Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/118/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200618 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200618.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: W. L. - Jatos, 905 01 Rovensko č. 49, IČO: 33 815 259, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ján Pekar, Advokátska kancelária, Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0891/99/2010 zo dňa 11.08.2010 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie Bratislava zo dňa 11. augusta 2010 č. SK/0891/99/2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 347,19 Eur. Celú náhradu trov konania spolu v sume 407,19 Eur je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Pekara do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 13.10.2010 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0891/99/2010 zo dňa 11.08.2010, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. K/85/2/2010 zo dňa 10.06.2010, ktorým jej prvostupňový správny orgán uložil povinnosť uhradiť náklady na vykonanie skúšok tovaru predávaného v prevádzke žalobkyne na základe zák.č. 182/2008 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktoré znalecký ústav vyúčtoval správnemu orgánu faktúrou č. 300607 zo dňa 23.1.2007 v sume 1.777,53 Eur. V žalobe namietala, že nesúhlasí s uložením povinnosti uhradiť trovy, pretože neboli splnené podmienky, ktoré si vyžaduje ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z.. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nespochybnil tvrdenie žalobkyne o tom, že tlakový hrniec, ktorý bol podrobený skúškam bezpečnosti, spĺňal všetky bezpečnostné a kvalitatívne predpisy. Pri kontrole výrobku boli zistené pochybenia len pri označení a nápisoch pri prevádzkových pokynoch a pri označovaní, etiketovaní a príručke. Ani zo samotného Protokolu o skúškach vzoriek č.PS-013/18 nie je zrejmé v akom rozsahu sú prevádzkové pokyny nevyhovujúce, teda žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skúšaný výrobok nevyhovoval bezpečnosti a kvalite z hľadiska právnych predpisov. Na základe týchto skutočností je preto nepochybné, že žalovaný nemôže žiadať trovy za refundáciu nákladov za vykonanie skúšok tlakového hrnca. Z vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z výsledkov skúšok spracovaných v protokole o skúške vyhotovenom Výskumným ústavom zváračským - priemyselným inštitútom v SR, pričom posudzoval charakter výrobku, pri ktorom je zvýšené riziko ohrozenia zdravia, bezpečnosti alebo majetku osôb alebo životného prostredia a preto sú pre tento druh výrobku - tlakový hrniec, vyžadované špecifické požiadavky. Kontrolný orgán zistil chýbajúce informácie o montáži, upozornenia na nesprávnu inštaláciu, odporúčania na skladovanie ako aj chýbajúce prevádzkové pokyny, čím dospel k záveru, že pri danom výrobku neboli vytvorené predpoklady na bezpečnosť a ochranu zdravia osôb pri používaní uvedeného výrobku. Keďže boli splnené všetky predpoklady vyplývajúce z ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. správny orgán rozhodol o tom, že žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť náklady skúšok na overenie kvality a bezpečnosti predmetného výrobku. Na pojednávaní konanom dňa 4.10.2012. právny zástupca žalobkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z., nakoľko z výsledkov kontroly v správnom konaní nie je preukázané porušenie tohto ustanovenia. Žalovaný neuviedol konkrétne dôvody pre ktoré by bola porušená bezpečnosť ako aj dôvody týkajúce sa nevyhovujúcej kvality výrobku. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že z protokolu o skúškach, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daný výrobok nevyhovuje predpisom a že je nebezpečný pre zdravie a bezpečnosť osôb. Poukázala, že bezpečnosť zdravia osôb je ohrozená aj v prípade keď vada výrobku spočíva iba v označení a nedostatočnom návode. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalovaný uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli pri vykonávaní skúšok tovaru - tlakového hrnca. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že inšpektori SOI vykonali v prevádzkovej jednotke žalobkyne dňa 20.6.2006 kontrolu, pri ktorej bola odobratá vzorka - tlakový hrniec, sada 6 + 4l v množstve tri za účelom preverenia bezpečnosti a vlastnosti tlakových hrncov. Skúšku vykonal Výskumný ústav zváračský - priemyselný inštitút SR Bratislava, ktorý vo svojom Protokole č. PS-013/18 skonštatoval, že tlakový hrniec nevyhovuje požiadavkách STN EN 12778:2004 čl.6.1 až 6.5, NV SR č.576/2002 Z.z. a NV SR č.329/2003 Z.z.. Náklady vykonania príslušných skúšok boli správnemu orgánu vyúčtované fakt. č. 300607 zo dňa 23.1.2007 na sumu 1.777,53 Eur. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní povinnosti rozhodnutím č. K/85/2/2010 zo dňa 10.6.2010 vychádzal z ust. § 7 ods. 4 zák.č.128/2002 Z.z., podľa ktorého ak je kontrolovaná osoba povinná uhradiť náklady - trovy konania, ak výrobok nevyhovuje bezpečnosti a požadovanej kvalite. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 25.6.2010 odvolanie, v ktorom namietala neoprávnenosť vystavenej faktúry a nesprávny výklad ustanovenia § 7 ods. 4 zák.č.128/2002 Z.z. zo strany prvostupňového správneho orgánu. Poukázala, že správny orgán vo svojom rozhodnutí nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by skúšaný výrobok nevyhovoval bezpečnosti alebo kvalite z hľadiska právnych predpisov. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými na vydanie rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami skúšok tovaru vykonanými Výskumným ústavom zváračským - priemyselný inštitút SR Bratislava, ktorý predložil správnemu orgánu Protokol o skúškach č. PS-013/18, z ktorého vyplynulo, že analyzovaná vzorka nevyhovuje požadovaným normám z hľadiska bezpečnosti a kvality. Odvolací orgán poukázal na to, že tlakové hrnce patria medzi určené výrobky, u ktorých je v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z. zvýšené riziko ohrozenia zdravia, bezpečnosti alebo majetku osôb alebo životného prostredia a preto sú pre ne určené špecifické požiadavky bližšie špecifikované v osobitných predpisoch. Zákonodarca v prípade tlakových zariadení, medzi ktoré patrí aj skúšaný výrobok v ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.576/2002 Z.z. uvádza, že bezpečnosť a zdravie osôb, bezpečnosť domácich zvierat a majetku je pri tlakovom zariadení a zostave uvedenej do prevádzky zaistená ak sú správne inštalované, udržiavané a používané na účely, na ktoré sú určené. Kontrolný orgán preto vzhľadom na chýbajúce informácie o montáži, upozornenia na nesprávnu inštaláciu, odporúčania na skladovanie dospel k záveru, že pri danom výrobku neboli vytvorené predpoklady na bezpečnosť a zdravie osôb pri používaní uvedeného výrobku. Odvolací orgán považuje rozhodnutie o náhrade trov súvisiacich s vykonaním skúšky výrobku za rozhodnutie v súlade s ust. § 7 ods. 4 zák.č. 128/2002 Z.z.. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom obe strany zotrvávali na obsahu dovtedy prezentovaných stanovísk. Krajský súd predmetnú vec prejednal postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov, ktoré predložil žalovaný súdu. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa §250j ods. 3 O.s.p. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. Ako vyplýva z rozhodnutí oboch stupňov správnych orgánov, podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí bol výsledok kontroly vykonaný Výskumným ústavom zváračským - priemyselný inštitút SR Bratislava, ktorý bol zaznamenaný v Protokole o skúškach č.PS-013/18 zo dňa 15.9.2006. Z tohto protokolu mala vyplývať skutočnosť, že analyzovaná vzorka - tlakový hrniec nevyhovuje požiadavkám bezpečnosti a kvalite výrobkov ako to vyžadujú právne predpisy. Z obsahu predloženého spisového materiálu súd zistil, že tento protokol o skúškach sa v predloženom spisovom materiáli nenachádza. Občiansky súdny poriadok v rámci úpravy súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov stanovuje povinnú súčinnosť žalovaného správneho orgánu, ktorá spočíva v to, že správny orgán je povinný predložiť kompletný spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ súdu takáto súčinnosť poskytnutá nie je, je súd povinný napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. V takomto prípade teda nedochádza ku konštatovaniu nezákonnosti správneho rozhodnutia, avšak zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť v žiadnom prípade neprezumuje ani zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia. Nemožnosť objektívne posúdiť súlad napadnutého správneho rozhodnutia s právnym poriadkom je dôvodom uplatnenia kasačného princípu v správnom súdnictve bez súčasného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia. Zrušenie správneho rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť v rámci výkonu správneho súdnictva je prostriedkom otvárajúcim možnosť účastníkom správneho konania uplatniť účinné právne prostriedky prislúchajúce konaniu pred správnym orgánom podľa Správneho poriadku. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Piatej časti Druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd ďalej preskúmava, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aby súd mohol preskúmať všetky tieto okolnosti, je potrebné aby mal k dispozícii kompletný spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade tento zákonný predpoklad prieskumu rozhodnutia správneho orgánu splnený nebol, a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p., nakoľko pre neúplnosť predložených spisov nebolo možné preskúmať rozhodnutie žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 347,19 Eur. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené s poukazom na § 10 ods.1 zák.č. 655/2004 Z.z. (namiesto § 11 ods. 4 ) v súdom stanovenej lehote súd považoval za dôvodne uplatnené v rozsahu odmeny za podanie žaloby ako tarifná odmena 88,54 Eur + 19% DPH, paušálna náhrada 7,21 + 19% DPH, odmena za účasť na pojednávaní 4.10.2012 ako tarifná odmena 88,96 Eur + 20% DPH, paušálna náhrada 7,636 + 20% DPH, náhrady cestovného osobným motorovým vozidlom podľa predloženej špecifikácie v sume 35,08 Eur + 20% DPH v sume 7,02 Eur, náhrady za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie za päť polhodín po 12,71 Eur v sume 63,55 Eur a DPH 20% v sume 12,71 Eur. Súd nemohol rozhodovať ultra petitum a priznať vyššie tarifné odmeny, ako boli vyčíslené. Nepovažoval za dôvodne uplatnené nároky na náhradu odmeny za nepreukázané rokovanie s klientom dňa 27.9.2012, a vyjadrenie k vyjadreniu zo dňa 28.9.2012, ktoré nebolo súdom vyžiadané. Celú priznanú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250ja ods. 1 O.s.p.).