Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/160/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899712 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010899712.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Fedora Mačeja v právnej veci navrhovateľa: DISPEK, spol. s.r.o., so sídlom Jesenského 1130/24, Sereď, IČO: 34114840, proti odporkyni: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/ XX, W., zastúpená advokátom: Mgr. Pavol Šuľan, AK so sídlom Hlavná ulica č.929/6, Galanta o zaplatenie 3.551,75 Eur s prísl. a iné, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. júla 2010, č.k. 10C/99/2000- 410 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 2.000,- Sk/66,39 eur denne od 01.06.2000 do vypratania a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 261 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1,2,3, § 422 ods. 1, § 422 ods. 3, § 451 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) Zákona č. 328/1991 Zb., § 3 ods. 1,2,3,4 Zákona č. 116/1990 Zb., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ užíval predmet nehnuteľnosti - priestory, nachádzajúce sa v objekte na X. ulici č. XXXX/XX, W. o celkovej výmere 200 m2, na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy s Ing. O. W., ktorá zmluva bola uzavretá dňa 01.02.1995 v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. Navrhovateľ s odporkyňou dňa 01.04.1997 uzatvoril podnájomnú zmluvu, pričom prenajímateľ prenajal odporkyni priestory nachádzajúce sa v objekte na X. ulici č. XXXX/XX W. o celkovej výmere 200 m2 obchodné priestory podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. Navrhovateľ odporkyni vypovedal podnájomný vzťah, pričom výpovedná lehota skončila dňom 01.06.2000, napriek tejto skutočnosti odporkyňa naďalej nehnuteľnosti užívala do 30.06.2003. Na Ing. O. W. - J. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave vo veci č.k. 8K/74/1999-89 dňa 03.12.1999 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Marián Ružička. Odporkyňa namietala platnosť tejto podnájomnej zmluvy, avšak v konaní pred Okresným súdom Galanta vo veci sp.zn. 6C/88/08 bolo právoplatným rozsudkom rozhodnuté, že zmluva je platná. Na druhej strane navrhovateľ poukazoval na neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril správca konkurznej podstaty ako nájomca s odporkyňou ako podnájomníčkou dňa 29.01.2000 z dôvodu, že správca konkurznej podstaty zmluvu uzatvoril bez súhlasu Mesta Sereď. Správca konkurznej podstaty dňa 30.12.1999 doručil Mestskému úradu Sereď žiadosť o súhlas k prenájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa na X. ulici č. XXXX/XX v W.. Mesto Sereď dňa 17.01.2000 žiadosti vyhovelo a udelilo súhlas k uzavretiu zmluvy. Na základe odvolania Okresný úrad v Galante - odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov č.j. A200/05849 dňa 17.04.2000 rozhodnutie Okresného úradu v Galante zrušil. Rozhodnutím zo dňa 02.11.2000 č. A2000/19980-03 prerušil konanie na dobu 30 dní po právoplatnom ukončení súdneho sporu vo veci nehnuteľnosti sup. č. 1130/24 na Jesenského ulici v Seredi. Zo spisového materiálu Mestského úradu v Seredi jednoznačne vyplýva, že doposiaľ ohľadne udelenia súhlasu k prenájmu nebytových priestorov nebolo právoplatne rozhodnuté. Súd zdôrazňuje, že správca konkurznej podstaty uzatvoril nájomnú zmluvu s odporkyňou v čase, keď Mesto Sereď udelilo súhlas správcovi konkurznej podstaty k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pre súd je rozhodujúce, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy zo strany správcu konkurznej podstaty Mesto Sereď vydalo súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Navrhovateľ svoje uplatnenie nárokov o zaplatenie 2.000,- Sk denne od 01.06.2000 do vypratania (30.06.2003), odôvodnil ako náhradu škody za neoprávnené užívanie nebytových priestorov zo strany odporkyne. Navrhovateľ je podnikateľ a odporkyňa podnájomnú zmluvu uzatvorila v čase keď bola zapísaná do zoznamu živnostníkov. Vzťahy medzi podnikateľmi sú upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka v § 1 ods. 1,2 a v § 261 Obchodného zákonníka, avšak na posúdenie nároku navrhovateľa je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože Obchodný zákonník upravuje v ustanoveniach § 373 až 386 len zodpovednosť na náhradu škody za porušenie povinnosti zo záväzkovo právnych vzťahov upravených Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu z porušenia všeobecne ustanovenej právnej povinnosti. Takúto úpravu obsahuje len Občiansky zákonník, a to v ustanovení § 420 a nasledujúce. V prejedávanej veci zo strany odporkyne nemohlo dôjsť k porušeniu záväzkov, alebo právnych vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, ktoré by zakladalo aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, a to § 373 a nasledujúce. Z tohto dôvodu súd vec právne posúdil podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia podmienkami zodpovednosti za škodu sú podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne a jedná sa o porušenie právnej povinnosti; vznik škody; príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody; zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok má za následok, že nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody. V danom prípade súd nezistil žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne, pretože odporkyňa bola vyzvaná správcom konkurznej podstaty na uzatvorenie nájomnej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa so správcom konkurznej podstaty uzatvorila nájomnú zmluvu dňa 29.01.2000 a od tohto dňa nehnuteľnosť užívala pre svoje podnikateľské účely do 30.06.2003 a správcovi konkurznej podstaty platila nájomné. Navrhovateľ v priebehu konania poukazoval na to, že odporkyňa ani správcovi konkurznej podstaty neplatila riadne nájom. Táto námietka zo strany navrhovateľa je právne irelevantná, pretože ak odporkyňa nájom riadne neplatila je vecou správcu konkurznej podstaty ako naloží s touto skutočnosťou a ako sa po právnej stránke s touto otázkou vysporiada. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporkyňa porušila právnu povinnosť tým, že uzatvorila neplatnú nájomnú zmluvu, pretože neexistoval súhlas Mesta Sereď na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Súd už vyslovil názor, že v časoch uzatvorenia nájomnej zmluvy bol vydaný súhlas Mesta Sereď na uzatvorenie nájomnej zmluvy a vzhľadom na námietku odporkyne, že o žiadosti správcu konkurznej podstaty nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote podľa Zákona č. 116/1990 Zb. súd uvádza, že Mesto Sereď rozhodlo v zákonnej 15 dňovej lehote, a to z dôvodu, že žiadosť zo strany správcu konkurznej podstaty na Mestský úrad Sereď bola podaná dňa 31.12.1999 a rozhodnuté bolo dňa 17.01.2000 s tým, že 15. deň pripadol na sobotu, a teda lehota na vybavenie žiadosti sa posunula na pondelok, pretože v danom prípade sa jedná o procesnú lehotu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že odporkyňa neporušila žiadnu právnu povinnosť. Nakoľko sa odporkyňa nedopustila protiprávneho konania, navrhovateľovi nemohla spôsobiť škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené, neprichádza do úvahy ani existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a taktiež preukázanie subjektívneho postoja odporkyne k vzniku škody, a teda preukázanie jej zavinenia. V prípade, ak by aj nejaká škoda vznikla, túto nie je možné vyčísliť na základe predloženého znaleckého posudku, ktorý iba oceňoval nehnuteľnosť a ani z predloženej uzatvorenej budúcej zmluvy o nájme a ďalšieho potvrdenia ohľadne akceptácie cenovej ponuky, pretože je potrebné zistiť obvyklú cenu za nájom nebytového priestoru v danom mieste a čase a takýto dôkaz navrhovateľ do spisu nezaložil a ani nežiadal, aby takýto dôkaz súd vo veci vykonal. Podľa názoru súdu v danej veci navrhovateľ mal aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, pretože správca konkurznej podstaty nevypovedal nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril úpadca s navrhovateľom napriek tomu, že na úpadcu bol vyhlásený konkurz. Navrhovateľ mohol požadovať plnenie z uzatvorenej podnájomnej zmluvy s odporkyňou. Na druhej strane podľa názoru súdu odporkyňa nie je pasívne legitimovaná, pretože posúdiac nárok navrhovateľa na náhradu škody, pasívne vecne legitimovaným subjektom bol správca konkurznej podstaty Mgr. Marián Ružička. V prípade náhrady škody, ak sa niekto dopustil protiprávneho konania bol to správca konkurznej podstaty a nie odporkyňa, ktorá nemá právnické vzdelanie a ani nie je možné od nej očakávať, aby posúdila platnosť resp. neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorila so správcom konkurznej podstaty. Túto uzatvorila dobromyseľne s tým, že zmluva je platná a preto predmet nájmu užívala do 30.6.2003 kedy nehnuteľnosť vypratala a nájomné platila správcovi konkurznej podstaty. Súd z opatrnosti sa zaoberal aj otázkou, či na základe navrhovateľom preukazovaného skutkového stavu nie je možné jeho nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd mal preukázané, že odporkyňa užívala predmet podnájomnej zmluvy na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy so správcom konkurznej podstaty. Z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy platila nájomné správcovi konkurznej podstaty. Nie je teda možné uzavrieť, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, pretože za užívanie platila správcovi konkurznej podstaty. Súd uzatvára, že ani v tomto prípade odporkyňa nemá pasívnu legitimáciu, pretože ak sa niekto obohatil na úkor navrhovateľa, tak je to správca konkurznej podstaty, ktorému odporkyňa nájomné platila. Navrhovateľ tvrdil, že na predmetných nehnuteľnostiach mu vznikla nepriama škoda tým, že odporkyňa neinvestovala do bežnej údržby a opráv nebytových priestorov, v dôsledku čoho boli po jej vyprázdnení v dezolátnom stave a vyžadovali si nákladné úpravy. Odporkyňa ohľadne nepriamej škody vzniesla námietku premlčania, pretože navrhovateľ tento nárok si uplatnil po prvý krát podaním na súde 21.5.2010. Aj napriek tomu, že súd ustálil, že odporkyňa nemá pasívnu legitimáciu, súd uvádza, že v zmysle ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že by súd považoval nárok navrhovateľa za náhradu o škode alebo v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ by nárok navrhovateľa považoval za bezdôvodné obohatenie, tento nárok je premlčaný, pretože žalobca si uplatnil nárok o zaplatení 66,39 eur dňa 9.10.2000, to znamená, že mu uplynula 2-ročná doba k uplatneniu nároku počítanej odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o škode, resp. o bezdôvodnom obohatení a v prípade škody, kto za ňu zodpovedá alebo v prípade bezdôvodného obohatenia, kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto dňom je deň 30.6.2003, kedy odporkyňa nehnuteľnosti vypratala a navrhovateľ prevzal priestory a kedy mal možnosť po prvýkrát vidieť v akom stave sa nachádzajú. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa v danom prípade domáhal štyroch návrhov: 1. o zaplatenie 3.551,74 eur s príslušenstvom, v ktorej časti bol navrhovateľ čiastočne úspešný, 2. o vypratanie, v ktorej časti navrhovateľ zobral návrh späť a súd o trovách konania v tejto časti rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., hoci navrhovateľ zobral návrh späť po tom, ako odporkyňa nehnuteľnosť vypratala. Súd v tomto smere však poukazuje na uzatvorenú nájomnú zmluvu so správcom konkurznej podstaty čo znamená, že nie je možno povedať, že odporkyňa neoprávnene užívala predmet podnájomnej zmluvy, 3. o zaplatenie sumy 66,39 eur denne od 1.6.2000 do 30.6.2003, v ktorej časti navrhovateľ úspešný nebol a takisto nebol úspešný ani vo 4. uplatnenom nároku, a to o zaplatenie penálov z omeškania zo sumy 8.099,31 eur vo výške 1% na kalendárny deň od 17.10.2000. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie alebo alternatívne aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa správne popísal skutkový stav veci, ale zanedbal právoplatné rozhodnutia súdov, že navrhovateľ bol nájomcom predmetnej nehnuteľnosti od roku 1995. Čo sa týka nájomnej zmluvy ohľadne nebytových priestorov uzavretej medzi odporkyňou a správcom konkurznej podstaty dňa 29.1.2000, túto považuje navrhovateľ za absolútne neplatnú, z dôvodu absencie platného súhlasu Mesta Sereď s takouto nájomnou zmluvou ako vyžadoval zákon č. 116/1991 Zb. Zo spisového materiálu Mestského úradu v Seredi jednoznačne vyplýva, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté ohľadne udelenia súhlasu prenájmu pre správcu konkurznej podstaty na prenajímanie predmetných nebytových priestorov. Z uvedeného je preto nepochopiteľný názor prvostupňového súdu, že správca konkurznej podstaty mal súhlas Mesta Sereď na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Navrhovateľ a odporkyňa boli podnikateľskými subjektmi, preto sa ich vzťah má posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa porušila povinnosť z podnájomnej zmluvy a to vypratať nebytové priestory ku dňu uplynutia výpovednej doby a odovzdať ich prenajímateľovi v riadnom stave, čím porušila i ustanovenia zákona č. 116/1991 Zb., a preto má voči navrhovateľovi zodpovednosť na náhradu škody v zmysle Obchodného zákonníka. Z tohto hľadiska je mylný názor prvostupňového súdu, keď vec právne posúdil podľa ustanovenia občianskeho zákonníka aj to mylne. Jedine odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škody tým, že užívala nebytové priestory po skončení podnájomného vzťahu s navrhovateľom a tento ich nemohol ďalej prenajímať. Škodu navrhovateľovi nespôsobil správca konkurznej podstaty, pretože ten býva v I. a v predmetných nebytových priestoroch sa nezdržiava. Z dôvodu, že tieto priestory odporkyňa užívala do 30.6.2003 nemohol ich užívať navrhovateľ na ďalšie prenajímanie ani vlastné podnikanie a tým mu vznikli škody vo výške minimálne 66,39 eur/deň. Zavádzajúci je názor prvostupňového súdu, že odporkyňa uzatvorila so správcom konkurznej podstaty nájomnú zmluvu dobromyseľne. Je toho názoru že išlo o špekulatívne uzatvorenie nájomnej zmluvy, hoci odporkyňa od samého začiatku vedela, že je neplatná s cieľom získať majetkový prospech - lacnú kúpu nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Taktiež je mylný názor prvostupňového súdu, že odporkyňa sa neobohatila. Podľa názoru navrhovateľa tým, že neplatila ani správcovi konkurznej podstaty za užívanie nebytových priestorov obohatila sa na úkor konkurznej podstaty, ale to s prejednávanou vecou nemá nič spoločné. Navrhovateľ predložil súdu dôkazy o akú sumu ho odporkyňa poškodila. Minimálne škoda predstavuje 40,- eur/deň, vychádza z podnájomnej zmluvy s odporkyňou (25.000,- Sk + 10.000,- Sk energie), znaleckého posudku č. 85/2005, ktorý okrem určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určuje výnosovú metódu nehnuteľnosti 1.200,- Sk/m2/rok. Skutočnú škodu vo výške 66,39 eur/deň si navrhovateľ uplatnil na základe zmluvy o budúcej zmluve na prenájom predmetných nebytových priestorov Ing. X. X. na účely zriadenia Mototechny. Mesačný nájom vo výške 60.000,- Sk mohol navrhovateľ použiť na dosiahnutie ďalších ziskov vo svojom podnikaní v iných oblastiach. Čo sa týka trov konania, ani v tejto časti prvostupňový súd nerozhodol podľa jeho názoru správne. Čo sa týka istiny 3.551,74 eur v tejto časti bol navrhovateľ úspešný v sume 2.356,77 eur, čo predstavuje 66,36%. Po prepočte úspešnosti má prvostupňový súd mu priznať aspoň pomernú časť t.j. 330,- eur, i keď navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 500,- eur spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania tak, že navrhovateľa zaviaže k náhrade trov konania odporkyne vo výške vyčíslenej právnym zástupcom v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. Uviedla, že v zmysle platnej a zaužívanej praxe súdov SR zmluvná pokuta je samostatným predmetom poplatkového úkonu, nebola uplatnená ako príslušenstvo pohľadávky a bol určený spôsob určenia, pričom časť zmluvnej pokuty v časti vo výške 1 % zo sumy 829,85 eur od 1.12.1995. do 31.12.1995, zo sumy 829,85 eur od 1.12.1999. do 31.1.2000 bolo možné vyčísliť pevnou sumou už v čase podania návrhu. Odvolateľka sa domnieva, že v danej veci bolo možné postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 5 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch platného v čase uplatnenia nároku na súde a za podaný návrh vyrubiť súdny poplatok vo výške 52.076,- Sk/1.728,61 eur pozostávajúci zo súm 142,07 eur (t.j. 4% z istiny 3.551,75 eur) + 1.586,54 eur (4% zo sumy 257,25 eur + 514,51 eur + 38.891,66 eur t.j. 3-násobok ceny ročného plnenia, pričom cena ročného plnenia je 1.070,- Sk x 365 = 390.550,- Sk) čím hodnota sporu v čase podania návrhu na začatie konania bola podľa názoru odvolateľky vo výške 1.301.900,- Sk t.j. 43.215,16 eur. Po úprave návrhu jeho rozšírením a to podaním navrhovateľa zo dňa 19.10.2000 a po pripustení tejto zmeny návrhu uznesením sp. zn. 10C/99/2000-229 dňa 28.7.2008 má odvolateľka za to, že bolo namieste dovyrubiť súdny poplatok o sumu vo výške 47.924,- Sk t.j. do maximálnej sumy súdneho poplatku podľa prílohy 1. položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko iba suma súdneho poplatku za zmenený návrh predstavuje sumu 106.872,- Sk (t.j. 4% zo sumy 88.687,51 eur t.j. 3-násobok ceny ročného plnenia pričom cena ročného plnenia je 2.440,- Sk x 365 = 890.600,- Sk, čím by hodnota sporu v čase právoplatnej zmeny návrhu na začatie konania činila 3.973.700,- Sk t.j. 131.902,68 eur. Z takto uplatneného nároku mal navrhovateľ nepatrný úspech predstavujúci 1,7% teda súdom právoplatne priznaná suma vo výške 2.356,77 eur zo 131.902,68 eur pričom naopak, odporkyňa má len nepatrný neúspech, a preto navrhuje, aby jej bola priznaná plná náhrada trov konania. K odvolaniu odporkyne zaslal vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že podané odvolanie odporkyne považuje za zmätočné, irelevantné a zavádzajúce. Odporkyňa svojimi hypotetickými výpočtami sa pokúša zmeniť návrh navrhovateľa ohľadne výšky sporu, čo je v rozpore s ustanovením § 95 a násl. O.s.p., keď návrh môže meniť len navrhovateľ so súhlasom súdu, ale nie odporca. Na základe uvedeného navrhuje Krajskému súdu v Trnave, aby odvolanie odporkyne zamietol ako nedôvodné a vo veci rozhodol v súlade s odvolaním navrhovateľa zo dňa 23.8.2010. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v časti vo veci samej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolanie účastníkov v časti trov konania je dôvodné pre vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/99/2000 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000,- Sk/66,39 eur denne od 1.6.2000 do 30.6.2003 titulom náhrady škody. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Galanta dňa 20.6.2000 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 107.000,- Sk, penále z omeškania vo výške 1% denne zo sumy 25.000,- Sk od 12.12.1999 do 31.12.1999 zo sumy 25.000,- Sk od 1.12.1999 do 31.1.2000 a zo sumy 107.000,- Sk od 1.12.1999 do zaplatenia. Podaním zo dňa 9.10.2000 navrhovateľ rozšíril návrh o vypratanie nebytového priestoru a zaplatenie poplatku za neoprávnené užívanie nebytového priestoru, a to 2.000,- Sk denne od 1.6.2000 do vypratania, penále z omeškania zo 244.000,- Sk vo výške 1% denne od 17.10.2000. V priebehu konania navrhovateľ v časti žaloby o vyprataní nebytových priestorov zobral návrh späť a súd konanie v tejto časti zastavil a o náhrade trov konania rozhodol v tejto časti rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 9.2.2009 č. k. 10C/99/2000-277 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.356,77 eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 9.3.2010 č. k. 9Co/203/2009-320, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000,- Sk denne od 1.6.2000 do vypratania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty z istiny a v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Okrem iného vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva o nájme uzavretá medzi účastníkmi dňa 1.4.1997 je platná a na jej základe mala odporkyňa platiť navrhovateľovi nájomné vo výške 25.000,- Sk a to v zmysle Dodatku č. 3. Zamietnutie nároku 2.000,- Sk denne od 1.6.2000 do vypratania t.j. do 30.6.2003, odvolací súd považoval za vecne nesprávny. Súd prvého stupňa túto časť nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že navrhovateľ si predmetný nárok požadoval ako plnenie na základe uzatvorenej zmluvy a preto mu nemohol súd priznať toto plnenie titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody bez toho, aby došlo k zmene žaloby. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa nestotožnil a uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru, že sa mu javí nárok ako bezdôvodné obohatenie alebo náhrada škody, mal z vykonaného dokazovania tento nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie alebo náhradu škody bez toho, že by bolo potrebné pripúšťať zmenu žalobného petitu, keďže petit znie len o zaplatenie sumy, z akého titulu nie je pri žalobnom petite a jeho formulácii podstatné. Je preto potrebné preto vypočuť navrhovateľa aby sa vyjadril, či predmetný nárok žaluje ako bezdôvodné obohatenie alebo náhradu škody, presne aby vyšpecifikoval z čoho tento nárok pozostáva, čo navrhovateľovi ušlo tým, že odporkyňa užívala bez právneho titulu sporné nehnuteľnosti, keďže tvrdí, že sa jedná o kompenzáciu časti hospodárskych škôd, ktoré mu spôsobila odporkyňa. Vyhodnotí, či vôbec tieto nehnuteľnosti užívala, akým spôsobom, či bez právneho titulu a následne posúdi primeranosť požadovanej náhrady. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že účastníci konania dňa 1.4.1997 uzatvorili zmluvu o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli priestory nachádzajúce sa v objekte na X. ulici č. XXXX/ XX W., o celkovej výmere 200m2. Predmet nájmu bol v dlhodobom užívaní navrhovateľa na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľností Ing. O. W., podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Bohumil Spišák - Lekas, s miestom podnikania Sereď, Dolnomajerská 1130/2. Dňa 3.12.1999 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K/74/1999-89 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Ing. O. W., podnikajúceho pod obchodným menom Ing. Bohumil Spišák - Lekas a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Marián Ružička. Zo spisového materiálu Mestského úradu v Seredi vyplýva, že správca konkurznej podstaty - Mgr. Marián Ružička doručil dňa 30.12.1999 Mestskému úradu Sereď žiadosť o súhlas k prenájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa na X. ulici č. XXXX/XX v W.. Mesto Sereď dňa 17.1.2000 žiadosti vyhovelo a udelilo súhlas k uzavretiu zmluvy. Listom zo dňa 26.01.2000 Mgr. Marián Ružička oznámil odporkyni, že bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. Bohumila Spišáka - Lekas, IČO:17758394 a vzhľadom k tomu, že nájomná zmluva uzavretá medzi nájomcom a spoločnosťou Dispek spol. s r.o. je neplatná v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 2 cit. zákona sú následne aj všetky ďalšie nájomné zmluvy, ktoré táto obchodná spoločnosť uzatvorila neplatné. Z uvedeného dôvodu, preto navrhuje odporkyni uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na priestory ktoré v súčasnosti užíva a to dňom 01.02.2000. V prípade, že neuzatvorí so správcom konkurznej podstaty novú nájomnú zmluvu bude správca nútený k jej vypovedaniu. Listom zo dňa 26.01.2000 správca konkurznej podstaty Mgr. Marián Ružička oznámil spoločnosti Dispek spol. s r.o. neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.1995 medzi spoločnosťou Dispek spol. s r.o. a prenajímateľom Ing. O. W. bytom B. T. č. XXXX/XX W., týkajúcu sa prenájmu nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú na V. W. XXXX/XX v W.. Ďalej v tomto liste oznámil, že celý objekt viacúčelovej budovy je zahrnutý do konkurznej podstaty a pri preskúmaní nájomnej zmluvy bolo zistené, že táto je neplatná a to v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116 /1990 Zb. v znení skorších predpisov, pretože nebola splnená podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu na prenájom v zmysle § 3 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom k uvedenému sú neplatné i nájomné zmluvy (správne podnájomné), ktoré spoločnosť Dispek spol. s r.o. uzatvorila so všetkými podnájomníkmi v uvedenom objekte. Na základe uvedeného preto oznamuje, že dňom 01.02.2000 uzatvorí so všetkými nájomnými subjektmi nové nájomné zmluvy a nájom bude plynúť v prospech konkurznej podstaty. Z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.06.2011, č.k. 6 C 88/00-80 súd zistil, že účastníkmi konania boli na strane navrhovateľa Mgr. Mariána Ružička správca konkurznej podstaty, úpadcu Ing. Bohumila Spišáka - Lekas a na strane odporcu v 1.rade spol. Dispek spol. s r.o., v 2. rade Ing. O. W., keď predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej odporcami dňa 1.2.1995, keď súd určil, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.1995 uzavretá medzi žalovanými je neplatná a to z dôvodu, že predmetná nájomná zmluva je v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka lebo je nejasná a neurčitá a preto je neplatná. Z dôvodu podania viacerých opravných prostriedkov účastníkmi konania až na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.01.2006 rozhodol, že dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2004 sp.zn. 9Co 132/04 zamieta, a v odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd skonštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu ktorý dospel k názoru, že zmluva o nájme nebytových priestorov v znení dodatkov obsahuje všetky zákonom požadované podstatné náležitosti je vecne správny. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 09.03.2006. Podľa § 261 ods.6 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom k 29.1.2000 ), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 37 ods.2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zákonníka). Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti. Občiansky zákonník v § 42 ani v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu výslovne nerieši dôsledky vedomosti toho, komu bol právny úkon určený, resp. toho, kto pri dvojstrannom právnom úkone bol jeho účastníkom, o neplatnosti právneho úkonu. V prípade zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý je výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, vedomosť jednej zmluvnej strany o neplatnosti zmluvy (resp. o dôvode neplatnosti) vylučuje zodpovednosť druhej zmluvnej strany za škodu spôsobenú neplatnosťou tohto právneho úkonu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že odporkyňa sa voči navrhovateľovi nedopustila žiadneho zavineného protiprávneho konania, ktorým by mu spôsobila uplatnenú škodu a teda správne súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa nie je v tomto konaní pasívne legitimovaná. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom náhrady škody v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. . K odvolacím argumentom navrhovateľa sa však žiada uviesť nasledovné : Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.1995 ako aj Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.4.1997 bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi, avšak podľa § 261 ods.6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu ich uzavretia, keďže zmluva o nájme nebytových priestorov nie je ( a ani v tom čase nebola ) upravená v hlave II Obchodného zákonníka a je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku ( zák.č. 116/1990 Zb. ako zákon špeciálny k Občianskemu zákonníku), spravujú sa vzťahy účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa správne aplikoval pre posúdenie vzniku škody ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že u odporkyne nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti z uzavretej podnájomnej zmluvy s navrhovateľom zo dňa 01.04.1997. Navrhovateľ videl protiprávnosť jej konania v tom, že ukončením zmluvného vzťahu vzniknutého z predmetnej podnájomnej zmluvy uplynutím jej výpovednej doby dňom 31.05.2000, nedošlo zo strany odporkyne k vyprataniu predmetných nebytových priestorov, čím mu odporkyňa spôsobila škodu vo výške 2 000 Sk/deň, nakoľko ich nemohol následne prenajať inému podnikateľskému subjektu. V danom prípade súd prvého stupňa správne uviedol, že zo strany odporkyne nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, pretože odporkyňa dňa 29.01.2000 uzatvorila zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov so správcom konkurznej podstaty úpadcu - Ing. Bohumilom Spišákom a dňom 01.02.2000 t.j. ešte pred ukončením zmluvného vzťahu s navrhovateľom začala tie isté nebytové priestory užívať ako nájomníčka. V prejednávanej veci však zo strany odporkyne nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu predpokladanému ustanovením § 420 Obč. zák. nakoľko tieto priestory začala užívať od 01.02.2000 na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej so správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý jej listom zo dňa 26.01.2000 oznámil neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú ohľadne tých istých nebytových priestorov uzatvorila so spoločnosťou Dispek s.r.o. a z toho dôvodu jej uviedol, že je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Tie isté skutočnosti oznámil správca konkurznej podstaty aj spoločnosti Dispek s.r.o. a to listom zo dňa 26.01.2000. Správca konkurznej podstaty v priebehu konania uviedol, že nájomnú zmluvu s navrhovateľom v zmysle § 14 ods.1 zák. č. 328/1991 Zb. nevypovedal z dôvodu, že ju považoval za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 zákona číslo 116/1990 Zb..Posúdenie tejto ne/platnosti zmluvy bolo predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 6 C 88/00, v ktorom konaní prvostupňový súd opakovane rozhodol, že predmetná nájomná zmluva je absolútne neplatná a to pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosťa v ktorom konaní až Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 30. 01.2006 sp.zn. 2 Cdo 61/05 s konečnou platnosťou uzatvoril, že Zmluva o nájme medzi navrhovateľom a vlastníkom nehnuteľnosti Ing. O. W. zo dňa 01.02.1995 je platná. Z uvedeného tak vyplýva, že odporkyňa uzatvorila predmetnú nájomnú zmluvu so správcom konkurznej podstaty na základe podnetu z jeho strany, dobromyseľne s vedomím, že nebytové priestory tak užívala riadne so súhlasom prenajímateľa. Keďže Najvyšší súd SR v konaní 2Cdo 61/05 dospel k záveru, že nájomná zmluva zo dňa 01.02.1995 je platná, došlo tak v prípade uzavretia zmluvy medzi správcom konkurznej podstaty a odporkyňou k uzavretiu absolútne neplatnej zmluvy o nájme zo dňa 29.1.2000 a to z dôvodu právnej nemožnosti predmetu plnenia - nedovolenosti, nakoľko ohľadne toho istého nebytového priestoru bola v čase uzavretia druhého zmluvného vzťahu už skôr uzavretá iná platná nájomná zmluva a to medzi navrhovateľom a vlastníkom nehnuteľnosti. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu ( počiatočná nemožnosť plnenia). Právna nemožnosť plnenia predstavuje nedovolenosť a vyvoláva následky predvídané v ust. § 39 Obč. zákonníka. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť tejto zmluvy tak nebola z dôvodu nedostatku súhlasu Mesta Sereď v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 Zákona č.119/90 Zb. ako to uvádzal navrhovateľ v konaní ako aj listom adresovaným odporkyni zo dňa 27.4.2000, ale pre právnu nemožnosť plnenia uzavretej zmluvy v zmysle § 37 Obč. zák. v spojení s § 39 Obč, zák. t.j. pre jej nedovolenosť. Z obsahu spisu Mestského úradu Sereď, bolo zistené, že žiadosť správcu konkurznej podstaty o súhlas k prenájmu nebytového priestoru bola doručená a zaevidovaná na Mestskom úrade Sereď dňa 30.12.1999 ( nie 31.12.1999 ako to uviedol súd prvého stupňa) a Mestský úrad Sereď o tejto žiadosti rozhodol dňa 17.01.1999 (pondelok), t.j. po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 3 ods.2 Zák.č.116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004, ktorá uplynula dňa 14.01.2000 (piatok) a preto sa v zmysle § 3 ods.2 cit. zákona predpokladá, že súhlas bol udelený bez ohľadu nato, aké rozhodnutie o tejto žiadosti následne bolo vydané. Ak teda navrhovateľ uviedol, že odporkyňa o tejto neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov vedela, nakoľko jej túto skutočnosť oznámil vyššie spomínaným listom, odvolací súd konštatuje, že tento dôvod neplatnosti tam neexistoval. Z obsahu spisu tak vyplýva, že odporkyni bolo oznámené správcom konkurznej podstaty, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom a prenajímateľom - Ing. Spišákom je neplatná a preto je odvolací súd toho názoru, že odporkyňa so správcom konkurznej podstaty dobromyseľne uzatvorila zmluvu o nájme ohľadne nebytových priestorov s tým, že ich užíva riadne ako nájomca a preto u odporkyne nebolo zistené zavinené protiprávne konanie a to ani v forme nevedomej nedbanlivosti, ktoré by zakladalo zákonný dôvod jej zodpovednosti za vznik navrhovateľom tvrdenej a uplatňovanej škody. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je daná ak sú splnené všetky predpoklady kumulatívne, možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ nie je splnený jeden z predpokladov, nie je potrebné zaoberať sa otázkou splnenia ostatných. Ak navrhovateľ namietal v odvolaní, že uzavretím tejto zmluvy zo strany odporkyne išlo o jej špekulatívne konanie a to za účelom následného odkúpenia predmetu do jej vlastníctva, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti navrhovateľ súdu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 nepreukázal a jej dobromyseľnosť tak nevyvrátil. Zo strany odporkyne tak nedošlo k žiadnemu zavinenému protiprávnemu úkonu, ktorý by zakladal príčinnú súvislosť s navrhovateľom uplatnenou škodou. Tým, že odporkyňa na základe uzavretej zmluvy so správcom konkurznej podstaty riadne platila dohodnuté nájomné, tak ako to uviedol aj samotný správca konkurznej podstaty, nedošlo zo strany odporkyne ani k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 a nasledujúce Obč. zákonníka, pretože odporkyňa užívala predmetné nebytové priestory, avšak za ich užívanie riadne uhrádzala dohodnuté nájomné. V danom prípade, by však aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku - vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu bol vlastník nehnuteľnosti ako prenajímateľ a nie navrhovateľ ako nájomca. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov ( § 212 ods.2 O.s.p.) odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že správne súd prvého stupňa rozhodol i o náhrade trov konania, keď aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri skonštatovaní pomerného úspechu účastníkov v konaní. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.