Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/133/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200661 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200661.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: POLMA, s.r.o., Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 240 435, právne zast.: JUDr. Michalom Polákom, advokátom so sídlom P.O.BOX 20, Nevädzova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/227/13941-102428/2010/990271-r zo dňa 05.10. 2010 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 23.12. 2010 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, Dodatočný platobný výmer č. 649/231/45464/10/Vac zo dňa 16.06. 2010 tak, že na rozdiel od predchádzajúceho dorubenia DPH z titulu neuznania uplatneného nároku na odpočet DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru subjektu VE-PA-BAU Kft. Budapešť bolo v odvolacom konaní skonštatované, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnený odpočet DPH v súvislosti s uhradením ceny tohto tovaru nakúpeného v období mesiaca november 2008 od subjektu Prospera, s.r.o., Šenkvická cesta 11,Pezinok. Nakoľko bol nedôvodne a v rozpore so zákonom uplatnený nárok na odpočet DPH v sume 89 272,17 eur, bol tento v odvolacom konaní dorubený. Žalobca žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), c) a e) O.s.p. z dôvodov, že záver správneho orgánu o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH v súvislosti s nákupom tovaru od spoločnosti Prospera, s.r.o. Pezinok a následným uplatnením odpočtu zaplatenej DPH v sume 19%, čo predstavovalo 2.690.016 Sk, je nesprávny. V konaní bolo riadne preukázané, že žalobca kúpnu cenu navýšenú o DPH svojmu dodávateľovi v dobrej viere a v úmysle riadne si plniť svoje zmluvné záväzky uhradil, s poukazom na § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH je teda preukázané uplatnenie dane voči nemu iným platiteľom v tuzemsku. Skutočnosť, že by prípadne jeho dodávateľ Prospera, s.r.o. zvýšil predmetnú kúpnu cenu o DPH neoprávnene, nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože ako aj sám žalovaný uvádza, zákon podmieňuje vznik práva odpočítať DPH vznikom povinnosti odvodu DPH do štátneho rozpočtu, čo bolo v konaní preukázateľne splnené. Rozhodujúce je, že voči žalobcovi došlo k uplatneniu DPH iným platiteľom v tuzemsku. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazoval na nezákonnosť uplatnenia odpočtu DPH v súvislosti s týmto obchodom zdôraznil, že vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že jeho dodávateľ Prospera, s.r.o. vo svojom daňovom priznaní za príslušné obdobie uviedol vo svojich príjmoch predmetné fakturované a žalobcom zaplatené čiastky a za tieto odviedol DPH do štátneho rozpočtu ( resp. uplatnil si v súvislosti s nimi nárok na odpočet DPH) , v prípade ak by realizoval uloženú povinnosť, zo strany štátneho rozpočtu by došlo k duplicitnému prijatiu dane v súvislosti s jedným obchodom, pretože daň by zaplatil tak žalobca, ako aj jeho dodávateľ, čo nie je v súlade s princípom spravodlivosti, ani v súlade so zásadou neutrality DPH, ktorá je základnou zásadou systému DPH v Európskej únii. Okrem toho namietol procesné pochybenie spočívajúce v tom, že v odvolacom konaní a v rozhodnutí odvolacieho orgánu došlo k prekvalifikovaniu právneho titulu pre uloženie povinnosti zaplatiť DPH, zatiaľ čo v prvostupňovom rozhodnutí bola uložená povinnosť z titulu nesplnenia podmienok pre oslobodenie od DPH pre intrakomunitárnom dodaní tovaru, v druhostupňovom rozhodnutí bola uložená povinnosť pre nesplnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku odpočet DPH. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.01. 2011 zdôraznil, že v danom prípade nemohlo dôjsť k splneniu podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49, § 19 a § 69 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v príslušnom znení , nakoľko v priebehu konania bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť Prospera, s.r.o. Pezinok dodala predmetný tovar žalobcovi bez prepravy, pričom tovar sa v tom čase nachádzal na území Českej republiky. Išlo teda o nepohyblivé dodávky, ktoré spadajú pod zákon o dani z pridanej hodnoty platný v Českej republike. Dodanie tovaru spoločnosťou Prospera, s.r.o. žalobcovi nemohlo byť predmetom DPH podľa slovenského zákona o DPH, pretože nebol naplnený zákonom stanovený predpoklad miesto dodania v tuzemsku (§ 2 zákona o DPH). Ustanovenie § 49 podmieňuje vznik práva odpočítať DPH vznikom povinnosti odvodu DPH do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dodávateľom. V tomto prípade však nedošlo k vzniku povinnosti spoločnosti Prospera, s.r.o., pretože miestom dodania tovaru bolo územie Českej republiky a dodávka nebola predmetom zákona o DPH č. 222/2004 Z.z.. V dôsledku toho žalobcovi nevzniklo právo odpočítať DPH z predmetného tovaru, pretože predmetné dodávky spadajú pod zákon o DPH platný v Českej republike. Ustanovenie § 69 zákona o DPH určuje, ktorá osoba je povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu SR a z toho vyplýva, že ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. sa nevzťahuje na dodanie tovaru, ktoré nie je vôbec predmetom DPH podľa tohto zákona, bez ohľadu na to, že tvrdený platiteľ chybne uviedol na faktúre DPH za takúto dodávku. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-342/87 podporujúce stanovisko žalovaného, že právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu k DPH zakladajúcej plnenie (dodávku tovaru), podliehajúcu DPH podľa zákona o DPH, ak dodávateľovi vznikne povinnosť platiť DPH podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu dodania tovaru alebo služby v tuzemsku. Čo sa týka námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu, rozporu s princípom spravodlivosti a zásadou neutrality DPH skonštatoval, že skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom postačoval na vyslovenie meritórneho záveru žalovaného o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr, nakoľko miestom dodania tovaru žalobcovi bolo územie Českej republiky, teda nie tuzemsko a preto predmetné dodávky neboli predmetom DPH podľa zák. č. 222/2004 Z.z.. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že jeho dodávateľ spoločnosť Prospera, s.r.o. zahrnula DPH vyčíslenú na sporných faktúrach do daňového priznania k DPH za november 2008. Túto nezrovnalosť má daňovník možnosť opraviť a podať dodatočné daňové priznanie. K tvrdeniu porušenia procesných predpisov v súvislosti s vydávaním druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav poskytujúci podklady pre vyslovenie záveru, že síce pri predaji tovaru žalobcom spoločnosti VE-PA-BAU daňová povinnosť nevznikla (voči čomu sám žalobca nemá námietky), na druhej strane však bolo preukázané, že žalobcovi nevzniklo ani právo na uplatnené odpočítanie DPH pri nákupe tovaru od spoločnosti Prospera, s.r.o., preto bol zmenený vyrubený rozdiel DPH z titulu neuznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Maďarska a suma predpísanej dane bola znížená na sumu 89.292,17 eur zodpovedajúcu žalobcom neoprávnene odpočítanej DPH. Zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bol k 01.01. 2012 vytvorený nový orgán, Finančné riaditeľstvo, na ktorý prešli kompetencie pôvodne označeného žalovaného. Súd preto v ďalšom konaní pokračoval so žalovaným Finančné riaditeľstvo SR. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávania, na ktorom strana žalobcu zotrvávala v celom rozsahu na predložených žalobných dôvodoch. Zdôrazňovala, že zákon rozlišuje povinnosť platiť DPH a daňovú povinnosť, pričom § 19 zákona o DPH hovorí všeobecne o nadobudnutí tovaru, nie o nadobudnutí tovaru v tuzemsku. V prípade žalobcu preukázateľne došlo k prevodu vlastníckeho práva od dodávateľa Prospera, s.r.o., následne vzniku povinnosti platiť daň a následne vzniku nároku na odpočet DPH. Nie je možné aplikovať žalovaným uvádzané rozhodnutie ESD, pretože v tomto prípade sa nejednalo len o formálne plnenie uvedené na faktúre, ale faktúre zodpovedalo aj reálne plnenie. Zdôraznil, že konanie pôvodne bolo vedené vo veci dane na výstupe, až pri druhostupňovom rozhodovaní bolo zmenené na konanie o dani na vstupe, nemohlo teda byť podkladom pre vydanie napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na výklad § 19 zák. č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 222/2004 Z.z., k aplikovateľnosti uvedeného rozhodnutie ESD vo veci 342/87 uviedla, že toto sa vysporiadava s nemožnosťou priznania práva na odpočet nielen v prípade keď je DPH vyčíslená len formálne, ale aj v prípade keď DPH nemala byť vyčíslená vôbec. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) v znení účinnom do 31.03. 2009 (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. (2) Na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12. 2009 Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 zákona o DPH v znení účinnom do 31.03. 2009 (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 43 zákona o DPH v znení účinnom do 31.03. 2009 (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH Miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, Podľa § 48 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31.12. 2011 (2) Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (5) Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH osvedčenej Protokolom č. 649/320/39689/2010/Št,Klo zo dňa 26.05. 2010, prerokovaného s platiteľom dňa 14.06. 2010 Daňový úrad Trnava ako prvostupňový orgán - správca dane Dodatočným platobným výmerom č. 649/231/45464/10/Vac zo dňa 16.06. 2010 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 90 355,17 eur, čo predstavuje na základe dane uvedenej v daňovom priznaní a dane zistenej daňovým úradom vyčíslenej na 2.722.040 SKK po prepočte 90 355,17 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že správny orgán pri preverovaní zákonnosti a dôvodnosti uplatnenia oslobodenia od platenia DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru subjektu VE- PA-BAU Építőipari Kft, Budapešť zistil nesplnenie podmienok § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. z toho dôvodu uplatnené oslobodenie od dane v súvislosti s dodaním tovaru, 792 ton kryštálového cukru podľa faktúr 0811097-0811108 v období 05.11. 2008-21.11. 2008 v celkovej sume 14.326.524,10 Sk nebolo dôvodné pre nepreukázanie prepravy tovaru do Maďarskej republiky, a preto bola zodpovedajúca daň dorubená dodatočným platobným výmerom. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko sa nedôvodne opieralo o nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH. V priebehu konania pred správcom dane preukázal existenciu podmienok oslobodenia od DPH napriek tomu, že pri neskoršom zisťovaní správcom dane bolo zistené nepreukázanie prepravy do Maďarskej republiky. Na túto skutočnosť žalobca nemal žiaden dosah, nad prepravou nemal žiadnu kontrolu, konal v dobrej viere a považoval za dostatočné preukázanie prepravy predložením CMR a zložením zálohy na nasledujúcu dodávku. Poukázal na skutočnosť, že správca dane je povinný rešpektovať rozsudok ESD vo veci C 409/04 (TELEOS) a nie je oprávnený od platiteľa dane vyžadovať zaplatenie dane ak sa zistí, že v konaní predložené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedošlo k preukázaniu účasti dodávateľa na prípadnom podvode a pokiaľ tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Zdôraznil, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH a aj napriek tomu ešte požiadal svojich obchodných partnerov o zabezpečenie ďalších dôkazov. Predložil výpis z obchodného registra odberateľa v Maďarskej republike a čestné prehlásenia majiteliek a konateliek kupujúceho o podpísaní a skutočnej realizácii zmluvy o dodávke 792 ton kryštálového cukru, vykonaní prepravy cukru prepravcom z Maďarskej republiky na určené miesto v Maďarskej republike, čo považuje za dostatočné dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný ako odvolací orgán po ďalšom doplnení dokazovania napadnutým rozhodnutím č. I/227/13941-102428/2010/990271-r z 05.10. 2010 prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti tak, že vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 zo sumy 90.355,17 eur zmenil na sumu 89.272,17 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že v rámci overovania splnenia podmienok na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru tvrdenému odberateľovi v Maďarskej republike bolo zistené, že podľa predložených CMR dokladov bol odosielateľom tovaru kontrolovaný daňový subjekt, príjemcom bola spoločnosť VE-PA-BAU Kft Budapešť, ale miestom nakladania boli Lobodice v Českej republike a miestom vykladania bolo mesto Acs v Maďarsku. Z toho vyplýva, že sa nejednalo o obchod, resp. prepravu tovaru, na ktoré by bolo možné použiť zák. č. 222/2004 Z.z., konkrétne jeho § 43, nakoľko sa nejednalo o prepravu z tuzemska do iného členského štátu. Preto ďalej skúmal okolnosti prípadu a skonštatoval, že aj keď žalobcovi nevznikla povinnosť platiť DPH, nakoľko sa nejednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru, zároveň bolo zistené, že v súvislosti s nadobudnutím tohto tovaru od subjektu Prospera, s.r.o., so sídlom Pezinok si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH. Z obsahu predloženej dokumentácie vyplynulo, že tovar - kryštálový cukor, bol pred samotnou prepravou naložený v Českej republike odkiaľ bol prevezený priamo do Maďarskej republiky, čo je skutočnosť rozhodujúca nielen pre prijatie záveru o nevzniknutí nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH, ale zároveň aj pre vznik záveru o tom, že pri dodaní tohto tovaru neprišlo zo strany žalobcu ako odberateľa k vzniku daňovej povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože dodávateľ tovaru (Prospera, s.r.o.)nedodával tovar v tuzemsku. Z toho titulu žalobcovi ako odberateľovi nevznikla povinnosť platiť mu DPH podľa zák. č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a keďže žalobcovi nevznikla povinnosť platiť DPH, nevznikol mu ani nárok uplatniť si odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ako to vyplynulo z jeho daňového priznania. Vzhľadom na to žalovaný v odvolacom konaní uložil žalobcovi platobným výmerom doplatiť daň z pridanej hodnoty, ktorú si vo svojom daňovom priznaní odpočítal. Na základe vyššie uvedeného súd skonštatoval že žaloba, rozsahom ktorej bol pri svojom rozhodovaní viazaný, je nedôvodná. Pokiaľ žalobca poukazoval na pochybenia v správnosti vyhodnocovania splnenia podmienok na odpočítanie DPH a zdôrazňoval skutočnosť, že on zaplatil DPH, ktorá mu bola riadne vyfakturovaná subjektom Prospera, s.r.o. a z toho titulu mu v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) vzniklo právo na odpočítanie dane, súd nepovažuje jeho právny výklad za správny. Žalobca nedostatočne zohľadnil otázku pôsobnosti zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v súvislosti s tým, že jeho dodávateľom síce bol subjekt Prospera, s.r.o. so sídlom Pezinok ( zrejme štandardne platiteľ DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z.), avšak tento tuzemský subjekt je platiteľom slovenskej DPH len v prípade, ak sa jedná o dodanie tovarov v tuzemsku. V priebehu celého konania nebolo zo strany žalobcu spochybnené, že tovar dodaný tuzemským subjektom bol dodaný mimo územia Slovenskej republiky, t.j. mimo pôsobnosti zákona č. 222/2004 Z.z.. Ak sa dodanie tovaru uskutočnilo v Českej republike, z toho titulu nemohla vzniknúť žalobcovi povinnosť zaplatiť vyfakturovanú DPH podľa zák. č. 222/2004 Z.z.. Ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorú je povinný vykonávať s riadnou starostlivosťou (a aj vzhľadom na nie malý rozsah uzatváraných obchodov) si musel byť vedomý dôsledkov na účely daňového konania, ak je miesto dodania tovaru mimo územia SR. Na účely dotknutých obchodných prípadov, teda Prospera, s.r.o. Pezinok nespĺňala podmienky pre uznanie za tuzemského platiteľa DPH, z predmetného obchodu mu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR nevznikla povinnosť odviesť daň (bez ohľadu na to, že v súvislosti s tvrdenou povinnosťou odviesť daň si uplatnil vo vzťahu k rozpočtu SR nárok na odpočítanie DPH). Ak dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť odviesť na Slovensku daň, nebol oprávnený túto zahrnúť do fakturovaných cien, žalobcovi nevznikla povinnosť túto daň zaplatiť a v súvislosti s ňou si nebol oprávnený uplatniť nárok na jej odpočet. Čo sa týka námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu v nadväznosti na tvrdenú nelegitímnosť duplicitného vymáhania tejto dane, resp. duplicitného získania tejto dane tak od subjektu Prospera, s.r.o., ako aj od subjektu POLMA, s.r.o., súd uvádza, že daňové orgány konali v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. a zák. č. 222/2004 Z.z., keď u žalobcu, ako osoby nemajúcej nárok na oslobodenie od dane vyžadovali splnenie jeho daňovej povinnosti v zákonom stanovenom rozsahu. Má logické opodstatnenie aj argument žalovaného, že nič nebráni subjektu Prospera, s.r.o., aby podal opravné daňové priznanie (čo zrejme nie je dôvodné očakávať vzhľadom na uplatnenie nároku na odpočet DPH). K procesným pochybeniam namietaným v žalobných dôvodoch súd uvádza, že nepovažuje za preukázané tvrdené pochybenie, resp. rozpor so zákonom, ak pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu postupom v zmysle § 48 zák. č. 511/1992 Zb., (pri ktorom správny orgán nie je viazaný len rozsahom odvolacích dôvodov a nie je povinný rozhodovať len v prospech kontrolovaného subjektu), vydal zmeňujúce rozhodnutie, ktorého podkladom boli riadne a spoľahlivo zistené skutočnosti vedúce k záveru o nevzniknutiu uplatneného nároku na odpočet dane. K námietke, že žalovaným zmieňované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ predbežnej otázke pod č. C 342/87 nie je aplikovateľné na daný prípad súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, nakoľko v zmysle bodu 15 odôvodnenia odpočítanie dane je vylúčené pre každú daň, ktorá nezodpovedá skutočne zrealizovanej operácii, alebo pre takú daň, ktorá je navýšená oproti dani legálnej alebo pre daň, ktorá bola určená v súvislosti s obchodom, ktorý nespadá pod príslušné ustanovenie zákona, resp. smernice o DPH. Nevzťahuje sa teda len na prípady, keď daň bola uvedená na faktúre bez akejkoľvek kauzálnej súvislosti s reálnym plnením , ale aj na prípady, keď existovalo plnenie, avšak s uskutočnením plnenia nekorešpondovalo právo a povinnosť na určenie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.