Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Sd/213/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200664 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200664.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. U. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom S., C. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. októbra 2010 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. priznala od 09.06. 2010 invalidný dôchodok v sume 653,50 eur mesačne, pričom výška invalidného dôchodku bola stanovená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,5254 x 46,7453 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246. Takto vypočítaný dôchodok bol zvýšený odo dňa priznania o 3,05% v zmysle zák. č. 413/2009 Z.z.. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie a namietal, že podľa jeho zistenia a prepočtov výsledná suma invalidného dôchodku by mala byť 678 eur (so započítaným zvýšením o 3,05%) mesačne. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko suma priznaného dôchodku bola stanovená postupom v zmysle § 73 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., čo bolo podrobnejšie vysvetlené s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia. Podaním došlým súdu dňa 28.01. 2011 navrhovateľ vysvetlil, že vydaním napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s použitou výškou priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len POMB) cíti diskriminovaný voči osobám, ktoré nedosahujú hodnotu 1,25, ktorým sa POMB započítava v plnej výške, tak isto aj voči osobám, ktorým sa POMB prevyšujúci 3 započítava v plnej výške. Tak isto sa cítil byť diskriminovaný tým, že mu bol určený výplatný deň 24 v mesiaci. Má za to, že odporkyňa vo svojich vnútorných predpisoch neprihliadala a ani neupozornila strojcov zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 584/2005 Z.z. na článok 12 ods. 1 a 2 článok 38 ods. 1 Ústavy SR, ale pravdepodobne pri vydaní rozhodnutia nepoznali zák. č. 317/2010 Z.z. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je medzinárodnou zmluvou majúcou v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. V predchádzajúcom konaní bolo rozsudkom č.k. 24 Sd /213/2010-33 zo dňa 23.03. 2011 napadnuté rozhodnutie potvrdené z dôvodov obdobných s obsahom vyjadrenia odporkyne. Na základe odvolania podaného navrhovateľom Najvyšší súd SR uznesením č. 9 So/108/2011 zo dňa 30.11. 2011 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s poukazom na procesné právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, v zmysle čoho z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, tak isto aj na dôvodnosť požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia preskúmavajúceho rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle judikatúry ESĽP. V ďalšom konaní uložil súdu vec znovu prejednať a znova sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľ zotrvával na svojom stanovisku o diskriminácii vo vzťahu k ľudom, ktorí nedosahujú POMB 1,25 a tak isto voči tým, ktorí majú hodnotu vyššiu ako 3,0. Zástupca odporkyne namietal neexistenciu diskriminácie vzhľadom na to, že použitá zákonná úprava zohľadňovania výšky POMB je aplikovateľná na všetky druhy dôchodkových dávok, daná vec nespadá pod zákonnú definíciu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia v zmysle čl. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. V predmetnom konaní navrhovateľ napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodu, že výpočet vychádzajúci o.i. z použitej hodnoty POMB stanoveného v zmysle § 63 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. vedie k jeho diskriminácii oproti iným poistencom - poberateľom dôchodkových dávok, čo je v rozpore s Ústavou SR, ako aj Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a je teda postupom v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačným zákonom. Podľa § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. (3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku a) 2004 40%, b) 2005 60%, c) 2006 64%, d) 2007 68%, e) 2008 72%, f) 2009 76%, g) 2010 80%, h) 2011 84%, i) 2012 88%, j) 2013 92%, k) 2014 96%. (4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku a) 2004 60%, b) 2005 40%, c) 2006 36%, d) 2007 32%, e) 2008 28%, f) 2009 24%, g) 2010 20%, h) 2011 16%, i) 2012 12%, j) 2013 8%, k) 2014 4%. Podľa článku 12 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa článku 38 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. (2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie. (3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) (1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa § 2a zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) (1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 317/2010 Z.z. článok 2 V tomto dohovore „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ je každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia , ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej , kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými, zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a)-e) pod č. 317/2010 Z.z. Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (1) Zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú a) prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; b) prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; c) zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; d) zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto dohovorom; e) prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku; Podľa článku 5 ods. 1 a 3 pod č. 317/2010 Z.z. Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (1)Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. (3)V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav. Navrhovateľ považuje za prejav diskriminácie skutočnosť, že ust. § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. pri určovaní hodnoty POMB, ktorá má vplyv na stanovenie výšky dôchodkovej dávky, rozlišuje prípady, keď výška POMB je stanovená menej ako 1,25, vtedy sa započítava v plnej výške, v prípade POMB stanoveného na 1,25 - 3,0 sa k vypočítanej hodnote za konkrétny rok pripočítava zákonom stanovené percento, pri POMB v hodnote nižšej ako 1,00 sa k stanovenej hodnote pripočíta hodnota stanovená v § 63 ods. 4 . Okrem toho zákon v ust. § 63 ods. 2 uvádza, že na hodnotu POMB prevyšujúcu 3,00 sa neprihliada. V prvom rade treba zdôrazniť, že inštitút POMB vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistenia na dôchodkové poistenie, pričom nemožno opomenúť, že priznanie dôchodkových dávok sa okrem princípu zásluhovosti riadi aj princípom solidarity. Princíp zásluhovosti je v právnej úprave zák. č. 461/2003 Z.z. moditifikovaný ochranným mechanizmom, ktorého úlohou je zvýšenie POMB v prípadoch, keď by výška dôchodkovej dávky vypočítaná na základe POMB v hodnote menšej ako 1,00 bola neprimerane nízka a nedostatočná na to, aby bol dodržaný ústavný princíp práva každého na primerané hmotné zabezpečenie občanov, ktorý nie z vlastnej viny môžu vykonávať svoje právo na prácu (článok 35 Ústavy SR) a na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu (článok 35 Ústavy SR). Na druhej strane je v zákonnej úprave obsiahnutý obmedzujúci mechanizmus, ktorý v prípade POMB stanoveného nad 1,25 obmedzuje jeho výšku postupom v zmysle § 63 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a stanovuje, že na hodnotu prevyšujúcu 3 sa neprihliada. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že aplikáciou tohto zákonného ustanovenia v jeho prípade dochádza k diskriminácii zakázanej zák. č. 365/2004 Z.z. súd to nepovažuje za preukázané, nakoľko v prípade priamej diskriminácie by sa malo jednať o situáciu, keď by sa s navrhovateľom zaobchádzalo inak, ako s inou osobou v porovnateľnej situácii. Navrhovateľovi však bola započítaná výška POMB stanovená takým istým spôsobom, akým je vypočítavaná všetkým osobám, ktoré dosahujú pri výpočte dôchodkových dávok tieto parametre. Takýto postup nie je možné považovať ani za nepriamu diskrimináciu v zmysle § 2a ods. 3. Navrhovateľ namietal, že vyššie uvedený postup je v rozpore s článkom 12, ktorý v odseku 1 deklaruje slobodu a rovnosť ľudí v dôstojnosti v právach a zaručenie základných práv a slobôd na území SR bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedený záver o nenaplnení podmienok pre uznanie diskriminačného postupu podľa antidiskriminačného zákona, (obsahom a účelom ktorého je ochrana ústavného princípu zákazu diskriminácie), nepovažuje za preukázané ani porušenie ust. Článku 12 Ústavy SR. K poukazu na článok 38 Ústavy SR upravujúci právo zdravotne postihnutých osôb na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a na osobitnú ochranu pracovnoprávnych vzťahoch súd uvádza, že toto ustanovenie nemá priamy súvis so zákonnou úpravou výpočtu POMB na účely stanovenia výšky dôchodkovej dávky. K poukazu na nerešpektovanie Dohovoru o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v článku II. obsahuje zákonnú definíciu pojmu „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ v nadväznosti na článok 4 a 5 súd uvádza, že nepovažuje za preukázané, že by právnou úpravou obmedzenia hodnoty POMB v prípadoch v zmysle § 63 ods. 3 dochádzalo alebo mohlo dochádzať k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia. Treba zdôrazniť, že ust. § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. je zaradené v prvom diely Tretej hlavy zákona, upravujúcej všetky dôchodkové dávky, teda nielen dávky, na ktoré môže vzniknúť nárok osobám zdravotne postihnutým, ale aj osobám zdravým. Pokiaľ navrhovateľ namietal svoju diskrimináciu v porovnaní s osobami, u ktorých je POMB vyšší ako 3,00, ktorým sa podľa neho tento započítava v plnej výške súd pripomína, že ustanovenie odseku 2 stanovuje, že na hodnotu POMB prevyšujúcu 3,00 sa neprihliada. Pokiaľ navrhovateľ namietal svoju diskrimináciu v porovnaní s osobami, ktoré majú POMB v rozmedzí 1,00 - 1,25 (započítava sa v plnej výške), alebo nižší ako 1,00 (ku ktorému sa pripočítava stanovená hodnota) tu tak isto nie je preukázaná diskriminácia, pretože v prípade týchto osôb sa nejedná o osoby v rovnakom postavení navzájom, ani v rovnakom postavení ako navrhovateľ. Jedná sa o osoby, u ktorých z rôznych dôvodov, nie vždy zavinene, či zaslúžene došlo k situácii, že pri zohľadnení ich preukázateľne poberaných príjmov, resp. odvádzaných odvodov na poistenie by došlo k situácii, že výsledná suma by bola neprimerane nízka. Uvedená úprava započítania POMB je reakciou na existenciu princípu solidarity a ústavné garancie hospodárskych a sociálnych práv, ako aj na medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky (napr. Dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia publikovaný pod č. 461/1991 Zb.). Podľa názoru súdu, navrhovateľom prezentovaný názor, že ak mu nie sú zohľadnené ako parameter pre výpočet dôchodkovej dávky POMB v celom rozsahu stanovenom v zmysle § 63 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., je to možné považovať za prejav diskriminácie, nie je dôvodný, nakoľko ním zdôrazňovaná zásluhovosť (v minulom období dobré zárobky a včasné platenie vysokých zákonných odvodov v porovnaní s tými ľuďmi ktorí „boli nezamestnaní, lajdáci a podvodníci, za ktorých poistenie platil štát“ - písomné vyjadrenie z 24.01. 2011) nie je jediným zákonne opodstatneným kritériom pre stanovenie výšky dôchodkovej dávky. Tak isto súd nepovažuje za odôvodnenú ani bližšie nevysvetlenú diskriminačnosť určenia výplatného termínu na 24. deň v mesiaci. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.