehote predložiť správnemu orgánu. Aj keď dňa 21.7.2010 podal žiadosť o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, fakt že sa dodatočne snažil zabezpečiť si povolenie, ktoré bol povinný mať už v čase keď začal spracovávať odpady a to, že táto procedúra môže byť časovo náročná ho nemôže zbaviť zodpovednosti za správny delikt, ku ktorému došlo a ani nemôže znížiť jeho zodpovednosť a nie je ani dôvodom na úvahy o prípadnom zohľadnení tejto skutočnosti v nadväznosti na výšku pokuty. Nepopierateľne už obsahom záverov posudzovania vplyvov na životné prostredie pred začatím spracovateľskej činnosti mal a musel mať vedomosť o povinnosti mať pre prípad spracovania odpadov vopred zabezpečené príslušné povolenie. V súvislosti so sankciou sa súd stotožnil s žalovaným ohľadne poukazu na skutočnosť, že za situácie, keď § 70 ods. 2 zák.č. 223/2001 Z.z. obsahuje demonštratívne uvedenie skutočností, ktoré majú zásadný vplyv na stanovenie výšky pokuty, v danej situácii zohľadnili správne orgány ako rozhodujúcu skutočnosť nerešpektovanie povinnosti uloženej správnym orgánom, nerešpektovanie záverov protokolu, neplnenie si povinností a skutočnosť, že vedome a dobrovoľne žalobca pokračoval v spracovávaní odpadov s vedomím toho, že nemá príslušné povolenie na takúto činnosť. Možnosť správneho orgánu uložiť sankciu sa neviaže len na skutočnosť, či došlo v danom prípade k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia, a nie je nevyhnutné vyhodnocovať mieru jeho poškodenia. Aj keď žalobca tvrdí, že k žiadnemu ohrozeniu ani poškodeniu zdravia ľudí a životného prostredia nedošlo nemožno opomenúť, že podnetom na začatie kontroly boli sťažnosti občanov na zhoršenie životného prostredia v okolí prevádzky žalobcu. Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie, že snahou žalovaného bolo predovšetkým uloženie pokuty, je povinnosťou správnych orgánov v prípade, preukázania správneho deliktu v súvislosti rozhodovať o sankcii, ktorá okrem iného má aj výchovný charakter. Poukaz na krízu a tvrdený likvidačný charakter sa súdu vzhľadom na rozsah činností žalobcu a preukázané doklady o výkone činností - zhodnocovania odpadov jednak nejavia dôvod a takisto súhlasia so žalovaným, že poukaz na krízu nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie správneho deliktu, resp. na zbavenie sa zodpovednosti za plnenie povinnosti ukrátiť sankciu. Nemožno opomenúť, že obe pokuty boli uložené na dolnej hranici zákonnej sadzby, čo je evidentne prejavom zodpovedného a komplexného zhodnotenia všetkých okolností prípadu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.